Vypracoval: L. Petrovič

 

 

 

TADŽIKISTAN A KIRGIZSKO


Tadžická republika (ҷумҳурии Тоҷикистон)

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

143 100 km²

6 537 420


51 ob./km²

Dušanbe

tadžičtina


 

petrovic

                štátny znak                                               štátna vlajka



Poloha

Tadžikistan je stredoázijská republika ležiaca v horských oblastiach strednej Ázie. Zo západu hraničí s Uzbekistanom, z juhu s Afganistanom, zo severu s Kirgizskom a z východu s Čínou.


petrovic

 

 

 

Prírodné pomery

Geomorfológia a geológia

Najmenšia stredoázijská republika je zároveň jednou z najhornatejšch. Pohoria zaberajú asi 90% územia. Patria k masívom Ťanšanu, AlajuPamíru. Množstvo horských štítov prevyšuje 6 000 m n. m. Horské chrbty sú od výšky 4 – 5 000 metrov pokryté ľadovcami. Centrálnu časť Tadžikistanu tvoria veľké horské chrbty: Turkestanský, Zeravšanský, GissarskýAlaj. Na juhovýchode sa rozprestiera Pamír s najvyšším bodom Kullai Ismoili Somonij(7 495 m n. m.).


 

Vodstvo

Riečna sieť krajiny je rozvinutá nerovnomerne. Najhustejšia je v horských oblastiach a najredšia na rovinách. Takmer všetky rieky patria k povodiam Amudarji, SyrdarjiZeravšanu. Rieka Markansu patrí k povodiu rieky Tarim a rieky Karadžilga, AkdžilgaMuzkol patria k povodiu bezodtokového jazera Karakul. Väčšina riek má ľadovcový zdroj, len rieky prameniace v nižších oblastiach majú zdroj v topiacom sa snehu, daždi a podzemných vodách. Najväčším jazerom je Karakul. Medzi jazerá vzniknuté zavalením údolí patria SerezskéJašilkul.Fedčenkov ľadovec je najdlhším horským ľadovcom Ázie (71 km).


 

Podnebie

Podnebie Tadžikistanu je kontinentálne horské. Letá sú horúce a suché a zimy chladné. Priemerné januárové teploty v hlavnom meste sa pohybujú okolo 1 ºC, ale v horách je to okolo – 25 ºC. Priemerná júlová teplota je v údoliach 28 ºC, na horách 0 ºC. Priemerný ročný úhrn zrážok je v údoliach 100 mm a na horách až 1 400 mm.



petrovic

 

 

Rastlinstvo

Flóra krajiny je nečakane bohatá a rozmanitá. Pozostáva z asi 4 a pol tisíc vyšších rastlín, z čoho je 640 druhov endemických a z asi 3 000 druhov nižších rastlín. Nájdeme tu prvky tropickej, arídnej(púštnej) aj polárnejvegetácie. Floristicky najbohatšie sú oblasti Gissar-Darvaz a Badakšán, kde bolo zaznamenaných okolo 3 000 druhov vyšších rastlín, pričom v nížinách to bolo okolo 800 – 900 druhov. Medzi reliktné druhy (druhy, ktoré prežili do súčasnosti) patrí napríklad tuja východná (Thuja orientalis).


 

Živočíšstvo

V krajine je rozšírená rozmanitáfauna súvisiaca s miestnou klímou a rastlinstvom. Bolo tu zaznamenaných 84 druhov cicavcov, 346 druhov vtákov, 47 druhov plazov, 52 druhov rýb, 2 druhy obojživelníkov a viac ako 13 000 druhov bezstavovcov. Z väčších kopytníkov tu nájdeme napríkladmuflóny (Ovis musimon), kozorožec sibírsky (Capra ibex). Z bezstavovcov sú to Papilio alesanor či Polyommatus avinovi.


 

 

Socio-ekonomické pomery

História

Tadžici sú potomkami obyvateľov starovekej BaktrieSogdiany, ktoré sa v oblasti nachádzali v 6. až 4. storočí p. n. l. Začiatkom 4. storočia p. n. l. si oblasť podmanil Alexander Macedónsky. Cez toto územie prechádzala dôležitá Hodvábna cesta. Do prvého storočia n. l. patrilo do Kušánskej ríše, neskôr sa tadiaľto prehnali vlny Hunov a iných Tureckých národov. V 7. až 8. storočí Tadžikov násilne islamizovali Arabi. V 9. storočí vznikol nezávislý štátny útvar Sámánovcov. V tomto období vznikali mestá, boli položené základy perzsko-tadžickej literatúry a vedy. V 12. storočí ovládli krajinu Seldžucký Turci, o storočie neskôr Mongoli. Po roku 1369 bola krajina súčasťou Timurovej ríše a od 16. storočia patrila do Bucharského emirátuKokandského chanátu. V 19. storočí ovládlo strednú Áziu cárske Rusko. Po revolúcii nastal v krajine chaos a Tadžická SSR vznikla až v roku 1929. Samostatnosť získal Tadžikistan v roku 1991.


