Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská
 
 
 
 
Stonka (Caulom)
Pôvodne nadzemný orgán rastlín rastúci kolmo hore, t.j. pozitívne fototropicky. Je pokračovaním koreňa, preto má podobnú stavbu.
 
 
Funkcia stonky:
  • mechanická - spevňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch rozkonárovaním, priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčné orgány
  • vodivá - vytvára spojenie medzi koreňovým systémom a listami (asimilačný a transpiračný prúd)
  • asimilačná - syntéza rôznych látok
  • zásobná - uskladnenie látok hlavne u hrubnúcich druhov rastlín
 
Prvý stonkový článok klíčnej rastliny nesie klíčne listy a nazýva sa hypokotyl. V hypokotyle sa mení radiálny cievny zväzok koreňa na kolaterálne cievne zväzky stonky. Medzi klíčnymi listami leží prvý vrcholový púčik. Prvý článok stonky nad klíčnymi listami nazývame epikotyl. Stonka rastie z púčikov predlžovaním a rozkonárovaním.
 
Zdroj: http://www.apsnet.org/education/IllustratedGlossary/PhotosE-H/hypocotyl.jpg
Lokalizácia hypokotylu a epikotylu

 

 
U mnohých rastlín vyrastajú z hlavnej stonky bočné stonky. Stonka sa charakteristicky rozkonáruje.
 
Rozkonárenie stonky:
 
  1. strapcovité (monopodiálne) - bočné stonky vyrastajú z pazuchových púčikov a neprerastajú materskú stonku
  2. vrcholíkovité (sympodiálne) – hlavná stonka nie je súvislá, vrchol výhonku pravidelne zasychá, v raste pokračuje najbližší púčik, ktorý sa dostáva do vrcholového (terminálneho) postavenia
  3. vidlicovité (dichotomické)– materská stonka zastavuje svoj rast do dĺžky, jej vegetačný vrchol sa rozdelí na 2 rovnocenné vrcholy. Dcérske stonky sa vetvia analogicky ďalej.
 
 
Rozdelenie stoniek podľa konzistencie
  1. Byliny - nadzemné orgány majú bylinné, mnohé každoročne odumierajú
  • byľ – plne olistená stonka
  • stvol – bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím (napr. púpava, prvosienka)
  • steblo – dutá článkovaná stonka tráv, má vytvorené veľké uzly - kolienka (napr. obilie)
  • lianely – liany s bylinnou stonkou (napr. chmeľ, povoja, tekvicovité)
 
  1. Dreviny - celé drevnaté, drevnatejú aj tohtoročné výhonky
  • polokry – majú dolnú časť stonky drevnatú, hornú časť výhonkov bylinnú, každoročne odumierajúcu (napr. pivonka, čučoriedka)
  • kry – sú zdrevnatené stonky od bázy rozkonárené (napr. lieska, ríbezľa, brusnica, vres)
  • stromy – drevnatá stonka rozkonárená až v určitej výške nad zemou (kmeň) prechádzajúca v bohato rozkonárenú korunu
  • liany – rastliny s dlhou, pružnou, obyčajne nerozkonárenou alebo málo rozkonárenou stonkou, ktorá však nie je pevná, aby mohla rásť vzpriamene (napr. brečtan, vinič).
 
 
Morfologická stavba stonky:
Stonka je článkovaná, rozdelená na :
  • nódy (uzly) – krátke úseky, z ktorých vyrastajú listy
  • internódiá (články) – bezlisté časti medzi susednými uzlami majú veľký predlžovací rast
 
 
Tvary stoniek:
Podľa priečneho rezu sa stonky rozoznávajú: okrúhle, sploštené, trojboké, štvorboké, rebrovité a ryhované.
 
Niektoré stonky nedokážu rásť vzpriamene, ale potrebujú oporu. Stonky niektorých druhov rastlín sú plazivé.
 
5. plazivá stonka, 6a. ovíjavá stonka
 
 
Primárna anatomická stavba stonky:
  1. Pokožka – epiderma (epidermis) – tvorená tesne k sebe priliehajúcimi bunkami, na vonkajšej strane ma vytvorenú kutikulu a trichómy. U niektorých druhov môžu byť prítomné aj emergencie. Niekedy je inkrustovaná SiO2 (čeľaď prasličkovité).
  2. Primárna kôra – jej súčasťou sú živicové, silicové kanáliky a mliečnice. Má niekoľko vrstiev (podobne ako koreň). Najvnútornejšia vrstva – endoderma má vo svojich bunkách veľa škrobových zŕn, preto sa nazýva aj škrobová pošva.
  3. Pericykel – je obvodové pletivo stredného valca.
  4. Vodivé pletivá – všetky typy cievnych zväzkov okrem radiálnych. Nahosemenné a niektoré dvojklíčnolistové rastliny majú otvorené cievne zväzky. Sú schopné druhotne hrubnúť, čo sa uskutočňuje pomocou sekundárneho meristému – kambia. Toto pletivo je lokalizované medzi drevnou a lykovou časťou cievneho zväzku. Ak sú kolaterálne cievne zväzky usporiadané v kruhu, ide o dvojklíčnolistovú rastlinu, ak sú roztrúsené v celom priereze stonky, ide o jednoklíčnolistovú rastlinu.
  5. Stržeň a stržňové lúče – tvorené parenchymatickými bunkami ale aj sklerenchymatickými vláknami.
 
