Vypracoval: L. Petrovič

 


ARMÉNSKO

Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun, Հայք)

 


 

 

rozloha
počet obyvateľov
hustota zaľudnenia
hlavné mesto
úradný jazyk
 
29 800 km2
2 976 372

100 ob./km²
Jerevan
arménčina


Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Armenia.svg               Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Armenia.svg

                 štátny zna                                       kštátna vlajka



Poloha

 

Arménsko je horská krajina v juhozápadnej Ázii. Zo severu susedí s Gruzínskom, z východu s Azerbajdžanom, z juhu s Iránom a zo západu s Tureckom.


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationArmenia.svg&filetimestamp=20070803143849


Prírodné pomery


Geomorfológia a geológia

 

Prevažná časť krajiny sa nachádza na Arménskej vysočine, 90% krajiny leží vo výške viac ako 1 000 m n. m. Priemerná nadmorská výška Arménska je 1 800 m n. m. Najvyšším vrchom krajiny je sopka Aragac, ktorej vrchol leží vo výške 4 090 m n. m. Najvyšším vrchom Arménskej vysočiny je vrch Ararat, ktorý ale v súčasnosti leží mimo hraníc krajiny v Turecku, je však národným symbolom Arménov. Na severe krajiny sa tiahne pásmo Malého Kaukazu a na západe medzihorská Arakská rovina.


Vodstvo

 

Významnejšími riekami sú Araks, Kasah, Razdan, Debed, Aghstev, Vorotan. Sú to rýchlo tečúce horské rieky. Najväčším jazerom je jazero Sevan, ktorého rozloha je 940 km2. Nachádza sa vo výške 1 900 m n. m.


Podnebie

 

Arménsko leží v oblasti subtropického pásma, ale prítomnosť vysokých pohorí v značnej miere vplýva na celkovú klímu krajiny. Charakteristiky miestneho podnebia sa významne menia s nadmorskou výškou. Prúdy vlhkého vzduchu od Stredozemného a Čierneho mora len zriedka dosahujú nad krajinu. Z tohto dôvodu je ročný úhrn zrážok veľmi nízky a významné je kolísanie teplôt počas roka. Priemerné teploty v zimných mesiacoch sa pohybujú okolo 0 ºC, pričom priemerné teploty v júli sa pohybujú nad 25 ºC. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje v nižšie položených oblastiach okolo 250 mm ale v horských oblastiach dosahuje aj 800 mm.


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Armenia_Topography.png&filetimestamp=20070901175804

 

Rastlinstvo

 

Rastlinstvo krajiny je rôznorodé tak ako reliéf a klíma. V polopúštnej oblasti v najnižších polohách sa vyskytujú suchomilné a sukulentné rastliny ako borievky (Juniperus sp.) alebo zemolez (Lonicera sp.). V stepných oblastiach dominujú typické trávy vo vyšších nadmorských oblastiach, ktoré zaberajú väčšinu územia krajiny. Na severovýchode a juhovýchode krajiny sa nachádzajú bukovédubové porasty.


Živočíšstvo

 

V horách štátu žije asi 81 druhov cicavcov. Medzi nimi šakal zlatý, vlk, líška, medveď alebo aj zriedkavý ale typický kozorožec kaukazský (Capra caucasica). Z vtákov tu žijú vzácne supy tmavohnedé (Aegypius monachus) a ďalších asi 250 druhov vtákov. Medzi asi 384 druhov stavovcov je mnoho endemických a vzácnych druhov


Ochrana prírody

 

Ministerstvo ochrany prírody zdaňuje znečisťovateľov ovzdušia, vôd i pôdy, selektívny zber odpadu a recyklácia sú doteraz nevyriešené. Nájdeme tu niekoľko národných parkov a území ochrany prírody: Národný park Dilijan, Národný park jazera Sevan, Chránená krajinná oblasť Chosrov, vodopád Tsopk.


Socio-ekonomické pomery

 


História

 

Arménska vysočina bola trvale osídlená už od paleolitu. V najstarších písomných pamiatkach z čias Chetitov sa spomína národ Chajasa v 2. tisícročí p. n. l. V tomto období ovládli územie krajiny Asýrčania. V 9. storočí p. n. l. vznikla spojením arménskych kmeňov ríša Urartu. V 6. storočí p. n. l. ríša zanikla po vpáde Médskych vojsk. V Malom Arménsku a v Araratskej rovine vzniklo Arménske kráľovstvo. V 4. storočí p. n. l. ovládli krajinu macedónsky Seleukovci. V 2. storočí p. n. l. sa obnovil arménsky štát, ktorý trval až do 4. storočia nášho letopočtu. V roku 301 prijalo Arménsko medzi prvými kresťanstvo. Koncom 4. storočia si Arménsko rozdelili RimaniaPeržania. Od 7. do 9. storočia ho ovládli Arabi. Arménsky štát sa obnovil v 9. storočí. Od 11. storočia ovládli krajinu Seldžucký Turci a od 13. storočia Mongoli. V 17. storočí bolo Arménsko rozdelené medzi TureckoPerziu. Po druhej svetovej vojne sa dostalo na čas pod nadvládu štátov Dohody. V roku 1920 bola vyhlásená sovietska vláda a Arménsko sa stalo členom ZSSR. V roku 1988 začalo Arménsko boje Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu, ktoré sa vyostrili po rozpade ZSSR. Od roku 1994 dodržujú obe krajiny oficiálne prímerie.


Obyvateľstvo

 

Asi 97,9% obyvateľov tvoria Arméni, nasledujú jezidský Kurdi (1,3%) a Rusi (0,5%). Viac ako polovica všetkých Arménov (viac ako 15 miliónov) však žije v zahraničí. Viac ako 98% obyvateľov sa hlási k arménskej apoštolskej cirkvi. Kurdovia žijúci na západe praktikujú zoroastrizmusšamanizmus. Väčšina Azerbajdžáncov vyznávajúcich islam utiekla behom konfliktu do Azerbajdžanu.


Administratívne členenie

 

Arménsko sa člení na 10 provincií (marz, marzer) a územie hlavného mesta.


Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:ArmeniaNumbered.png

1. Aragatsotn

2. Ararat

3. Armavir

4. Gegharkunik

5. Kotayk

6. Lori

7. Shirak

8. Syunik

9. Tavush

10. Vayots Dzor

11. Yerevan


Hospodárstvo

 

Pričlenenie Arménska k ZSSR malo výrazný vplyv na rozvoj priemyslu. Z krajiny sa stal rozvinutý priemyselno-poľnohospodársky štát. Vyvážalo stroje, textil a spotrebný tovar. Po rozpade Sovietskeho zväzu štát zrušil poľnohospodárske družstvá a odvtedy sa o poľnohospodársku výrobu starajú drobní farmári. Priemysel prešiel obdobím stagnácie a nová vláda začala s liberalizáciou ekonomiky. V krajine je napriek tomu vysoká nezamestnanosť a chudoba.


 

Použitá literatúra:

 

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Asie“; Kartografické nakladatelství


 

Zdroj obrázkov:

 

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Armenia.svg

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Armenia.svg

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationArmenia.svg&filetimestamp=20070803143849

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Armenia_Topography.png&filetimestamp=20070901175804

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:ArmeniaNumbered.png