Vypracoval: L. Petrovič

 

 

 

Turkmenistan (Türkmenistan Jumhuriyäti)

 

 

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

488 100 km²

5 042 920

10 ob./km²

Ašchabad

turkménčina


 

petrovic

štátny znak

 

 

petrovic

štátna vlajka



Poloha

Turkménsko je štát v strednej Ázii. Na juhovýchode susedí s Afganistanom, na juhozápade s Iránom, na severovýchode s Uzbekistanom, na severozápade s Kazachstanom a na západe s Kaspickým morom.


petrovic

 

 

 

Prírodné pomery

Geomorfológia a geológia

Turkménsko je najrovinatejšou stredoázijskou krajinou. 80% rozlohy krajiny zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa tiahne Kaspická nížina, bohatá na ložiská ropy a zemného plynu. Na východe zasahuje do krajiny pohorie Tugitangtaou, ktoré dosahuje výšku až 3 000 m. n. m. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, úpätie ktorého sa vyznačuje silnou seizmickou činnosťou. Okrem veľkých zásob ropy a zemného plynu (prevažne na poloostrove Čelekem), krajina disponuje i ložiskami síry, olova a iných kovov.

 

 

Vodstvo

Vodných plôch v krajine je zanedbateľné množstvo. Dôležitým je hlavne Kaspickémore, ktoré je vlastne jazerom a väčšie jazero Sarugamušna severe krajiny. Turkménsko má tiež veľmi slabú riečnu sieť. Okrem Amudarji, na hraniciach s Uzbekistanom, v Afganistane prameniacou riekou Murghab a rieky Atrak, tečúcej cez Irán do Kaspického mora, sa tu nenachádza významnejší vodný tok. Nesmierne významný je preto Karakumský kanál, dokončený v roku 1988, ktorý sa ťahá pozdĺž južnej hranice cez hlavné mesto a v najvýchodnejšom cípe sa napojuje na Amudarju. Tento zavlažovací kanál, ktorý znamená prísun vlahy pre poľnohospodárstvo a pitnú vodu, spája väčšinu južných miest a obcí a je pozdĺž neho vybudovaná hlavná trať inak riedkej železničnej siete.


 

Podnebie

Podnebie krajiny je extrémne kontinentálne, subtropické arídne (púštne). Zrážky sú mimoriadne zriedkavé. Charakteristická je mierna a suchá zima, väčšina zrážok spadne medzi januárom a májom. Najviac zrážok padá na svahoch Kopetdag Gerši. Priemerné teploty v lete bežne dosahujú 40°C.


petrovic

 

 

Rastlinstvo

Asi 90% krajiny tvoria púštestepi. Na púšti Karakum rastie riedka vegetácia odolných travínpúštnych krovín. V znesiteľnejšom prostredí údolí južných pohorí rastie divý vinič (Vitis sp.), figovníky (Ficus carica) a prastaré lesy orechovníkov (Juglans regia). Svahy pokrývajú lesy ihličnanov, niekedy aj 200 rokov starých, a pistáciovníkov (Pistacia vera). Husté kroviny, nazývané tugai, rastú v údoliach riek.


 

Živočíšstvo

Zo šeliem v horách Turkmenistanu prevládajú rysy karakali (Caracal caracal), gepardy (Acinonyx jubatus) a snežné leopardy (Panthera uncia). Typické sú muflóny (Ovis musimon). V púšti sa darí gazelám, líškam veľkouchým (Vulpes velox) a divým mačkám (Felis silvestris ornata). V tugai žijú šakaly (Canis aureus), diviaky (Sus scrofa), stredoázijské jelene (Cervus wallichi). Z plazov sa tu vyskytuje kobra stredoázijská (Naja oxiana), varan púšťový (Varanus exanthematicus) a niekoľko druhov gekónov (Gecco sp.). V zime sa na veľkých jazerách (Kaspické more) usadzujú rôzne druhy migrujúcich vodných vtákov ako sú kačice (Anas sp.), husi (Anser sp.), labute (Cignus sp.).