V právnej terminológií, ale aj v médiách, školách a v spoločnosti sa dnes veľmi často objavuje pojem „správne konanie“. Správne konanie je pri tom proces, pri ktorom štát zastúpený orgánmi štátnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach svojich občanov. Právo, ktoré sa zaoberá správnym konaním nazývame správnym právom.

 

Správne konanie je vedené vždy tou štátnou inštitúciou, ktorá sa dotyčnou oblasťou zaoberá. Správne právo sa teda dotýka každej štátnej inštitúcie, ktorá vedie isté správne konanie. Správne konanie napr. v sociálnych záležitostiach (napr. udelenie istého dôchodku) rieši Úrad sociálnych vecí a rodiny. V záležitostiach daní konanie a rozhodovanie vedie Daňový úrad, v záležitostiach zdravia zase Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Každá štátna inštitúcia, ktorá sa dotýka istej oblasti správneho práva musí podľa zákona prešetriť každý jeden podaný podnet a to včas (v istých správnych konaniach je predpísaná lehota, do ktorej musí dotyčná organizácia rozhodnúť). Pri správnom konaní teda nesmie dochádzať k prieťahom. Inštitúcia musí pritom využiť všetky dostupné prostriedky na vyriešenie istého sporu.

 

Aj správne konanie má svoje pravidlá a predpisy, ktoré zhrňuje tzv. „Správny poriadok“. Je to dokument, ktorý upravuje všetky náležitosti, ktoré sa týkajú správneho konania a zároveň aj všetky predpisy sa ho týkajúce.

 

 

Účastníkom správneho konania môže byť:

  1. Občan alebo skupina občanov, pri ktorých sa rozhoduje o ich právach či povinnostiach.

  2. Občan, alebo skupina občanov, ktorí môžu byť rozhodnutím poškodený. (Môže dôjsť k porušeniu ich zákonných práv).

  3. Občan, alebo skupina občanov, ktorí sa sťažujú, že isté rozhodnutie by mohlo obmedziť ich práva či povinnosti.


Účastníkom správneho konania nie je iba fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Správny úrad musí každej vo veci zainteresovanej osobe dať priestor, aby mohla obhájiť svoje právo, ale aj svoje povinnosti, či žiadosti. Každý účastník správneho konania má nárok na nahliadanie do všetkých súvisiacich dokumentov, či prezerať si isté dôkazy. Zároveň môže viesť dialóg zo svedkom ako aj znalcom, vyjadrujúcim sa k veci daného správneho konania.

 

 

Správne konanie má 3 fázy a to sú:

  1. Začatie konania – V prvej fáze účastník konania dáva písomný alebo ústny podnet na začatie správneho konania. Správne konanie sa však môže začať aj vtedy, keď podnet podá istá štátna inštitúcia, ktorej sa vec týka a to správnym podaním.


  1. Priebeh konania – Je to samotný priebeh dokazovania či posudzovania istého skutku či udalosti. Je to zhromažďovanie údajov a dôkazov, ktoré sú nevyhnutné na vydanie rozhodnutia vo veci. Sem zaraďujeme napr. výsluch účastníkov konania, rôzne dokazovanie – znaleckými posudkami (napr. pri vydávaní stavebného povolenia), čestné vyhlásenia.


  1. Rozhodnutie vo veci – správny súd vydá na konci celého konania rozhodnutie, ktorým sa celé správne konanie a spor končí. Rozhodnutie upravuje práva a povinnosti všetkých účastníkov konania. Aj rozhodnutie musí mať svoju formu. Táto sa skladá z 3 častí a to samotného rozhodnutia (vysvetlí sa čo kto a ako má robiť resp. nerobiť), odôvodnenia (organizácia vysvetlí prečo vo veci rozhodla práve tak ako rozhodla) a nakoniec poučenia (je to informácia o možnosti odvolania sa voči rozsudku a o lehotách, ktoré pri prípadnom odvolaní musia byť dodržané).


Je veľmi dôležité aby bol istý podnet dodaný práve tam, kde sa ním musia isté inštitúcie zaoberať. Práve preto je každý úrad povinný podať účastníkovi konania informácie, kde a ako môže podnet podať. Ak sa tak však nestane porušuje úrad svoje povinnosti a môže sa mu udeliť pokuta. Výsledkom správneho konania však nemusí vždy byť rozhodnutie úradu, ale aj tzv. zmier. Zmier znamená, že sa účastníci konania spoločne dohodnú na vyriešení sporu. Vtedy sa správne konanie pred správnym úradom ukončí predčasne v jeho 1 respektíve 2 fáze.


Pri správnom konaní sa často stretávame aj s pojmom „opravné prostriedky“. Jedná sa pri tom o prostriedky, ktoré sa používajú predovšetkým po odvolaní sa jedného z účastníkov. Mimo riadnym opravným prostriedkom je napr. obnova konania a to z dôvodu vyskytnutia sa nových závažných dôkazov respektíve skutočností, ktoré neboli v rámci konania ešte dokazované alebo preberané. V prípade niektorých správnych konaní sa toto presúva na súd.



Zopakujte si:
1. Definuj správne konanie
2. Aké fázy má správne konanie?
3. Čo je to opravný prostriedok?
4. Kto môže byť účastníkom správneho konania?
5. Ako sa volá poriadok, ktorý určuje a popisuje pravidlá správneho konania?
6. Môže sa správne konanie predčasne ukončiť – ak áno ako?


Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.
A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.