Vypracoval: L. Petrovič

 

 

Kazašská republika (Qazaqstan Respublïkası, Республика Казахста)

rozloha	počet obyvateľov	hustota zaľudnenia	hlavné mesto	úradný jazyk
2 717 300 km²	16 402 861	6 ob./km²	Astana	kazaština, ruština

 

                  štátny znak                                                 štátna vlajka

 

Poloha

Kazachstan je štát v strednej Ázii. Hraničí s Uzbekistanom, Kirgizskom, Turkmenistanom, Ruskom a Čínou. Je to rozlohou najväčší vnútrozemský štát. Väčšina územia je veľmi riedko osídlená.

 

 

 

Prírodné pomery

Geomorfológia a geológia

Územie Kazachstanu sa rozkladá medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch je prevažne rovinatý, pohoria do územia zasahujú len okrajovo na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina, ktorú od Turanskej nížiny oddeľujú nevysoký, veľmi rozrušený masív Mudžogary a plošina Usťurt. Severnú časť tejto nížiny tvoria púšte Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuki, Piraralský Karakum a Mujunkum. Centrálnu časť krajiny tvorí Kazašská plošina a k nej sa pripája Turgajská plošina. Na severe sem zasahujú okraje Západosibírskej nížiny. Okrajové chrbty Ťan-šanu zasahujúce za hranice tvoria horskú časť krajiny. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú osobitne vysoké horské masívy: Džungársky, Alatau, Tarbagataj a Altaj, oddelené nižinami. Najvyšším vrchom je Chan-Tengeri (Ťan-šan) vysoký 6995 m.n.m.

 

Vodstvo

Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš,Ural, Syrdarja a iné. Vznikli tu veľké bezodtokové púštne jazerá: Kaspické more, Aralské jazero, Balchašské jazero. Do Kaspického mora sa vlieva Ural, do Aralského jazera Syrdarja. Irtyš a jeho prítoky odvádzajú vodu z územia do Severného ľadového oceánu.

Podnebie

Podnebie je kontinentálne, vo vyšších polohách vysokohorské. Zrážky sú minimálne, v blízkosti kaspického mora vznikli púšte. Na severe krajiny je vlhkosť vyššia, ako v centre. Nie je to však spôsobené vyššími zrážkami, ale nižším odparovaním. Typické sú veľké rozdiely v teplotách. Na juhu je rozdiel medzi najteplejším a najstudenším mesiacom až 30 ºC, na severe až 40 ºC. Najstudenším mesiacom je január, priemerná teplota na severe je -19 ºC, na juhu -8 ºC. Najteplejším mesiacom je júl.

 

 

Rastlinstvo

Na severe krajiny sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie stepi s čoraz menej úrodnými pôdami. Tie postupne prechádzajú do polopúšte až púšte. Za socialistickej éry sa napáchali ťažké environmentálne škody. Na severe krajiny zbavili zem rastlinného krytu, kvôli dočasnému vyššiemu výnosu obilia. Pôda tu neskôr začala erodovať. Podobne dopadla krajina s neúrodnou pôdou, ktorú začali nerozvážne zalievať vodou z Aralského jazera. Zároveň klesla hladina jazera a niekoľko veľkých miest sa dostalo ďaleko od zdroja pitnej vody.

 

Živočíšstvo

V chránených oblastiach žije viac druhov vzácnych živočíchov. Z veľkých cicavcov sú to hlavne populácie muflónov (Ovis musimon), šakalov zlatých (Canis aureus) a jedinečnej antilopy ázijských stepí – sajgy tatárskej (Saiga tatarica). Z vtákov tu môžeme nájsť vzácne plameniaky ružové (Phoenicopterus roseus) a vyše 300 druhov ďalších vzácnych druhov avifauny.

Ochrana prírody

• Národná biosférická rezervácia Ustyurt je chránená oblasť, nachádzajúca sa na západe krajiny, v regióne Magystau. Pokrýva plochu 70 000 ha a chráni množstvo druhov živočíchov.

