Všetci máme strach z neznámeho. Dopredu sa bojíme niečoho, čo sme ešte nezažili, čo nepoznáme, čo nás ešte len čaká.

 

Strach je prirodzená súčasť nášho života. Sprevádza nás od detstva až po smrť. V detstve sa bojíme zlých známok v škole, skúšania, v dospelosti máme strach o svoje deti, často máme všetci strach z choroby, ale napr. aj z neznámych vecí, ľudí,...

Vopred vytvárame v hlavách scenáre, čo môže prísť, čo sa môže stať. Mnohokrát nás strach obmedzuje, zabraňuje nám konať, rozmýšľať.

 

 

https://cestaduse.wordpress.com/2012/04/02/strach-z-neznameho/

 

 

Strach z neznámeho môže prameniť z obáv, že urobíme niečo zlé, že sa dopustíme chyby, že naše konanie môže ovplyvniť aj iných ľudí. Tento strach pochádza z neistoty zo seba samého, môže vyvolať rôzne citové zábrany:

  • neschopnosť tolerovať neistotu,

  • túžba po poriadku,

  • obava z chaosu,

  • sklon posudzovať veci namiesto ich zovšeobecňovania,

  • neschopnosť uvoľniť sa,

  • neschopnosť rozlíšiť realitu od fantázie,...

 

Strach teda obmedzuje naše konanie, stáva sa príčinou mnohých našich zlyhaní, nedokončených úloh, v nesprávnych postojoch napr. v medziľudských vzťahoch.

Strach má pravdepodobne korene v našej nedostatočnej sebaúcte.

Úzkosť (cudzím slovom anxieta) je strach neznámeho pôvodu, kedy nevieme povedať, čoho sa vlastne bojíme a obvykle má dlhodobejšie trvanie. Úzkosť môže byť veľkou záťažou a keď prekročí určitú mieru alebo trvá dlhšie ide už o ľahšiu duševnú poruchu – neurózu.

Strach je naučená reakcia človeka, nie vrodená. Preto sa dá odučiť. Ak sa zamyslíme, prečo sa vlastne bojíme, tak je to buď zásluha rodičov, ktorí v snahe ochrániť nás v detstve pred nebezpečenstvom nás varovali, upozorňovali, zastrašovali… Alebo je to naša vlastná negatívna skúsenosť z minulosti.

Strach je do istej miery vlastne normálny, prirodzený a je spojený s pudom sebazáchovy a tiež s rozvážnosťou či rozumnosťou. Veď nestrkať ruku do ohňa, neprechádzať cez rušnú križovatku na červenú a podobne je rozumné, či nie? Možno nie pre každého – je fakt, že je nemálo adrenalínových športov, kde ide o ohrozenie života a tí, čo tieto športy pestujú, akoby mali pud sebazáchovy potlačený alebo zmenený na potrebu vzrušenia z nebezpečenstva.

Normálny strach ako emócia sa môže prejavovať aj navonok – zblednutím, červenaním, triaškou tela alebo hlasu, potením a pod. Pri miernejších strachoch v podobe obáv alebo opatrnosti sa tieto fyziologické reakcie nevyskytujú. Treba povedať, že aj keď je strach nepríjemný, nie je vždy negatívny a zbytočný. Vo svojom pozitívnom zmysle nás môže strach podnecovať k lepším výkonom, k prekonaniu svojej pohodlnosti alebo samého seba. Strach, obavy, tréma, ktoré neblokujú, ale naopak mobilizujú naše sily, vyburcujú nás a dovedú k úspechu, taký strach je užitočný, pozitívny.

 

 

Kedy už strach nie je normálny?

Chorobný strach je strach, ktorý je:

  • buď svojou silou neprimeraný podnetu, situácii – nazýva sa fóbia,

  • alebo reálne nebezpečenstvo chýba a napriek tomu človek prežíva silný strach – neurotické úzkostné stavy – neurózy a panický strach.

 

Väčšina fóbií ale aj panických strachov a úzkostí nemá racionálny základ a vzniká akoby z ničoho nič. Ich vznik súvisí so zmenou biochemických pomerov v mozgu. Sú ale aj také fóbie, ktoré vznikli z konkrétnej šokujúcej situácie silne sprevádzanej strachom. Napríklad, ak niekoho takmer zrazil vo vode motorový čln, tento zážitok spojený so šokom a preľaknutím, či hrôzou, sa môže (ale nemusí) zafixovať ako fóbia na motorový čln vo vode a taký človek nepôjde do vody ani keď je čln bezpečne ďaleko, ani keď je zakotvený na brehu. Ťažko si však predstaviť, že všetci, ktorí trpia klaustrofóbiou, zažili šok alebo pocit ohrozenia vo výťahu alebo v inom malom uzavretom priestore. Alebo Arachnofóbia, fóbia z pavúkov. Ako vás môže šokovať alebo ohroziť pavúk? A fóbií je nepreberné množstvo, možno ju mať z čohokoľvek.

