Štátny aparát
Faraón si podľa potreby vytváral rozličné úrady, do ktorých dosadzoval príslušníkov rodiny alebo verných a blízkych ľudí. Nomy a jednotlivé dediny riadili rodoví náčelníci. Dôležité postavenie v štátnej správe mali pisári, pretože často len oni a kňazi jednotlivých chrámov ovládali dôležité egyptské písmo - hieroglyfy. V Egypte sa písalo na papyrusové zvitky. Dlhé steblá papyrusu, ktorý rástol v močiaroch, sa narezali na prúžky, a tie sa kládli na seba. Vytvorili úzky a dlhý pás, ktorý sa natrel bielou farbou. Na tieto pásy sa písalo štetcom čiernou alebo červenou farbou v stĺpcoch širokých asi 50 cm. Egyptské dejiny sa delia podľa vládnucich rodov - dynastií (31) a na štyri obdobia.

Politické dejiny

Stará ríša (2635 - 2135 pred n. l. )
Prvé dynastie stabilizovali svoju moc a mnohí panovníci podnikalo výboje do susedných oblastí, ich cieľom bolo získanie Núbie (zlato, striebro) a medi zo Sinajského polostrova, rovnako aj vojnových zajatcov, ktorí slúžili ako otroci. Faraóni Starej ríše si začali stavať mohutné hrobky v tvare ihlanov - pyramídy. Najstaršou pyramídou si nechal postaviť faraón Džoser - stupiňovitá pyramída pri Sakkáre. Najväčšie pyramídy si však nechali postaviť panovníci 4. dynastie - Chufu, achef, Menkaure v Gíze neďaleko Káhiry.

Stredná ríša (2061 - 1785 pred n. l. )