 

Obyvateľstvo

Tadžici sú jedným z najstarších národov sveta. Patria do iránskej jazykovej skupiny a sú jediným indoeurópskym národom v strednej Ázii. Tvoria 79,9 % obyvateľstva. Významnými etnickými skupinami sú ďalej Uzbeci (15,3%), Rusi(1,1%) a Kirgizi (1,1%). Ostatné národnosti tvoria 2,6% obyvateľstva. Úradným jazykom je tadžičtina, ale v styku medzi etnikami sa používa ruština. V náboženskom zložení prevládajú moslimovia (najviac suniti, menej šíti), menšie zastúpenie má judaizmus, najmenej pravoslávne kresťanstvo.


 

Administratívne členenie

Krajinu tvoria dva kraje (вилоят [vilojat], ولایتها;), jeden autonómnykraj (вилояти мухтор/vlojati muhtor ill. ولایت مختار) a okres hlavného mesta (Ноҳияҳои тобеъи умҳур ill. ناحیه های تابع جمهوری).


petrovic

 

1. Sugd (kraj)

2. Nohijahoi tobei Džunmhuri (okres hlavného mesta)

3. Hatlon (kraj)

4. Horský Badakšán (autonómny kraj)



Hospodárstvo

Tadžikistan patrí k menej rozvinutým štátom. Ťaží sa tu hnedé uhlie, ropa, zemný plyn, antimón, olovo, ortuťzlato. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú ťažobný, textilný, potravinárskyhutnícky. Pestuje sa bavlna, obilniny, tabak, orechy, citrusy, vinič, zeleninastrukoviny. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozyhydina. Hlavnými zdrojmi energie sú hydroelektrárne.



 

Kirgizská republika (Кыргыз Республикаcы, Кыргызская Республика)


 

 

 

 

 

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

 198 500 km²

5 312 751


25 ob./km²

Biškek

kirgizština, ruština


petrovic

                    štátny znak                                          štátna vlajka


 

Poloha

Kirgizsko susedí z juhu s Tadžikistanom a zaberá podobne horské oblasti strednej Ázie. Zo západu susedí s Uzbekistanom, zo severu s Kazachstanom a z východu s Čínou.


petrovic

 

 

 

Prírodné pomery

Geomorfológia a geológia

V krajine nájdeme vysoké pohoria a rozsiahle doliny. Vypĺňa ju horská sústava ŤanšanuAltaja. Územie sa nachádza v rozmedzí 500 až 7 000 m n. m. Medzi množstvom horských chrbtov, ako napríklad Kungej-Alatau, Kirgizský Alatau, Talaský Alatau, Kadakokty, Alaj a iné, nájdeme množstvo horských dolín, depresií(zníženiny) a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3 000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Kirgizsko má neveľké ložiská antimónu, ortute a iných kovov. Pôdy sú diferencované podľa nadmorskej výšky (sivé pôdy, zasolené pôdy atď.).


 

Vodstvo

Kirgizsko má veľké vodné bohatstvo, na ktorom sú závislé niektoré susedné štáty s púštnou klímou (Uzbekistan, Kazachstan). Najväčšou rieku je Naryn (535 km) s plochou povodia 53 700 km2. Vlieva sa do Syrdarji a potom do Aralského jazera. Najväčšia časť krajiny patrí k povodiu práve tohto jazera. Ďalšie časti patria k povodiam rieky Tarym, jazera Issyk-kul a jazera Balchaš. Jazier a priehrad je v krajine približne 750 s celkovou rozlohou 6 836 km2.