Sekundárna anatomická stavba stonky:
Od primárnej sa odlišuje tým, že v stonke sú prítomné aj sekundárne pletivá, ktoré zabezpečujú hrubnutie stonky.
 
K sekundárnym pletivám patrí:
  • kambium: zakladá sa na rozmedzí drevnej a lykovej časti. Do vnútra produkuje bunky sekundárneho dreva a k obvodovej časti bunky sekundárneho lyka. Tým sa vytvárajú voľným okom pozorovateľné letokruhy (jarné drevo je svetlejšie a menej pevné, označuje sa beľ, letné drevo je tmavšie a pevnejšie, označuje sa jadro). Čím je letokruh starší, tým je bližšie k prvotnému drevu.
  • felogén: vzniká z vnútorných vrstiev primárnej kôry. Do vnútra produkuje bunky zelenej kôry (felodermy), k obvodu bunky korkového pletiva. Spolu vytvárajú druhotnú kôru. Pletivá nachádzajúce sa smerom von od delivého pletiva postupne odumierajú, odlupujú sa a tak vzniká borka. Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy – lenticely.
 
Zdroj: http://www.ta3k.sk/bio/images/stranky/rast_organy/stonka/sek_st.jpg
Sekundárna stavba stonky
 
Metamorfózy stonky:
Stonka okrem mechanických a vodivých funkcií môže preberať a vykonávať aj iné funkcie. Zmena funkcie má za následok, že stonka sa mení. Táto zmena sa prejavuje v odlišných anatomických a morfologických pomeroch, je reakciou na meniace sa podmienky prostredia a morfózy sú výsledkom ich dlhodobého pôsobenia. Najznámejšie metamorfózy sú:

 

 
  • poplazy – tenké bočné stonky so značne predĺženými internódiami, sú tenké, poliehavé, plazivé. Môžu byť:
- nadzemné – vyrastajú z pazúch listov prízemnej ružice,v ich uzloch sa zakladajú listy a adventívne korene (napr. jahoda, fialka)
- podzemné – rozrastajú sa pod zemou (napr. zemiak)
  • podzemky – metamorfované stonky so šupinovitými listami a púčikmi. Rastú vodorovne, na vrchole dorastajú, na opačnom odumierajú. Majú zásobnú i rozmnožovaciu funkciu (napr. kosatec, konvalinka, pýr, praslička).
  • stonkové hľuzy – sú orgány so zásobnými látkami alebo so zásobami vody, ale aj orgány vegetatívneho rozmnožovania. Podľa toho, ktorá časť stonky sa mení na hľuzu, rozlišujú sa 3 druhy stonkových hľúz:
a) podzemkové – vznikli zhrubnutím jednotlivých častí podzemka alebo poplazu, majú očká (púčiky) a šupiny (napr. zemiak, topinambur)
b) bázové – vznikli zhrubnutím bazálnej časti stonky (napr. jesienka, cyklamén, reďkovka, mečík, šafran)
c) nadzemné – vznikli zhrubnutím všetkých článkov stonky (napr. kaleráb)
  • brachyblast – skrátená bočná stonka, môže niesť listy (napr. borovica, smrekovec), alebo kvety (napr. jabloň)
  • stonkové tŕnie – ostro ukončené brachyblasty, môže niesť kvety a listy (napr. trnka, hloh, gledíčia)
  • stonkové úponky – vznikli premenou bočných stoniek, umožňujú prichytenie rastliny k opore (napr. vinič, tekvica)
  • sukulentné (dužinaté) stonky – sú schopné zadržať značné množstvo vody (napr. kaktusy)
  • podcibulie – silne skrátená stonka, z ktorej vyrastajú metamorfované listy a adventívne korene
  • kvetné lôžko – je rozšírená koncová časť stonky, ktorá nesie jednotlivé časti kvetu
  • asimilačné stonky – preberajú funkciu asimilačných listov, lebo listy sa redukujú (napr. chvojník)
 
Hospodárske využitie stoniek:
Veľa kultúrnych rastlín pestujeme kvôli stonke. Zemiakové hľuzy sú potravou a krmivom. Stonková hľuza kalerábu je zelenina. Zo stonky cukrovej trstiny sa získava cukor. Sklerenchymatické vlákna ľanu a konopy sa spracúvajú na textilné vlákna. Smrekové drevo je stavebným a nábytkárskym drevom a používa sa aj na výrobu celulózy. Dub korkový poskytuje korok, škoricovník škoricu, kaučukovník prírodný kaučuk. Z rôznych druhov borovíc sa získavajú živice, terpentín a balzamy.
 
 

 

 

 
 
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8
Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5
Hančová, .H, Vlková, M.: Biológia v kocke I. 1. vyd. ART AREA. 112 s. ISBN 80-88879-69-8
Bumerl, J. et al.: Biológia 1. pre stredné poľnohospodárske školy a pre stredné lesnícke školy. 6. vyd. Bratislava : Príroda. 304 s. ISBN: 80-07-11201-4
Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia pre 1. roč. SPoŠ. 3. upr. vyd. Bratislava : Príroda. 2001. 140 s. ISBN: 80-07-00306-1
 
 
 
 
Obrázková príloha:
Velgosová, M., Velgos. Š.: Naše liečivé rastliny. 1 vyd. Bratislava : SPN. 1988. 384 s.