Vypracoval: L. Petrovič

 


AZERBAJDŽAN

 


Azerbajdžanská republika (Azərbaycan Respublikası)

 


 

rozloha
počet obyvateľov
hustota zaľudnenia
hlavné mesto
úradný jazyk
86 600 km2
7 961 619
103 ob./km²
Baku
azerbajdžanština


Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_znakov_Sovietskych_republ%C3%ADk                        Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Azerbaijan.svg

        štátny znak                                              štátna vlajka



Poloha

 

Azerbajdžanje západoázijský štát. Na severe susedí s Gruzínskom a Ruskou federáciou, na juhu s Iránom, na západe s Arménskom a enklávou Nachičevan s Tureckom.


Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationAzerbaijan.svg


Prírodné pomery


Geomorfológia a geológia

 

Na severe Azerbajdžanu sa tiahne pohorie Kaukazu, na severovýchode sú to dagestánske pohoria, na východe je to reťazec štítov Malého Kaukazu. Medzi týmito dvoma pohoriami sa tiahne rovina Kura-Araks až po Kaspické more. Severnejšie pri úpätiach pohorí sa vytvorili malé pobrežné roviny. Najvyššou horou krajinyje Bazardüzü (4 466 m n. m.). Najnižším miestom je pobrežie Kaspického mora (28 m pod hladinou mora). V krajine sa nachádza viac ako polovica svetových bahenných sopiek (viac v časti vodstvo).


Vodstvo

 

V krajine sa nachádza 1 250 riek, z ktorých len 21 je dlhších ako 100 km. Horské oblasti sú charakteristické veľmi hustou riečnou sieťou (0,4 až 0,5 km/km2), pričom na rovinách je to výrazne menej (okolo 0,7 km/km2). Najväčšia rieka Kaukazu Kura preteká krajinou zo severozápadu na juhovýchod a ústí v Kaspickom mori. Jej hlavný prítok Araks tečie pozdĺž južnej hranice krajiny. Väčšina riek patrí práve do povodia Kury. Len severovýchodná rieka SamurBolgarčaj v pohorí Talyš ústia priamo do Kaspického mora. V rovinách sa rieky využívajú na zavlažovanie. Na Kure bola vybudovaná veľká Mingačevirská vodná elektráreňMingačevirská priehrada, z ktorej sú rozvedené zavlažovacie kanály. Pod priehradou je na rieke rozvinutá lodná doprava.

V Azerbajdžane je 250 jazier, väčšinou nevýznamných. Najväčšími jazerami sú Gadžigabul (15,5 km2) a Bajukšor(10,3 km2). Jazerá vznikli prehradením dolín, prípadne sú ľadovcového pôvodu a nachádzajú sa v horách Veľkého a Malého Kaukazu. Najväčším z týchto jazier je Veľký Alagjol(5 km2 a hĺbka 8m) na Karabažskej sopečnej plošine. Na severovýchodnom svahu chrbta Murovdag sa rozkladá skupinka prekrásnych jazier vzniknutých zosuvom, medzi nimi známe Modré jazero.

Bahenné sopky – sú zaujímavým prírodným úkazom a môžu byť kontinentálne a morské (veľa morských je na juhu Kaspického mora). Z celkového počtu 800 je ich viac ako 400 práve na území Azerbajdžanu. Niektoré z nich sú zapísané do Svetového prírodného dedičstva Unesco. Najväčšou bahennou sopkou na svete je Taragaj s výšku 410 m na juhu rezervácie Gobustan.


Podnebie

 

Klíma Azerbajdžanu je v západných pohoriach a na severných územiach extrémne kontinentálna, kým na pobreží Kaspického mora príjemne prímorská. V období jari a leta (od apríla po október) sa teploty pohybujú okolo 20 – 30 °C, pričom v zime (od decembra po marec) teploty výrazne klesajú. Najnižšia nameraná teplota bola -33 °C a najvyššia +46 °C. Najviac zrážok spadne v kraji Lankaran (1 600 – 1 800 mm), najmenej na polostrove Absheron (200 – 350 mm).