 

Podnebie

Podnebie Kirgizska je ovplyvnené polohou krajiny, ktorá má najväčšiu vzdialenosť od mora na svete a tiež značnú nadmorskú výšku. Podnebie je typicky kontinentálne s vysokým rozdielom zimných a letných teplôt, ale aj nočných a denných. Jar býva krátka, s častými mrázikmi. Maximálne teploty v lete sa pohybujú okolo 44 ºC a najnižšie zimné aj pod – 40 ºC. Množstvo zrážok je tiež nerovnomerné. V niektorých lokalitách sa priemerný ročný úhrn pohybuje v rozmedzí 1 000 až 1 500 mm, inde je to len 100 až 150 mm.


petrovic

 

 

Rastlinstvo

Rozmanitosť rastlinstva Kirgizska je podmienenávýškovou stupňovitosťou. Sklony svahov a rozdielna vlhkosť vytvárajú rozličné formy vegetácie. Na severných svahoch sú šíre plochy stepí, lúk, krovín a lesov. Na južných svahoch prevládajú púšte a polopúšte vďaka nedostatku vlhka, chýbajú lesy a vysokohorské lúky. Nájdeme tu viac ako 3 600 druhov nižších rastlín a viac ako 3 700 druhov rastlín vyšších. Najznámejšími sú tulipán Greigov (Tulipa greigii), tulipán Kaufmannov (Tulipa kaufmanniana), plesnivec (Leontopodium ochroleucum), jedľa Semyonovova (Abies semyonovii) a borievka turkestánska (Iuniperus turkestanica).


 

Živočíšstvo

V Kirgizsku nájdeme 101 druhov jednobunkovcov, 10 242 druhov článkonožcov a viac ako 1 500 druhov iných bezstavovcov, 75 druhov rýb, 4 druhy obojživelníkov, 33 druhov plazov, 368 druhov vtákov a 83 druhov cicavcov. Vo výškach nad 3 400 m n. m. nájdeme ,v lete na alpských lúkach sa vyskytujú medvede hnedé (Ursus arctos). Tiež tu nájdeme muflóny (Ovis musimon), vlky dravé (Canis lupus) a snežné leopardy (Panthera uncia).


 

Ochrana prírody

Krajina má 83 oblastí s mimoriadnou ochranou (ich plocha zaberá 4% plochy štátu). Najznámejším je národný park Ala Archa neďaleko hlavného mesta.


 

 

Socio-ekonomické pomery

História

Najnižšie položené kotliny v krajine boli osídlené už od staroveku. Obývali ju rozmanité skýtske kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V tom období zohral veľkú úlohu kultúrny vplyv obyvateľov Sogdiany. V 6. storočí vytvorili spojené kmeneZápadoturecký kaganát. Nájazdy Mongolov v 13. storočí zapríčinili sťahovanie obyvateľstva do oblasti Ťanšanu. V 19. storočí sa dostala krajina pod nadvládu Kokandského chanátu. Neskôr sa sem presídlili DunganiUjguri. V roku 1855 sa Kirgizi, v snahe uniknúť nadvláde Kokandského chanátu, pripojili k cárskemu Rusku. Po revolúcii sa samostatnou SSR stalo Kirgizsko až v roku 1936. Samostatnosť krajina vyhlásila v roku 1991.


 

Obyvateľstvo

V mnohonárodnostnom Kirgizsku prevládajúKirgizi (57%), ďalšími národnosťami sú Rusi (16,7%), Uzbeci (13,4%), Ukrajinci (2,8%), Tatári(2%) a 8,1% ostatné národnosti. V náboženskej štruktúre prevládajú moslimovia (suniti), ďalej kresťania (pravoslávny, babtistiadventisti).


 

Administratívne členenie

Krajinu tvorí 7 krajov a územie hlavného mesta.

 

petrovic

 

1. Biškek (hlavné mesto)

2. Batken

3. Čui

4. Džalalabád

5. Naryn

6. Oš

7. Talas

8. Issyk-kul


 

Hospodárstvo

Kirgizsko je prevažne poľnohospodárska hornatá menej rozvinutá krajina. Hospodárstvo (rovnako ako v Tadžikistane) bolo postihnuté rozpadom ZSSR. Niektoré reformy však dokázali spomaliť úpadok a pomaly zvyšovať export.


 

 

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Asie“; Kartografické nakladatelství


 

 

Zdroj obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Tajikistan_coa.png

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Tajikistan.svg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:LocationTajikistan.svg

http://en.wikipedia.org/wiki/Geography_of_Tajikistan#mediaviewer/File:Tajikistan_Topograph

y.png

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Tajikistan_provinces.png&filetimesta

mp=20050328125105

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Kyrgystan_coa.gif

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Kyrgyzstan.svg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:LocationKyrgyzstan.svg

http://en.wikipedia.org/wiki/Geography_of_Kyrgyzstan#mediaviewer/File:Kyrgyzstan_Topogr

aphy.png

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Kyrgyzstan_provinces_map.png