1. hlavička programu: program meno;

  2. blok:

  • deklaračná časť

  • príkazová časť:

    • begin

    • príkaz 1;

    • príkaz 2;

    • príkaz n;

    • end.


 

Deklaračná časť:


Deklarácia je informáciou pre prekladač jazyka o objektoch vytvorených užívateľom, ktoré sa budú vyskytovať v programe a o ich vlastnostiach. Deklarácie sú povinné a každý objekt, ktorý je v programe použitý a nie je štandardný (t.j. poskytovaný definíciou jazyka), musí byť pred použitím deklarovaný. Na základe informácií získaných v deklaráciách môže prekladač prevádzať kontrolu správneho použitia objektov a odhaliť mnohé chyby. To zrýchľuje a zefektívňuje ladenie. V obecnom prípade môže byť pred vlastným programom až 6 deklaračných úsekov:

 

Program (meno súboru)

Uses (zoznam jednotiek) - určuje, ktoré knižnice budeme používať

Label (zoznam návestí) - návestie je názov časti programu, ktorá vykonáva nejaké samostatné operácie (napríklad tlač výstupných informácií). V jednom programe sa smie používať návestie s jedným názvom len raz, avšak odkazov na toto návestie smie byť v programe toľko, koľko ich potrebujeme.

Const (deklarácia konštánt) - konštanta počas celého chodu programu nemení svoju hodnotu. (môže to byť napr.- sadzba DPH)

Type (definovanie dátových typov) - ide o typ údaja, ktorý sa bude v danej bunke spracovávať (napr. numerický, alfanumerický, dátum, mena, ...).

Var (deklarácia premenných - variables) – počas chodu programu pravidelne mení svoj obsah buď pri načítaní údajov, alebo pri výpočte. Prv, ako ich začneme používať je potrebné ich nadeklarovať (určiť názov premennej – musí byť jednoznačne definovaný, jej typ a rozsah.)


 

Samotný program sa vkladá medzi:


Beginzačiatok programu

(telo programu) – toto obsahuje jednotlivé návestia, názvy premenných, paragrafov, a s tým súvisiace operácie vstupu, výstupu a výpočtov vykonávané programom. Pre prehľadnosť programu samotného vrele odporúčam písať každý príkaz do osobitného riadku.

End. - (s bodkou!) koniec programu



 

Deklarácia jednotiek (knižníc) : USES


Pod slovom USES budeme rozumieť zoznam jednotiek – (utilities) - knižníc, ktoré má prekladač spojiť s prekladaným programom. Tieto knižnice obsahujú podprogramy obsluhujúce jednotlivé zariadenia. K najpoužívanejším patria:


System - štandardné procedúry a funkcie

Crt – knižnica obsahujúca utility pre prácu s obrazovkou

Printer – knižnica obsahujúca utilitz pre prácu s tlačiarňou

Dos – knižnica obsahujúca utilitz pre komunikácia s operačným systémom

Graph – knižnica obsahujúca utilitz pre prácu s grafickou procedúrou a funkciou


 

Príklad:


Uses Crt, Dos;



 

Deklarácia konštánt


CONST (medzera) IDENTIFIKÁTOR=hodnota;


 

Príklad:


CONST PI=3.14;

CONST MENO=`Jozef`;



 

Deklarácia premenných


VAR (medzera) IDENTIFIKÁTOR:údajový typ;


 

Príklad:


VAR A:INTEGER; - premenná A bude nadobúdať celočíselné hodnoty

VAR X:REAL; - premenná X bude nadobúdať hodnoty na množine reálnych čísiel

VAR C:CHAR; - premenná C bude nadobúdať akékoľvek znakové hodnoty

VAR A,B: INTEGER; - premenné A a B budú nadobúdať celočíselné hodnoty

X,Z:REAL; - X a Z budú nadobúdať hodnoty na množine reálnych čísiel

C:CHAR; - C bude nadobúdať znakové hodnoty


 

V tejto časti sme sa zoznámili s jednotlivými typmi premenných používaných nielen v Pascale, ale aj v iných programovacích jazykoch a prostrediach. Dôležité je v prvom rade pochopiť, čo aký druh premennej predstavuje. Akú množinu údajov je možné v tom, ktorom type bunky spracovávať. To preto, aby nám počítač pracoval korektne. Aby sme sa vyvarovali takých logických chýb, ako je snaha o vykonanie výpočtu s premennou obsahujúcou alfanumerické údaje (napr. meno človeka). V takomto prípade by program nekorektne skončil a vyhlásil by chybu v údajoch.