Skupinu definujeme ako združenie dvoch alebo viacerých ľudí, ktorí sledujú isté spoločné ciele, majú rovnaké alebo podobné názory, či záľuby. Ich spoločným cieľom je zdieľanie týchto svojich záujmov a ich spoločné zdokonaľovanie či rozširovanie. Pojem skupina pochádza z francúzskeho slova „groupe“ čo v slovenčine znamená skupina, skupinový, spoločný.

 

Skupina sa v spoločnosti chápe ako prepojenie jednotlivca a spoločnosti. Práve skupina pomáha jednotlivcovi zaradiť sa do spoločnosti a jej diania. Skupina má niekoľko spoločných znakov a to:

  1. Skupinová identita – chápe sa ako uznanie skupiny zvonku – čiže inými skupinami alebo inými organizáciami. Ide o vnímanie konkrétnej skupiny ako združenia zoskupujúceho istých ľudí z istými záujmami či záľubami.

  2. Spoločné činnosti – spoločné aktivity, ktoré vykonávajú všetci členovia. Činnosti sú však v rámci skupiny rozdelené podľa statusu či role jednotlivých členov.

  3. Spoločné ciele – jedna z najdôležitejších podmienok existencie skupiny je splnenie či postupné napĺňanie spoločných cieľov.

  4. Vnútorná štruktúra – jedná sa o istú organizáciu skupiny, prerozdelenie povinností v zmysle splnenia spoločných cieľov a spoločného rozvoja. Skupina bez štruktúry nemôže dlhodobo existovať a nemôže ani spĺňať spoločné ciele.


V dnešnej kapitole si bližšie predstavíme štruktúru skupiny a jednotlivé úlohy jej členov. Usporiadanie skupiny pritom jednoznačne súvisí s jej členmi, ich sociálnym statusom, spoločenskou rolou, vzťahmi a v neposlednom rade s cieľmi, ktoré majú v rámci skupiny dosiahnuť. Štruktúra skupiny je pri tom iná v malých skupinách a vo väčších skupinách.

malých skupinách, ktoré majú dvoch alebo troch členov, je postavenie členov väčšinou rovnocenné – symetrická dyáda. Je to tak väčšinou v prípade neformálnych skupín (kamaráti, spolužiaci a pod.) V prípade formálnych skupín, môže byť postavenie v skupine aj formou komplementárnej dyády – a teda jeden člen je nadradený druhému členovi (napr. v skúšobnej komisií je predseda, podpredseda a prísediaci. Predseda má pri tom najväčšie právomoci).

Vo veľkej skupine s viacerými členmi je potrebná tzv. deľba práce. Táto deľba so sebou prináša aj viacero funkcií a tým aj rozdielny vplyv jednotlivých členov v rámci skupiny. Niektorí členovia majú z titulu svojej funkcie väčší vplyv na dianie v skupine ako všetci ostatný. (iné právomoci má predseda skupiny ako len jej radový člen). Práve deľbou práce a vytvorením istých funkcií sa začína štruktúrovanie samotnej skupiny. Toto štruktúrovanie je v každej skupine iné (a záleží od jednotlivých cieľov ako aj členov v skupine). Andrea Vavrová Martinská vo svojej knihe „Náuka o spoločnosti ponúka nasledovnú štruktúru soc. skupiny:

  1. Vodca (a jeho pomocníci) – je to hlavná osobnosť skupiny, ktorá aj so svojimi pomocníkmi (zástupcami a radcami) vedú skupinu a určujú jej smerovanie a aj jej činnosti

  2. Nasledovníci – sú to ľudia, ktorí pomáhajú vodcovi aktívne vykonávať svoju funkciu. Veľmi dôležitá je tu dôvera, ktorú vkladá vodca do svojich nasledovníkov. Spolieha sa na ich činnosť, lebo práve na nich je postavený rozvoj skupiny a dosahovanie cieľov.

  3. Súputníci – sú to ľudia na skupinu naviazaní, sledujúci jej činnosť a aktívne sa zapájajúci do jej diania.

  4. Okrajoví členovia – sú to ľudia, ktorý sa o skupinu moc nezaujímajú, sú jej členmi, ale nie sú v rámci skupiny aktívni.

 

 

Rozoznávame niekoľko druhov vodcov, ktorí skupinu môžu viesť. Podľa toho, akým štýlom vodca skupiny vedie rozlišujeme: