Mnoho žiakov sa sťažuje na únavu a neschopnosť koncentrácie počas vyučovania. Často je to spôsobené vysokým počtom hodín v priebehu dňa, návalom povinností no niekedy aj ponocovaním . Následkom toho je znížená koncentrácia, neschopnosť vnímať vyučujúceho, plniť si svoje úlohy.

 

 

Stres

Slovo stres pochádza z angličtiny a keby sme ho chceli preložiť znamená niečo ako tlak, záťaž, napätie. Pod pojmom stres rozumieme záťaž pochádzajúcu z vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktoré narúšajú rovnováhu organizmu s prostredím a uvádzajú ho do akútneho alebo chronického napätia).

 

Základné prístupy zvládania stresu

1. Strava a stravovacie návyky: z dlhodobého hľadiska by naša strava mala byť vyvážená, obsahovať správne množstvo a pomer tukov, cukrov, bielkovín, vlákniny, vitamínov a stopových prvkov. A ako zlepšiť svoje stravovacie návyky? Je potrebné aby sme znížili príjem tukov (zvlášť nasýtených), červeného mäsa, jednoduchých cukrov, kofeínu, soli, alkoholu a nikotínu a naopak zvýšiť príjem tekutín, celozrných potravín, rybieho mäsa, ovocia, zeleniny a vlákniny.

2. odpočinokten je dôležitý pre regeneráciu našich síl. Väčšinou sa hovorí o aktívnom odpočinku (šport a činnosti vôbec ale aj relaxačné cvičenie). A pasívny odpočinok (spánok, zníženie aktivít tzv. ničnerobenie alebo sledovanie televízie. Obidva druh odpočinku sú z hľadiska psychohygieny ( odburávania následkov stresu) nutné, no problémom väčšiny ľudí je však minimálne zastúpenie aktívneho odpočinku alebo odpočinku vôbec.

3. Spánok: je jedným z prirodzených spôsobov odburávania následkov stresu vôbec. Dôležité je dodržiavanie denného režimu, chodiť spať a vstávať v približne rovnakú dobu. Kvalita spánku je ovplyvnená aj kvalitou a kvantitou jedla. Večera by mala byť ľahšia, nemala by byť tesne pred spaním., pred spaním by sa nemali piť povzbudzujúce nápoje.

4. hospodárenie s časom dávajte si len jasné a dosiahnuteľné ciele, berte si len toľko práce koľko zvládnete. Nezačínajte naraz príliš veľa aktivít. Ak je to možné delegujte prácu na iných. Ak si budete poctivo písať zoznam úloh pomôže vám to vyvarovať sa ich zabudnutiu čo je často zdrojom stresu

5. aktívny pohyb: je prirodzeným efektívnym prostriedkom neutralizácie stresových hormónov a prevencie civilizačných chorôb.

6. sociálna opora: ani tie najlepšie relaxačné techniky nám nepomôžu keď zostaneme so svojim stresom osamotení. Sociálnou pomocou rozumieme pomoc, ktorá je poskytovaná inými ľuďmi človeku v núdzi.

7. relaxácia ktorej sa budeme ďalej bližšie venovať.


 

Relaxácia

http://kc.vanderbilt.edu/asdbloodwork/provider/relaxation.php

 

je psychická činnosť zameraná na dosiahnutie harmónie tela a duše. Jej cieľom je, aby človek dokázal oslobodiť spútané energie a zmenou vnútorného prežívania dosiahol zmenu v správaní a vo výkone. Miesto, kde sa daná energia nahromaďuje, má informačný náboj a jej konkrétnym vyjadrením sú psychosomatické ochorenia.

Každý z nás si už určite kládol otázky, ktoré sa týkali života a jeho kvality. K tomu, aby sa človek cítil dobre, nestačí mať iba kvalitné materiálne veci, potrebujeme aj psychickú pohodu. Väčšina z nás však ani netuší, ako sa k takej psychickej pohode možno dopracovať.

 

 

Môže relaxácia vplývať na kvalitu života? A čo je relaxácia?

Samotný pojem relaxácia pochádza zo stredoveku a v starofrancúzštine znamená: „vypustiť väzňa“. Cieľom je, aby energie, ktoré drží človek spútané, dokázal oslobodiť. Cieľom nácviku relaxácie je naučiť sa reč vlastného tela a oslobodenie energie.

Relaxačné metódy vychádzajú z poznatkov o vzájomnej súvislosti medzi troma faktormi: psychickou tenziou, funkčným stavom vegetatívnej nervovej sústavy a napätím kostrového svalstva. Keďže tonus kostrového svalstva je možné vôľou meniť, je tu daná možnosť využiť zámernú svalovú relaxáciu k dosiahnutiu psychického uvoľnenia a k ovplyvneniu aj orgánových funkcií riadených vegetatívnou nervovou sústavou.

Relaxačné techniky sú väčšinou založené na pravidelných cvičeniach, ktorými sa človek učí regulovať niektoré svoje vegetatívne funkcie a procesy. Táto autoregulácia má väčšinou upokojujúci charakter, niekedy však tiež charakter uspávajúci alebo naopak: aktivizujúci.