Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

Sonet (znelka) - patrí medzi významné veršové formy, ktoré nachádzame v literatúre.

Pravdepodobným autorom uvedenej veršovej formy bol sicílsky básnik Jacopo de Lentino (zomrel okolo roku 1250).

 

  • Názov sonet je odvodený od slova talianskeho pôvodu – sonetto – jemný zvuk (resp. z provensálskeho slova sonet – pesnička)

  • Má záväzný počet veršov – 14 – pôvodne so schémou abba/abba/cdc/dcd

  • Člení sa na dve štvorveršia (kvartetá) a dve trojveršia (tercetá)

  • Uvedené členenie má vplyv aj na obsahovú stránku sonetov:

 

- prvé štvorveršie – obsahuje tézu (nastolenie problému)

- druhé štvorveršie – obsahuje antitézu (negáciu problému)

- posledné dve trojveršia – tvoria syntézu

 

  • Na konci básne sa vždy nachádza výrazná pointa – môže dokonca zmeniť zmysel predchádzajúcich častí

  • Sonety sa niekedy spájajú do vyšších celkov – cyklus 15 zneliek tvorí tzv. znelkový veniec a obsahuje 210 veršov

  • Osobitným typom sonetu je tzv. shakespearovský sonet – anglický sonet – má 3  štvorveršia a 1 dvojveršie. Dvojveršie (couplet) prináša nečakaný tematický alebo obrazový obrat.


Za prvého kráľa sonetu považujeme Francesca Petrarcu. Sonety písal aj Dante Alighieri (1265 – 1321), Guido Calalcanti (asi 1250 – 1300) a ďalší.

 

Francesco Petrarca - 1304 – 1374 – „Otec humanizmu“

 

  • Predstaviteľ talianskej literatúry

  • Priateľ Karola IV. – veľa cestoval a istý čas pôsobil aj v Prahe, kde sa s Karolom IV. spoznal

  • Narodil sa v Arezze – pochádzal z rodiny vyhnancov z Florencie

  • Študoval právo a teológiu v Taliansku a vo Francúzsku

  • Väčšinu mladosti prežil v Avignone, vtedajšom pápežskom sídle a  vtedajšom sídle kresťanstva

  • Bol známy tým, že sa venoval výskumu literatúry a objavil viacero známych starorímskych dokumentov

  • Vydával staré latinské rukopisy – Cicera, Vergília, Lívia,...

  • Ako medzinárodne uznávaná autorita dosiahol veľké úspechy v čase vojnových konfliktov ako mierový vyjednávač

  • Zomrel v malej dedine Arquá pri Padove

 

Literárna tvorba:

 

  • Písal vznešenú latinskú poéziu, za ktorú ho v Ríme vyhlásili za „kráľa básnikov“

  • V latinčine písal rôzne listy, filozofické traktáty, eklógy,...

  • Pre seba písal po taliansky sonety – venoval ich záhadnej dievčine menom Laura

  • Vyšli pod názvom Spevník

 

Spevník (Sonety pre Lauru)súbor 366 lyrických básní – ide takmer o celoživotné dielo autora

Dielo autor venoval svojej milej – Laure, ktorú celý život miloval a ktorá bola jeho celoživotnou inšpiráciou. Lauru autor údajne prvýkrát videl v kostole počas svojho pôsobenia v Avignone. Ich platonický vzťah trval 21 rokov. Vydatá Laura ostala pre autora nedostupnou. Laura napokon odišla nečakane, zomrela na morovú nákazu.

Dielo má dve časti – Za Laurinho života a Po Laurinej smrti. Autor v ňom ospieval Lauru, jej duchovné vlastnosti (skromnosť, cudnosť, ušľachtilosť,...), zároveň zdôraznil jej fyzickú krásu svetlovlasej ženy s mliečnou šijou, ružovými prstami, s jasnými, nežne sa pozerajúcimi očami. Jej krásu vykreslil v atmosfére zelene polí, dažďa kvetov a zurčiacej vody. Krása prírody je však len ozvenou krásy zbožňovanej bytosti.

