Pandémia(epidémia, ktorá sa šíri z jedného miesta postupne po celom svete)  španielskej chrípky trvala od roku 1918 až 1920. Infikovaných bolo asi 500 miliónov ľudí, a zomrelo 50 až 100 miliónov. Bol to najväčší mor v dejinách ľudstva. Vypukol tesne po prvej svetovej vojne. Podľahlo mu asi tri-krát viac ľudí ako na vojne. Chrípka sa nazýva španielskou, lebo túto krajinu postihla najviac. Len tam zomrelo okolo 8 miliónov ľudí. Najväčšia úmrtnosť sa vyskytovala medzi mladými ľuďmi (20-25 rokov). Deti a starší ľudia boli nakazení zriedkavejšie. Epidémiu pravdepodobne priniesli americký vojaci z Číny, ale môže zato aj zlá hygienická situácia. Existujú ale aj názory, že tento mor umelo vytvoril človek. Jej symptómami bolo krvácanie zo slizníc, z nosa, z brucha a čriev. Vyskytovalo sa aj krvácanie z uší, alebo podkožné krvácanie. Kvôli tomu bola chrípka spočiatku diagnostikovaná ako cholera, horúčka dengue, či brušný týfus. V spojených štátoch bolo postihnutých 28% obyvateľstva a pol milióna zomrelo, v Británii chrípke podľahlo 200 000 ľudí, vo Francúzku 400 000, v Austrálii 10 000. V Aljaške a Južnej Afrike vymierali celé dediny. V Indii zomrelo 17 000 000 miliónov ľudí, čo bolo asi 5% populácie. Situácia v nemocniciach bola veľmi zlá. Izby sa preplňovali a zomieralo čím ďalej, tým viac ľudí. Našťastie dnes sme už imúnnejší voči chrípkam. Táto katastrofálna udalosť sa zapísala do dejín ako zatiaľ najhorší mor v dejinách ľudstva.