3 tis pred n.l - 5 tis. n. l
- nevystupujú tu jednoduchí ľudia, ale panovníci, hrdinovia obdarení veľkou silou a odvahou a mýtické i polomýtické postavy.

Staroveká literatúra:        -orientálna ( sumerská, akadská, staroegyptská, indická, hebrejská )

- antická ( grécka, rímska )

 

Orientálna literatúra

- tvoria ju najstaršie zachované literárne pamiatky z Orientu ( územie na východ od Stredozemného mora ).

- delí sa na: sumerská, akadská, staroegyptská, indická, hebrejská.

- staroegyptská: na zlomkoch papyrusu; písmo: hieroglyfy; najstarší zvitok ( r. 3 000 p.n.l.) = PTAHOTTEPOVO PONAUČENIE – otec radí svojmu synovi, aby sa vedomosťami príliš nechválil a aby rady dokázal prijať aj od neučených ľudí – „Dobrá rada nad zlato“

- sumerská: klinové písmo na hlinených tabuľkách; najstaršia pamiatka ( r. 2000 p.n.l.) = EPOS O GILGAMEŠOVI – monumentálny hrdinský epos, kde vystupujú bohovia spolu s ľuďmi, čarovné predmety a rastliny, dejú sa rôzne premeny.

- hebrejská: najmladšia z literatúr blízkeho východu. Predstavuje ju najznámejšia pamiatka: BIBLIA – kniha dvoch veľkých náboženstiev- židovského a kresťanského. Je to najčítanejšie a najprekladanejšie dielo svetovej literatúry. Ovplyvňovala mnohé literatúry, najviac však stredovekú náboženskú literatúru a barokovú literatúru. Pre veriacich ľudí je Biblia: Božím slovom, písmom svätým, ovplyvňuje videnie sveta a chápanie človeka. Biblia je knihou špecifickou: je súčasne umeleckým, náboženským, historickým, ako aj doktrinárskym ( t.j. neomylným, nezvratným) a večným dielom.

SZ - písaný hebrejsky; pôvodná kniha Židov; 46 kníh ( historické, vyučujúce, prorocké ); zaoberá sa dejinami Izraela, múdrymi myšlienkami a proroctvami...

NZ – písaný grécky; špecificky kresťanská zbierka 27 kníh ( historické, vyučujúce, prorocké ); zaoberá sa PJK, šírením kresťanstva, misionármi, cirkevnými zbormi a koncom sveta.

- indická: hrdinské spevy ( eposy): MAHÁBHÁRATA, RÁMÁJANA.

 

Antická literatúra ( 7. stor. p.n.l. – 5. stor. n.l. )

- KALOKAGHATIA: v antickom umení sa smerovalo k zhode- harmónii medzi fyzickým a duchovným ( telom a dušou ).

- antický hrdinovia boli obdarovaní veľkou silou a odvahou, boli navonok krásni, ale aj múdri a statoční. Sú spätí s prírodou a len pozemský život má pre neho cenu. Človek, príroda a bohovia tvoria jedno.

- v dielach často vystupujú mýtické a polomýtické postavy- bohovia, ktorí majú ľudské vlastnosti, ale človek im je podriadený, často bezmocný voči ich rozhodnutiu.

Antická literatúra:   - grécka

                               - rímska

 

GRÉCKA LITERATÚRA ( 9. stor. p.n.l. – 5. stor. n.l. ):

- pôvodná bola písaná v starej gréčtine; kolíska dnešnej civilizácie; vznikali nové vedy (MAT, filozofia) a demokracia, právo...

- grécky hrdina: smelí a hrdí vlastenci, ktorí prekonávajú nebezpečenstvá ( napr. Antigona z rovnomennej sofoklovej tragédie)

- UČENCI: Archimedes, Pytagoras, Táles, Aristoteles ® jeho učiteľ Platón ® jeho učiteľ Sokrates ( „Viem, že nič neviem“ )

- MYTOLÓGIA:             predchodca náboženstva- ovplyvňovala životy ľudí, takmer každá činnosť mala svojho boha

                     bohovia žili na hore Olymp; mali ľudské vlastnosti (Zeus- Najvyšší boh, Héra- ochrankyňa, Aténa- bohyňa múdrosti,

                     Afrodita- bohyňa krásy, Poseidon- boh mora, Hádes- boh podsvetia ).

 

 

 

HOMÉR

napísal dva hrdinské eposy: Ilias a Odysea

oba eposy sú písané hexametrom v iónskom nárečí ( gréčtina ); vyznačujú sa typickými znakmi antického eposu:

a)       epickou šírkou- obšírne odbočenie od hlavného deja do vedľajších dejov

b)       epickou objektivitou- nestrannosť autora k opisovaným udalostiam

c)       stálou kompozíciou- má ustálené postupy: invokácia (vyzývanie múzy) , propozícia (naznačenie deja), in medias res (autor vpadá priamo do stredu udalostí)

d)       mytologické postavy- bohovia, polobohovia