Používanie štátnych symbolov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

 

Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú:

1. štátny znak

2. štátna vlajka

3. štátna pečať

4. štátna hymna

 

Použitie štátnej vlajky a štátnej zástavy musí byť dôstojné a musí zodpovedať postaveniu štátneho symbolu Slovenskej republiky.

 

 Štátna vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného, ktoré sú rovnakej šírky a usporiadané pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak a pomer strán štátnej vlajky je 2 : 3. Štátna vlajka sa môže používať aj vo forme štátnej zástavy.

 

Z histórie štátnej vlajky:

 

Najstarším  známym dokumentom o vlajke na dnešnom území Slovenska je zobrazenie kráľovskej zástavy na pečati mesta Nitry z 13. storočia.  Vo Viedenskej obrázkovej kronike je vyobrazenie kráľovskej zástavy s dvojitým krížom na trojvrší zo 14. storočia. V Turóciho kronike je vyobrazenie Uhorskej zástavy  z  15. storočia.

 

       Prvá kodifikácia národnej zástavy je v Mikulášskych žiadostiach z 10. mája 1848. Vtedy zástava mala dve farby – červenú a bielu, o čom hovorí aj bod č. 8:  „Zástavi červenobielie máme za slovenskie.“ V auguste 1848 slovenskí dobrovoľníci už používali zástavu, na ktorej boli uplatnené všetky tri farby – biela, modrá, červená.  Oddiely slovenských dobrovoľníkov dňa 18.9.1848 pri prechode z Moravy na Slovensko prisahali na bielo-modro-červené vlajky s nápismi: „Sláva kráľovi a slobode, Bratstvo a svornosť, Za kráľa a národ slovenský, Sláva šetkím Slovákom.“

          Pri vzniku Československej republiky sa bielo-modro-červená slovenská zástava spolu s bielo-červenou historickou českou zástavou pokladali za symbol novoutvorenej republiky. V roku 1918 po vzniku Československa, Česi používali historickú bielo-červenú vlajku a Slováci bielo-modro-červenú trikolóru. Zlúčením oboch vlajok vznikla v roku 1920 spoločná československá vlajka, ktorá sa používala až do roku 1992 s  vynútenou prestávkou počas 2. svetovej vojny.

V roku 1945 sa obnovilo používanie vlajky Československej republiky. Slovenská vlajka sa nepoužívala. Slovenskú vlajku ako vlajku Slovenskej republiky, súčasti spoločnej Česko-slovenskej republiky, uzákonil až ústavný zákon Slovenskej národnej rady z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej pečati a štátnej hymne Slovenskej republiky. Obnovením ruskej historickej vlajky ako štátnej vlajky vznikla iniciatíva na úpravu našej vlajky. Podoba štátnej vlajky Slovenskej republiky bola spolu s ostatnými štátnymi symbolmi kodifikovaná Ústavou Slovenskej republiky z 1. septembra 1992.

Dňa 1. januára 1993 teda pribudol štátny znak na bielo-modro-červenú vlajku Slovenskej republiky. Presnú podobu a podrobnosti používania štátnej vlajky stanovil zákon (zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní). 

 

 

 

Štátna vlajka

Zdroj fotografie: marianvojtko.blog.sme.sk (citované 5.10.2016)

 

Zákon presne určuje používanie štátnej vlajky:

 

  • Štátna vlajka alebo štátna zástava sa používa na trvalé označenie budovy, v ktorej sídlia štátne orgány a ich zariadenia, ozbrojené sily a ich zariadenia, bezpečnostné zbory, Hasičský a  záchranný zbor a jeho zariadenia, orgány územnej samosprávy a ich zariadenia, štátne školy a štátne školské zariadenia,

  • na dočasnú vlajkovú výzdobu pri príležitosti štátnych sviatkov,

  • na dočasnú vlajkovú výzdobu na výzvu vydanú ministerstvom pri významnej oficiálnej príležitosti celoštátneho charakteru,

  • na výzvu vydanú obcou pri oficiálnej príležitosti miestneho charakteru.

 

Štátnu vlajku a štátnu zástavu môžu používať aj iné fyzické osoby a právnické osoby. Štátna vlajka môže byť použitá napr. pri príležitosti  štátneho smútku. Pri vyhlásení štátneho smútku rozhodnutím vlády Slovenskej republiky sa spúšťa štátna vlajka na pol žrde.