Autorov hlboký cit k Laure sa nemení ani po jej smrti. Autor si ešte viacej uvedomí, ako veľmi Lauru miloval. Platonické zbožňovanie živej Laury prechádza do nostalgickej reflexie plnej melanchólie a smútku. Jeho milovaná sa zjavuje vo svojej fyzickej kráse, sadá si na básnikovo lôžko, utiera mu oči a je zároveň anjelom, ktorý odlieta k nebesiam.

 

Ukážka:

Schéma 4-4-3-3

 

Sennuccio, priznám sa ti, aká náruživá

Láska ma trýzni, v akom žijem súžení.

Horím a zožieram sa Laurou zmučený,

no stále taký, akým som bol odjakživa.

....

Zdá sa mi pokorná, a predsa pyšná býva,

tvrdá i zbožná, smutná – samé premeny:

jej krása raz je chladná a raz v plameni,

raz býva krotká a raz rozmarná a divá.

...

Tu sladko zaspievala, tu si sadla, vstala,

tu pobehla, tu náhle zastavil ju strach,

tu svojím krásnym zrakom srdce prebodla mi,

...

Tu povedala slovko, tu sa usmievala

a tu jej kvapla slza. V takých myšlienkach

mi Láska ustavične rinčí okovami.


 

Ukážky sonetov z tvorby ďalších autorov:

 

  1. Rimbaud – Spáč v údolí svetová medzivojnová literatúra- schéma 4-4-3-3

 

Hľa, diera zelene, kam sa spev rieky norí,

bláznivo rozšantiac zdrap striebra na tráve,

kde slnce jagá sa z vrcholu divej hory,

hľa, malé údolie v kypiacej páľave.

...

Spí, ústa dokorán, vojačik prostovlasý,

šiju mu obmýva žerucha belasá,

spí, bledý, pod mráčkom, tam, kde zem trávu tasí,

v zelenej posteli, kam svetlo zlieva sa.

...

S nohami v kosatcoch spí, tvár mu smiechom svieti,

takýmto úsmevom smejú sa choré deti.

Príroda, zahrej ho, to už chlad ide naň.

...

Vôňa mu k záchvevu nozdry už neprebudí,

spí v slnku s rukami na svojej tichej hrudi,

bok sa mu červenie z dvoch otvorených rán.


 

Ján Kollár – Slávy dcera – Sála (Prvý spev) – slovenská klasicistická literatúra - schéma 4-4-3-3

 

Krásny je zvuk, ktorý vychovali

vonku ruky samej prírody,

sťaby v kroví stáli sprievody

vlašských pevcov, v lesoch katedrály.

....

Ešte krajší je ten, ktorému dali

Múzy v ústach priestor slobody,

kde aj zmysel okrem lahody

má spev, ktorý sluch aj duša chváli.

...

Jeden zvuk však poznám, tichý, krátky,

ale plný, prenikavý, sladký –

všetky zvuky sa v ňom sceľujú,

...

počujem ho, jeho hudbu peknú,

keď si milujúce srdcia rieknu

po prvý raz, že sa milujú.


 

P. O. Hviezdoslav – Krvavé sonety – slovenská realistická literatúra – schéma – 4-4-6

 

Zmena v schéme sonetu

 

Ó, vráť sa skoro, mieru milený!

zavítaj s ratolesťou olivovou

a buď nám zdravím, veselím i chovou,

v  snažení ostňom, kovom v rameni!

....

Zášť – fakľu sváru – medzi plemeny

zdus! Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou,

sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou

oporou v hrobe kvília zlomení.

...

Sceľ jazvy, úštrby zhlaď zisk tvoj zlatý...

Pod svoje nás zajm‘, húfy, vodcovstvo,

veď k cieľom, plným dobrých predsavzatí:

to bude triumf! zo zdôb radosť, ó!

za zdatnosť v borbe – práce na postati...

Ó, príď, ty bratstva, lásky kráľovstvo!


 

Zopakujte si:

  1. Charakterizujte sonet ako jednu zo základných veršových foriem.

  2. Charakterizujte tvorbu F. Petrarcu.

  3. Porovnajte sonet P. O. Hviezdoslava a sonet F. Petrarcu.

 

Použitá literatúra:

GREGOROVÁ, I., LAPITKA, M.: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN. Bratislava. ISBN 978-80-10-01799-7

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9