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Azerbaijan_Topography.png&filetimestamp=20070901175257

 

Rastlinstvo

 

Na pomerne malom území krajiny sú rozšírené takmer všetky typy rastlín sveta. Flóra je tu v porovnaní s ostatnými kaukazskými krajinami druhovo najbohatšia – je tu zastúpených 66 % všetkých kaukazských druhov. Navyše sa tu vyskytuje až 240 druhov endemických rastlín. Krajina je aj domovom ojedinelých druhov stromov a krovín. Medzi zaujímavé patria lipa čierna (Tilia tomentosa), tis (Taxus sp.) borovica elderská (Pinus elderica), churma, tiež známa ako hurmikaki (Asimina triloba) a ďalšie.

Na severných a východných svahoch pohorí sa nachádzajú rozsiahle zmiešané lesy, rastlinstvo rovín a údolí má stepný charakter a v najjužnejších oblastiach krajiny nájdeme subtropické rastlinstvo.


Živočíšstvo

 

Vplyvom podnebia je v Azerbajdžane zastúpenie živočíšnych druhov veľmi pestré. Faunu obohatili aj druhy živočíchov pôvodom z Iránu, Centrálnej Ázie a krajín Stredomoria. Do Červenej knihy je zapísaných 108 živočíchov, ktoré obývajú územie krajiny. V lesoch nájdeme snežné leopardy (Panthera uncia), muflóny (Ovis musimon), kozy bezoárové (Capra aegagrus), medvede (Ursus arctos), jelene (Cervus sp.), líšky (Vulpes vulpes), rysy (Lynx lynx). V rovinatých oblastiach žije niekoľko druhov gaziel (Gazella sp.) a v močaristých oblastiach je bohatá vodná avifauna (vtáctvo). V Kaspickom mori žije tuleň kaspický (Pusa caspica).


Ochrana prírody

 

Vplyvom rapídneho rozvoja priemyslu a intenzívneho využívania prírodných zdrojov krajinu sužujú ekologické problémy, a to predovšetkým znečistenie vodných tokov odpadovými vodami, kontaminácia ovzdušia v priemyselných mestách (Baku, Sumgait, Gändzä), antropogénna erózia pôdy ako dôsledok výrubu lesov a nadmerného pasenia, zamorené pobrežie kvôli ťažbe ropy a pokles biodiverzity. Vláda preto podniká kroky na minimalizáciu ekologických škôd. V záujme ochrany životného prostredia prijímajú zákony a pracujú na programoch v súlade s európskymi normami.

Na ochrane biodiverzity sa podieľa aj množstvo národných parkov: NP Ordubad (žije tu množstvo ohrozených druhov), NP Shirvan (mokraď s bohatou avifaunou), NP Ag – Gol (mokraď uprostred polopúšte, bohatá avifauna), NP Hirkan (lesy so vzácnymi prastarými stromami),NP Altyaghach (listnaté lesy), NP Absheron (polopúštna oblasť na pobreží Kaspického mora).


Socio-ekonomické pomery

 


História

 

Najstaršie doklady o osídlení krajiny pochádzajú z doby kamennej, prvé štátne útvary tu vznikli už v staroveku. V 9. až 6. storočí p. n. l. sa tu nachádzala ríša Urartu, v druhej polovici prvého tisícročia p. n. l. ríša Mana. Na severe územia od 1. storočia p. n. l. existoval štátny útvar s názvom Kaukazská Albánia. O územie Azerbajdžanu usilovali Gréci, RimaniaPeržania. V 4. storočí sa tu rozšírilo kresťanstvo a stalo sa štátnym náboženstvom. V 7. storočí krajinu dobili Arabi a nastala islamizácia. V 9. až 16. storočí vznikla rada drobných kniežactiev. V 11. a 14. storočí bola krajina zasiahnutá vpádmi seldžuckých TurkovMongolov. V 16. storočí tu vládla perzská dynastia Safiovcov, čo znamenalo pre krajinu rozvoj. V 17. storočí bola krajina pripojená k Osmanskej ríši. V roku 1828 bola severná časť Azerbajdžanu pripojená k cárskemu Rusku, pričom jej južná časť pripadla po rusko-perzskej vojne Iránu. V roku 1917 bola v krajine nastolená sovietska moc, ktorá však netrvala dlho kvôli občianskym nepokojom a vláde musavatistov.Azerbajdžanská sovietska socialistická republikabola vyhlásená znova až v roku 1920. V roku 1991 po rozpade ZSSR vznikla nezávislá Azerbajdžanská republika.


