Vypracoval: L. Petrovič

 

 

 

SIBÍR (RUSKO)

Sibír (Сиби́рь), Sibírsky federatívny okruh (Сибирский федеральный округ)

 

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

administratívne centrum SFO

úradný jazyk

13 100 000 km²

40 000 000

3,8  ob./km²

Novosibirsk

ruština


http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_Siberian_Tsarstvo.png

historický znak Sibírskeho cárstva


 

Poloha

Sibír je rozľahlé územie na severe Ázie, ležiace medzi Uralom a Verchjanovským pohorím, s rozlohou asi 10 mil. km2. Niekedy sa k Sibíri počíta aj územie medzi Verchjanovským pohorím a Tichým oceánom (v tomto prípade má rozlohu asi 12,6 mil. km2). Na severe môžeme vymedziť Sibír Severným ľadovým oceánom, na juhu severným Kazachstanom, hranicami Číny a Mongolska. Je charakteristická drsným kontinentálnym podnebím, riedkym osídlením a bohatými ložiskami nerastných surovín. Zaberá 75% územia Ruskej federácie.


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Siberia-FederalSubjects.png

 

 

Prírodné pomery

Geomorfológia a geológia

Na západe územia sa nachádza Západosibírska rovina, na ktorú nadväzuje Stredosibírska plošina. Západosibírsku rovinu tvoria prevažne nánosy z obdobia kenozoika. Stredosibírsku plošinu tvoria zväčša vulkanické horniny z obdobia permu. Zvyšnú časť územia zaberajú pohoria, tiahnuce sa prevažne z juhu na sever (Ural, Anadir, Čerskij, Džungdžur, Ďdan, Korjacké pohorie, Sajan, Verhojanské pohorie a Jablonojské pohorie). Väčšinu Sibíri tvorí trvalo zamrznutá pôda – permafrost.


Vodstvo

Moria patria k úmoriam dvoch oceánov: Severný ľadový oceán (Barentsovo more, Biele more, Karské more, more bratov Laptevovcov, Východosibírske more, Čukotské more) a Tichý oceán (Beringovo more, Ochotské more, Japonské more). Cez Sibír preteká tiež viacero ázijských veľtokov. Najvýznamnejším tokom západnej Sibíri je Ob, ktorý pramení v Altaji a ústi do Karského mora. Patrí k najdlhším tokom Ruska i Ázie (5 410 km). Centrálnej Sibíri dominuje Jenisej, ktorý je významnou dopravnou tepnou, avšak počas veľkej časti roka je zamrznutý (4 092 km). Pramení v pohorí Sajany a ústi do Karského mora. Jeho najvýznamnejším prítokom je Angara, jediná rieka, ktorá vyteká z jazera Bajkal. Na východe Sibíri sú významné rieky Lena (4 472 km), ktorá pramení v Bajkalských vrchoch a ústi do mora Laptevovcov a Amur (4 444 km), od sútoku riek Šilka a Argun po Ochotské more. Nachádza sa tu aj najhlbšie jazero sveta Bajkal (1 620 m v najhlbšom bode). Tiež slané jazero Uvs Nuur na hranici Mongolska a Ruska a jazero Teleckoje, do ktorého priteká cca 70 riek, ale odvodňuje ho iba jeden z prameňov Obu.  


Podnebie

Podnebie je prevažne kontinentálne, na severe subarktickéarktické. V zime dosahujú priemerné teploty až –60 ºC, na juhu však len –30 ºC. Letá sú mierne, niekedy presahujú priemerné teploty aj 20 ºC. Zimy trvajú na severe približne 7 – 10 mesiacov. Ročný úhrn zrážok je na severe pod 250 mm, na juhu 300 – 450 mm. Na Sibíri, v obci Ojmjakon, je lokalizovaný aj severný pól mrazu. Priemerné ročné teploty sa tu pohybujú okolo –16 ºC, najnižšia nameraná teplota bola –78 ºC a tu namerali aj najväčší teplotný rozdiel, až 113 ºC.


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Sibirien_topo2.png

 

Rastlinstvo

Arktickú tundru smerom na juh strieda subarktická tajga – boreálny ihličnatý les. Typické sú rozsiahle mokrade v údoliach riek. Druhová skladba rastlinstva tundry je pomerne chudobná. Tvoria ju vo veľkej miere machy, lišajníky, trávy, ostrice a zakrpatené dreviny. Tajga je diferencovaná na tzv. tmavú tajgu – bohatšie vlhkejšie pôdy, prevláda smrek obyčajný (Picea abies), smrek sibírsky a jedľa (Abies sp.) a na svetlú tajgu – pôda bez permafrostu alebo hlbšie rozmŕzajúca pôda, borovice (Pinus sp.) a smrekovce (Larix sp.).