Od druhej police 18. storočia sa postupne na Slovensku začali rozvíjať spolky ako dobrovoľné združenia obyvateľov. Ich hlavnou úlohou a cieľom bolo rozvíjať národné povedomie a šíriť osvetu.

 

 

Medzi významné spolky patril aj spolok Živena:

  • Ženský spolok Živena bol založený 4. augusta 1869 v Turčianskom Svätom Martine v súvislosti s národnoobrodeneckými snahami Slovákov v 19. storočí.

  • Pri jeho zrode stál mladý redaktor Ambro Pietor, inšpirovaný skúsenosťou z Prahy, ktorý vyzval 2. júna 1869 na stránkach Pešťbudínskych vedomostí slovenskú verejnosť na založenie spolku, ktorého cieľom by bolo vzdelávanie slovenských žien.

  • Udalosti založenia uvedeného spolku mali veľmi rýchly spád.

  • Ešte v júni 1869 v uvedených novinách vyšlo pozvanie na ustanovujúce zhromaždenie spolku Živena.

  • Na pozvánke bol podpísaný napríklad Viliam Pauliny-Tóth, Ambro Pietor, Martin Čulen a Mikuláš Ferienčík.

 

 

Zakladanie spolku Živena:

  • 12. júna 1869- Návrh stanov „Živeny“, spolku slovenských žien, bol uverejnený v Pešťbudínskych vedomostiach.

  • Zakladajúce zhromaždenie sa konalo 4. augusta 1869 v rámci matičných slávností.

  • Viedol ho vtedajší podpredseda Matice slovenskej V. Pauliny-Tóth a prvou predsedníčku spolku sa stala Anna Pivková.

  • Za členky sa hneď na mieste prihlásilo 73 žien.

  • 18. mája 1870 – potvrdenie spolku s názvom „Živena“, dobročinný spolok slovenských žien a sídlom v Turčianskom Sv. Martine.

  • 1883 – po úprave stanov bol názov pozmenený na „Živena,“ vzdelávateľný a dobročinný spolok slovenských žien.

  • Členovia spolku používali v oficiálnej korešpondencii aj skrátený názov „Živena“, spolok slovenských žien (uvedený v záhlaví úradných tlačív spolku).



Činnosť spolku Živena:

  • Uvedený spolok zohrávala na Slovensku významnú úlohu najmä po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií.

  • Živena zostala v podstate jediným fungujúcim slovenským spolkom.

Členovia spolku prišli postupne s viacerými návrhmi, ktoré by pomohlo slovenským ženám a celej slovenskej spoločnosti:

  • Navrhli zriadenie vzdelávacieho dievčenského ústavu v slovenskom jazyku - u uhorskej vlády bol nepriechodný.

  • Navrhli zriadenie školy, kde by sa slovenské dievčatá učili predmety ako varenie, ručné práce a vedenie domácnosti v rodnej reči.

  • Návrh na zriadenie uvedenej školy bol trikrát (1874, 1899 a 1900) odmietnutý.

  • Spolok sa preto začal venovať napr. aktivitám ochotníckych divadiel, práci martinského spevokolu, publicisticko-vydavateľskej činnosti, propagácii a prezentácii domácej práce žien – najmä výšiviek.

 

1887 – konala sa prelomová, mimoriadne úspešná výstava slovenských výšiviek v Martine.

Od roku 1895 – zbieranie slovenských krojov (spolupráca s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou).

 

 

Almanach Živena a časopis Dennica:

  • Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896).

  • V období, kedy predsedníčkou spolku bola Elena Maróthy-Šoltésová, začala Živena vydávať vlastný literárny a spolkový časopis Živena.

  • Vychádzal od roku 1910.

 

 

Po vzniku 1. ČSR:

Vznik Československej republiky (1918) priniesol aj slovenským ženám novú kvalitu a podmienky na prácu. V československom parlamente do roku 1920 pracovalo osem poslankýň, po voľbách pribudlo ešte päť.

  • Medzivojnové obdobie pre Živenu umožnilo konečne naplnenie jej polstoročného snaženia - zriadenie škôl pre dievčatá a ženy.

  • Zmenila sa práca a vnútorná štruktúra spolku, vznikali miestne odbory a dievčenské školy v slovenských mestách.

  • V roku 1921 bolo 30 odborov, desať dievčenských škôl a pribúdali ďalšie, v Prešove vznikla škola pre ženské povolania na výchovu dievčat (1927).

  • Zvyšoval sa dôraz na sociálnu prácu - školili sa pracovníčky a inštruktorky kurzov pre ženy.

  • Popri varení a šití to boli kurzy o výchove, domácom hospodárstve, hygiene pre matku a dieťa, rady k voľbe povolania i o možnostiach domácej výroby.

  • Úsilie Živeny smerovalo k založeniu jaslí pre pracujúce ženy, prvé otvorili 28. októbra 1922 v Martine a dlho boli jediné.

 

1919- založenie vlastnej školy Živeny pre ženské povolania v Turčianskom sv. Martine a rodinnej školy v Kremnici (od roku 1921 prešli pod štátnu správu).

Po roku 1920 – poradcom Živeny sa stal školný radca František Mareš (riaditeľ brnenskej dievčenskej školy Vesna).