Vypracoval: L. Petrovič

Uzbecká republika (O‘zbekiston Respublikasi)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Uzbekistan je štát v Strednej Ázii. Na západe a severe susedí s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom a Turkménskom. Je to bývalá zväzová republika ZSSR, v súčasnosti člen Spoločenstva nezávislých štátov.

Prírodné pomery

Geomorfológia a geológia

Najväčšiu časť Uzbekistanu zaberá púšť Kyzylkuma plošina Usťurt. 45 000 km² zaberá delta rieky Amudarja. Púšť je tvorená piesočnými presypmi, miestami spevnenými vegetáciou. Na juhu vybiehajú horské chrbty pohoria Ťanšan – Turkestanský, Zeravšanský a ďalšie. Tieto dosahujú výšku od 2 000 do 4 000 m. n. m. Najvyšším bodom krajiny je vrch Adelunga Toghy, vysoký 4 643 m. n. m. Pre Uzbekistan je charakteristická silná seizmická činnosť. Pri južnom brehu vysychajúceho Aralského jazera sa nachádzajú močaristé preliačiny.

Vodstvo

Typickým pre Uzbekistan je nerovnomerné rozloženie riek. Hlavne rovinatá časť krajiny je na ne chudobná. V nižšie položených oblastiach strácajú rieky vodu presakovaním a vyparovaním, postupne vysychajú a často končia slepým ústím. V horách je riečna sieť podstatne rozvetvenejšia. Všetky rieky v krajine patria k dvom povodiam – Amudarji a Syrdarji. Väčšina tokov má snehovo-ľadovcový zdroj. Do údolia Amudarji steká ročne 79 km³ vody a do údolia Syrdarji 38 km³. Jazerá sa nachádzajú prevažne v dolinách, v deltách väčších riek a na okrajoch zavlažovaných oáz. Najväčšími sú jazerá medzinárodné Aralské aSarykamyšské a vnútrozemské Ajdarkula Dengizkul. Na území Uzbekistanu je celkom 770 jazier, z ktorých 500 patrí k povodiu Amudarji a 270 k povodiu Syrdarji (95 % z nich je menších ako 1 km²). V krajine je tiež množstvo umelých vodných nádrží, napríklad Kattakurganská, Kajrakkumská, Čardarinská.

Podnebie

Pre Uzbekistan je, vďaka jeho polohe uprostred najväčšieho kontinentu, charakteristické extrémne kontinentálne suché podnebie. Zrážky sú po celý rok veľmi zriedkavé, ich priemerný ročný úhrn sa pohybuje od 200 do 450 mm. Zimy sú suché a chladné, teploty môžu klesnúť na -40°C. Medzi zimou a letom sú značné teplotné rozdiely. V lete, hlavne v púštnych oblastiach môžu stúpnuť teploty nad +40°C.

Rastlinstvo

Flóra krajiny zahrňuje viac ako 3 700 druhov rastlín. 20% z nich sú takzvané endemity (nikde inde sa nevyskytujú). Väčšinu druhov miestnej flóry môžeme nájsť v horských oblastiach. Flóra stepí a polopúští pozostáva hlavne z jedinečných krovín. Stromy, kry, trávy a byliny sa vyskytujú na podhorských planinách a vyššie. Pre podhorské planiny sú charakteristické traviny, stromy sa tu nevyskytujú a kroviny rastú zväčša na pobrežiach riek. Nájdeme tu trávy ako ometlina štíhla (Coeleria marcantha), stipa lessingiana, pýr hrebenitý (Agropyron cristatum), ale tiež rôzne druhy cibuľovitých, rebarbor, na skalnatejších miestach rastú mandle (Prunus dulcis), čerešňové (Prunus cerasus) hájiky. Vo vyšších polohách rastú lesné druhy ako javore (Acer sp.), rôzne plané jablone (Malva sp.), pistácie (Pistacia vera), orechy (Juglans regia), brezy (Betula sp.), vŕby (Salix sp.), šípky (Rosa canina) ako aj ďalšie kroviny.