Čas je neúprosný, nezastaví sa.“

Staroba je etapa vývinu organizmu. Väčšinou sa chápe v súvislosti s človekom a jeho dlhým vekom. Ide o prirodzený proces završujúci biologický vývin človeka.

Staroba a starnutie je je problém individuálny aj spoločenský.

Starí ľudia sú súčasťou spoločnosti a hodnotu spoločnosti meriame okrem iného aj starostlivosťou o starých ľudí.

Starostlivosť o starých ľudí je súčasťou morálky spoločnosti.


http://sk.wikipedia.org/wiki/Staroba

 

Morálka - z lat. mos = vôľa, predpisy, mravy.

Morálka je sústava hodnôt, noriem, cieľov, ideí v správaní človeka vo všetkých sférach jeho spoločenského života, teda aj v starostlivosti o starých ľudí.

Morálka je súbor uznávaných mravných noriem vyplývajúcich z určitého chápania mravných hodnôt, ich povahy a hierarchie.

V súčasnosti často dochádza k  diskriminácii staroby. Mladá a stredná generácia nepociťuje so starými ľuďmi spolupatričnosť, mnohokrát ich považuje za príťaž. Spoločnosť od starých ľudí nič pozitívne neočakáva, prejavuje sa snaha ich izolovať, aby nezdržovali a neprekážali. Starých ľudí podceňujeme, odmietame, prípadne cítime až odporom k starým ľuďom.

 

 

Prejavy staroby:

Situácia s najstaršou generáciou je v spoločnosti veľmi zložitá. Staroba oficiálne začína akoby odchodom do dôchodku. Dôchodok je potvrdením starnutia, straty výkonnosti. Po odchode do dôchodku si človek musí sám vytvoriť program, ktorý by vyplnil jeho dni, nikto neurčuje, čo má robiť. Človek zrazu musí prehodnotiť svoj život, záujmy, vzťahy, spolunažívanie. Nie všetci to zvládnu a príjmu ako normálnu súčasť života. Táto sloboda môže byť zaťažujúca.


Mnohí starí ľudia strácajú svoje osobné záujmy, zápasia s mnohými zdravotnými problémami, strácajú fyzické a psychické sily, majú problémy s pamäťou, mnohokrát si pamätajú, len to, čo chcú. Častá strata sluchu a zraku mnohokrát spôsobí aj problémy v komunikácii, starí ľudia sa často izolujú, aby nezažili nejakú nepríjemnosť. Často sa stávajú zlostní, arogantní, sú so všetkým nespokojní. Mnohí si uvedomujú, že ich život je v poslednej etape, bilancujú, hodnotia, neraz smútia a sú nešťastní. Často by chceli ešte niečo stihnúť, smútia, lebo mnohé veci by chceli urobiť ináč, mrzia ich chyby, ktoré urobili napr. v mladosti, pri výchove detí, v rodinách, v manželstve,... Život a práca s nimi vôbec nie sú jednoduché. Mnohí starí ľudia sa nezaobídu bez pomoci iných, čo trápi aj ich deti, vnúčatá, ale aj samotných starkých.

Odchod do dôchodku predstavuje záťaž aj pre manželský vzťah – hrozí možné presýtenie spoločnosťou partnera. Ak to nenastane, manželský partner sa však stáva významným zdrojom istoty, množstvo iných kontaktov sa obmedzuje, manželia sú na sebe viac závislí. Zvyšuje sa vzájomná tolerancia. Manželský partner má pre starého človeka vysokú hodnotu – je stabilným spoločníkom, je k dispozícii, väčšinou je od neho možné očakávať podporu a pomoc. Práve preto veľkou záťažou je strata partnera.

 

 

PSYCHOLOGICKÉ ZMENY V STAROBE:

- Pokles energie a vitality

- Poruchy pamäti

- Zmeny v citovej oblasti,...


 

SOCIÁLNE ZMENY V STAROBE:

- Zmeny vzťahu k spoločnosti a rodine

- Odchod do dôchodku

- Zmeny v ekonomickom zabezpečení