• Prírodná rezervácia Korgalzhyn sa nachádza na severe Kazachstanu, asi 160 km juhozápadne od mesta Astana. Zaberá plochu zhruba 258 900 ha, z ktorých 198 000 ha tvoria vodné plochy a mokrade.

• Bezodtokové jazero Balchaš leží na hranici oblastí Karaganská, Almatinská a Žambylská, na juhovýchode krajiny. Má rozlohu 18 200 km², je 605 km dlhé a dosahuje šírku 74 km. Severné brehy sú prevažne skalnaté, južné piesčité s hustými porastmi.

 

 

Socio-ekonomické pomery

História

Územie Kazachstanu bolo osídlené už od praveku. Osídlenie tu bolo nestále, nakoľko sa územie nachádza na tzv. „cestách národov“ a obyvateľstvo bolo neustále vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z turkotatárskych kmeňov sa tu v 15. storočí sformoval národ Kazachov. Kočovný chovatelia dobytka sa sformovali do troch hord (žuzov): Zabalchašie, Kazašská plošina a Mugodžarská. Do polovice 19. storočia sa celé územie dostalo pod ruskú správu. Z ruských prisťahovalcov sa od 16. storočia formovali kozáci, ktorých cárske Rusko poverilo strážnou službou. Po revolúcii roku 1917 sa v krajine prejavil spoločenský chaos. V roku 1936 sa stal Kazachstan zväzovou republikou ZSSR. V roku 1991 bola v krajine vyhlásená nezávislosť a doživotným prezidentom sa stal Nursultan A. Nazarbajev.

Obyvateľstvo

Najväčšiu časť obyvateľstva tvoria Kazachovia (63%), ďalej Rusi (24%). 3% Uzbeci, 2.1% Ukrajinci, 1.4% Ujguri, 1.3% Tatári, 1.1% Nenci a 0.1% Židia. 4.5% tvoria príslušníci iných menšín. V rámci religiózneho zloženia tvoria 62% sunnitský moslimovia, 35% pravoslávny, 0.66% katolíci, 0.5% budhisti 0.1% izraeliti a asi 1.7% menšinové náboženstvá, bez príslušnosti a ateisti.

Administratívne členenie

 

 

Územie Kazachstanu je členené na niekoľko oblastí: 1. Západokazašská oblasť, 2. Atyrauská, 3. Mangystauská, 4. Akťubinská, 5. Kostanajská, 6. Severokazašská, 7. Akmolská, 8. Pavlodarská, 9. Východokazašská, 10. Karagandská, 11. Kyzylordská, 12. Juhokazašská, 13. Žambylská, 14. Almatinská. Ďalej sú to samosprávne mesto Alma-Ata, hlavné mesto Astana a oblasť Bajkonuru (pod ruskou správou).

Hospodárstvo

Hospodárstvo sa opiera o veľké nerastné bohatstvo, o poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu. Krajina má obrovské zdroje čierneho uhlia, železných a chrómových rúd, ropy a ďalších nerastných surovín. Disponuje zhruba 21% svetových zásob uránu a v ťažbe uránovej rudy je svetovou jednotkou. Len malá časť pôdy je úrodná a hospodársky využívaná, prevláda chov dobytka. Rozvinutý je ťažobný, kovospracujúci, strojárenský a zbrojársky priemysel. Po krátkom období úpadku v dôsledku rozpadu ZSSR, celé hospodárstvo rastie. V Bajkonure sa nachádza známe vesmírne stredisko (kozmodróm), ktoré krajina prenajíma Rusku za 115 mil. USD ročne. Hlavnými obchodnými partnermi sú Čína a Rusko.

 

 

 

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Asie“; Kartografické nakladatelství

 

 

 

Zdroj obrázkov:

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Emblem_of_Kazakhstan.svg

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Kazakhstan.svg

http://www.conservapedia.com/File:Kazakhstan_location.png

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Relief_Map_of_Kazakhstan.png

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:KZ-cleneni.png