Obyvateľstvo

 

Najpočetnejším národom sú Azerbajdžanci(90,6%), nasledujú Legzijci(2,2%), Rusi (1,8%), Arménci z Náhorného Karabachu (1,5%), Tališi (1%) a ostatné (0,05%). Z náboženstiev prevláda islam (93%) a z toho 85 % sú suniti a 15% šíti, zvyšok tvoria väčšinou pravoslávny.


Administratívne členenie

 

Krajina je rozdelená na 69 okresov (Rayno, mn. č. Rayonar): Abşeron (Xırdalan) (1), Ağcabədi (2), Ağdam (3), Ağdaş (4), Ağstafa (5), Ağsu (6), Astara (8), Balakən (10), Beyləqan (12), Bərdə (11), Biləsuvar (13), Cəbrayıl (14), Cəlilabab (15), Daşkəsən (16), Dəvəçi (17), Füzuli (18), Gədəbəy (19), Goranboy (21), Göyçay (22), Hacıqabul (Qazı Məmməd) (23), İmişli (24), İsmayıllı (25), Kəlbəcər (26), Kürdəmir (27), Laçın (27), Lerik (30), Lənkəran (28), Masallı (31), Neftçala (34), Oğuz (35), Qax (37), Qazax (38), Qəbələ (36), Qobustan (Mərəzə) (39), Quba (40), Qubadlı (41), Qusar (42), Saatlı (43), Sabirabad (44), Salyan (46), Samux (Nəbiağalı) (49), Siyəzən (50), Şamaxı (47), Şəki (45), Şəmkir (48), Şuşa (52), Tərtər (54), Tovuz (55), Ucar (57), Xaçmaz (58), Xanlar (60), Xızı (61), Xocalı (62), Xocavənd (63), Yardımlı (64), Yevlax (65), Zaqatala (68), Zəngilan (67), Zərdab (69).

Ďalej je tu 11 miest na úrovni okresov (Şəhər, mn. č. Şəhərlər): Bakı Şəhəri (9), Əli Bayramlı Şəhəri (7), Gəncə Şəhəri (20), Lənkəran Şəhəri (29), Mingəçevir Şəhəri (32), Naftalan Şəhəri (33), Sumqayıt Şəhəri (51), Şəki Şəhəri (45), Şuşa Şəhəri (53), Xankəndi Şəhəri (59), Yevlax Şəhəri (66). Napokon enkláva (Muxtar Respublika) Nahicseván, ktorá sa ďalej delí na 8 okresov: Babək(1), Culfa (2), Kəngərli (Qıvraq) (3), Naxçıvan Şəhəri (6), Ordubad (5), Sədərək (4), Şahbuz (7), Şərur (8).


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Azerbaijan_districts_numbered.png&filetimestamp=20060325091134

 

Hospodárstvo

 

Najdôležitejším odvetvím národného hospodárstva je ťažba ropy. Ropný priemysel bol v nedávnej dobe privatizovaný. Dôležitá bola stavba ropovodu Baku-Tbilisi-Ceyan, ktorý vedie 1 768 km z ropných polí „Azeri-Širag-Gunešli“ v Kaspickom mori do Stredozemného mora. Ropovod spája Baku – hlavné mesto Azerbajdžanu, Tbilisi – hlavné mesto Gruzínska a Ceyan – prístav na juhovýchodnom brehu Stredozemného mora v Turecku. Je druhým najväčším ropovodom po ropovode Družba.


 

Použitá literatúra:

 

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Asie“; Kartografické nakladatelství


 

Zdroj obrázkov:

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_znakov_Sovietskych_republ%C3%ADk
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Azerbaijan.svg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationAzerbaijan.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Azerbaijan_Topography.png&filetimestamp=20070901175257
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Azerbaijan_districts_numbered.png&filetimestamp=20060325091134