Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

Každý jeden človek má už od svojej prirodzenosti potrebu žiť v spoločnosti iných ľudí. Tak vyhľadáva ľudské spoločenstvá, ktorých členom sa stáva. Je členom rodiny, skupiny priateľov, spolužiakov. Začleňuje sa aj do väčších spoločenstiev je členom celých združení či spolkov. Je však aj členom štátu, občanom. Občania sú zo štátom v právnom zväzku. Tento dôležitý zväzok, je základom suverenity štátu. V rámci štátu má každý občan svoje práva a povinnosti. Aby bol každý občan plnohodnotným občanom, mal by svoje práva a povinnosti poznať a tiež ovládať základné štruktúry, organizácie a funkcie štátu. 

 

Štát definícia

 

Štát ako forma sa vyvinula postupne premenou rodových a kmeňových politických- mocensko-riadiacich inštitúcií na štátne. 

Štát sa všeobecne definuje ako hierarchický usporiadaný suverénny mocensko-riadiaci systém, skladajúci sa z ľudí (úradníkov), inštitúcií (orgánov), ktorý prostredníctvom práva riadi spoločnosť.

 

Znaky štátu: 

 

1. štátna moc – je to verejná moc, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom štátnych orgánov (úrady, súdy, polícia, politika.......)

2. suverenita štátu – sa chápe ako nezávislosť štátu. Rozlišujeme vnútornú nezávislosť  (je to nezávislosť štátnej moci od inej moci vnútri štátu – napr. nezávislosť najvyššieho súdu od ostatnej  moci) a vonkajšiu nezávislosť (je to nezávislosť voči ostatným krajinám. Tieto nemôžu zasahovať do vnútorných záležitostí štátu. Výnimkou je porušovanie ľudských práv – ako príklad môže poslúžiť útok USA na Afganistan, kde dochádzalo k porušovaniu ľudských práv skupinou Al Káida)

3. štátne územie – je to priestor (územie) na ktorom sa vykonáva štátna moc.

4. štátne občianstvo – je to príslušnosť k danému štátu. Príslušnosťou k istému štátu sa človek (potom už občan) zaväzuje dodržiavať zákony štátu, taktiež vykonávať svoje povinnosti a má nárok na všetky svoje práva vyplývajúce zo vzťahu občan – štát. 

5. štátne symboly – patria k nim štátna vlajka, štátny znak, štátna pečať, štátna hymna. Sú to symboly, ktoré slúžia na označenie štátu. Sú jedinečné a vychádzajú z tradície štátu. Symboly jedného štátu, druhý nepoužíva.

 

Funkcie štátu

 

Funkcie štátu možno rozdeliť do dvoch skupín a to na vnútorné funkcie a vonkajšie funkcie.

 

Vnútorné funkcie štátu sú :

1. bezpečnostná – zaistenie bezpečnosti, zdravia občanov a ich majetku,  zaistenie fungovania všetkých štátnych orgánov a inštitúcií.

2. právna – zaistenie  rešpektovania právneho poriadku štátu vo všetkých oblastiach

3. ekonomické - zabezpečenie pravidiel chodu ekonomiky.

4. sociálna – zabezpečenie občanov štátu počas choroby, staroby, straty prostriedkov na slušný život a jedlo.

5. kultúrna – staranie sa o kultúru štátu, kultúrne dedičstvo, kultúrne vzdelanie obyvateľov, podpora školstva.

 

Vonkajšie funkcie štátu sú:

1. zabezpečovanie dobrých vzťahov s inými štátmi – je to pôda diplomacie.

2. regulácia zahraničného obchodu – ide o stanovanie obchodných podmienok importu a exportu.

3.  obrana územia – ide o prípadné odvrátenie útoku na krajinu, alebo účasť na medzinárodnej vojenskej akcií na zamedzenie terorizmu.

 

Typy štátu

 

Pod typmi štátu chápeme jednotlivé druhy štátov. Rozlišujeme nasledovné štáty:

 

1. Monarchia -  je to dedičná doživotná vláda jedného vládcu. Podľa moci, ktorú monarcha má rozlišujeme tieto typy monarchie:

a, absolutistická monarchia (neobmedzená) – je to monarchia, kde panovník má neobmedzenú výkonnú, zákonodarnú i súdnu moc.  

b, konštitučná monarchia (obmedzená) – moc panovníka je obmedzená  právomocami iných štátnych orgánov. Štátne orgány sú volené parlamentom. Takúto monarchiu nazývame aj parlamentnou monarchiou. Ako príklad nám dnes poslúži Veľká Británia alebo Dánsko.

c, stavovská monarchia (feudálna monarchia -15 stor.) – na moci sa zúčastňovali aj niektoré stavy ako šľachta, duchovenstvo, meštianstvo. Tieto presadzovali svoju moc cez stavovský snem alebo združenie. 

d, teokratická monarchia – typickým príkladom je Vatikán. Na čele takéhoto štátu stojí zvolený duchovný vodca.

e, dualistická monarchia – je to spoluvládie panovníka a parlamentu. Panovník má skoro úplnú absolutistickú moc, ale časť moci prenecháva parlamentu. (Panovník je zároveň predseda parlamentu, ktorý menuje aj odvoláva jeho členov - napr. Jordánsko) 

 

2. Republika je to taký štátny útvar, ktorého predsedovia sú volení (občanmi, alebo zákonodarným zborom) na isté časové obdobie podľa ústavy republiky a ich miesta nie sú dedičné. Poznáme tri druhy republiky a to sú: