V demokratickom štáte sa okrem štátnych organizácií, ktoré zakladá štát, alebo jeho orgány vyskytujú aj organizácie dobrovoľné a záujmové, ktoré nezakladá štát ani štátne orgány, ale jednotlivci resp. isté skupiny ľudí s rovnakými záujmami. Tieto organizácie sledujú ciele, ktoré vedú k zveľadeniu týchto záujmov, respektíve k ich presadzovaniu a propagácií. Založenie spoločenskej organizácie je dobrovoľné a ich výskyt v spoločnosti ukazuje na zdravú občiansku štruktúru spoločnosti. Cieľ spoločenskej organizácie je:


  • uplatnenie a prejavenie svojich názorov a myšlienok pred politickým spektrom (politickou mocou)

  • umožnenie každému členovi vykonávať a vyznávať slobodne svoje záujmy a tiež ich zapojiť do politického života


K typickým spoločenským organizáciám patria rôzne spolky, napr. spolok žien, mládeže, odborové zväzy, umelecké spolky, organizácie kultúrne a cirkevné a pod.


Záujmové skupiny – jedná sa o skupiny ľudí, ktoré sa definujú ako neformálne politické zoskupenia, ktoré sa snažia svoje požiadavky presadiť prostredníctvom nátlaku na vládnu moc v štáte. Tieto skupiny sa však nemôžu nazvať politickými hnutiami, alebo stranami, a to aj keď ich cieľ môže niekedy byť zhodný. Na rozdiel od politickej strany sa záujmová skupina nesnaží prebrať moc a získať si politický vplyv, ale snaží sa len o presadenie istého záujmu. V súčasnosti sa ich nástrojom stáva „lobby“ – čiže presadzovanie svojich požiadaviek prostredníctvom vplývania na politikov vlády a tiež prostredníctvom médií na obyčajných ľudí – voličov.

K spoločenským skupinám zaraďujeme aj tkz. odborové zväzy. Na rozdiel od záujmových skupín sa odborové zväzy orientujú na zamestnancov a podmienky ich práce. Odborové zväzy sú najpočetnejšími spoločenskými organizáciami – čo sa týka počtu členov, ktorých zastupujú.

Výskyt odborových zväzov v spoločnosti je ukazovateľom stupňa demokracie spoločnosti. Úlohou odborových zväzov je zlepšovať pracovné podmienky zamestnancov (Odborové zväzy vedú zo zamestnávateľom diskusie a jednania o zlepšení miezd, využití sociálneho fondu, či poskytnutí rôznych výhod pre zamestnancov). Dohoda odborových zväzov a zamestnávateľov je zakotvená v tzv. kolektívnej zmluve. Ďalšou úlohou odborov je ovplyvňovanie sociálnej politiky štátu v prospech zamestnancov, chrániť záujmy zamestnancov a ich presadzovanie, rovnako ako snaha o stále lepšie sociálne postavenie zamestnancov.

K početným spoločenským organizáciám patria aj nadácie resp. „organizácie pomoci“. Jedná sa o spolky, ktoré združujú majetok za účelom podpory rôznych humanitárnych, kultúrnych a sociálnych cieľov. Sú to organizácie, ktoré sa konkrétnym ľuďom snažia pomôcť finančne, alebo poskytnutím inej hmotnej pomoci (podpora mamičiek s deťmi, umelcov, študentov, chudobného obyvateľstva). Pomoc, ktorú nadácia ponúka nemusí byť len finančná ale môže mať aj formu rôznorodej hmotnej podoby (poskytnutie potravín, liekov, )

Neziskové organizácie – jedná sa o spoločenské organizácie, ktoré sa orientujú väčšinou na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti, ochrany duchovných a kultúrnych hodnôt a rôznych iných verejnoprospešných cieľov. Takáto organizácia zhromažďuje majetok, ktorý nesmie byť použitý v prospech zakladateľov organizácie, ale výlučne len na ciele, ktoré organizácia sleduje.

Ďalšou významnou spoločenskou organizáciou je občianske združenie. Takéto združenie zoskupuje občanov, ktorí chcú uspokojovať svoje záujmy a potreby. Na rozdiel od ostatných organizácií, sa občianske združenie orientuje výlučne na jej vlastných členov. Jej cieľom je realizácia záujmov jej členov. Je to teda viac-menej uzatvorená organizácia.