Pri panickom strachu človek prežíva z ničoho nič silný pocit strachu spojený s prejavmi, ako sú búšenie srdca, triaška, studený pot. Postihnutý má pocit, že má infarkt, alebo inú vážnu zdravotnú poruchu organizmu a je strachom úplne ochromený.

Chorobný strach a úzkosť sú základnými príznakmi všetkých neuróz. Neuróza sa pokladá za ľahkú duševnú poruchu a v počiatočných štádiách sa často postihnutým, ale aj okolím bagatelizuje alebo nechápe.

Samozrejme, že medzi normálnym strachom a chorobným je celá škála reakcií a stavov, ktoré sú niekde medzi. Samozrejme, že chorobné strachy a úzkostné stavy sa odbúravajú ťažšie ako normálne strachy. Naozaj nie je strach ako strach.

 

 

Názov : Náš album

Tematický celok:Ľudská dôstojnosť a sebaúcta

Cieľ: Vytvárať pozitívny vzťah k vlastnej osobe a posilňovať sebauvedomenie. Uvedomovať si svoje miesto v kolektíve, upevňovať sebaúctu, spoluprácu a vzájomnú pomoc.

Pomôcky: Fotoaparát, osobné počítače, tlačiareň

Realizácia: Učiteľ vysvetlí žiakom, že na pamiatku, aby o sebe viac vedeli, aby na seba nezabudli, keď niektorí z nich odídu do vyšších ročníkov, alebo rôznych škôl, môžu si vytvoriť spoločný album. Učiteľ každého žiaka odfotí zvlášť aj celu triedu spolu a fotografie uloží do počítača. K dispozícii máme niekoľko počítačov, preto každú fotografiu uložíme do iného počítača (v programe WORD).

Každé dieťa ohodnotí, či sa mu fotografia páči a či je na nej pekné, veselé, smutné a pod.

V programe Skicár si každé dieťa nakreslí čo sa mu páči, čo má rado (psíka, svoj dom, mamku, učiteľa, prírodu, slniečko) a prekopíruje do programu WORD k svojej fotografii.

Žiaci napíšu prečo nakreslili práve toto, prečo si to vybrali.

Učiteľ všetky takto vytvorené stránky všetkých detí prostredníctvom USB zariadenia vloží do jedného počítača a vytvorí z nich PC album.

Každý žiak si svoju stránku vytlačí na tlačiarni a vloží do albumu. Každý žiak na svojej strane môže spraviť odtlačok palca. Lupou môžeme pozorovať, že každý odtlačok je iný, jedinečný.

Počas roka do albumu môžu dolepovať obrázky, ktoré ich zaujali.

Reflexia:Páčila sa ti táto aktivita? Páčila sa ti tvoja fotografia? Prečo? Darilo sa ti pri kreslení? Čo pre teba bolo najťažšie? Našiel si dva rovnaké odtlačky palca? Si rád, že si aj ty v albume a tvoja fotografia v ňom zostane na pamiatku.



Zopakujte si:
1. Vysvetlite pojem strach.
2. V akých okamihoch života sa strach môže objavovať?
3. Aké pocity sprevádzajú strach?
4. Kedy je už strach nebezpečný?
5. Ako bojovať proti prejavom strachu?

Použitá literatúra:
LENCZ, L. 1993. Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993. 83 s. ISBN 80-85185-53-9.
LOMNICKÝ, I. 2010. Etická výchova ako inšpirácia na každý deň. Nitra: Filozofická fakulta UKF, 2010. 118 s. ISBN 978-80-8094-701-9.
OLIVAR, R. R. 1992. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992. ISBN 807-15800-15.
KOŠČ, M.: Základy psychológie. 4. vyd. 2001. SPN. Bratislava. ISBN 80-08-03201-4.
http://www.zemplinskanovaves.ocu.sk/dokumenty/ETICK%C3%81%20V%C3%9DCHOVA%20PRE%20PRIM%C3%81RNE%20VZDEL%C3%81VANIE.pdf
Súkromné texty autorky

Zdroje obrazkov:
https://cestaduse.wordpress.com/2012/04/02/strach-z-neznameho/