Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Sonet (znelka) - patrí medzi významné veršové formy, ktoré nachádzame v literatúre.
Pravdepodobným autorom uvedenej veršovej formy bol sicílsky básnik Jacopo de Lentino (zomrel okolo roku 1250).
-
Názov sonet je odvodený od slova talianskeho pôvodu – sonetto – jemný zvuk (resp. z provensálskeho slova sonet – pesnička)
-
Má záväzný počet veršov – 14 – pôvodne so schémou abba/abba/cdc/dcd
-
Člení sa na dve štvorveršia (kvartetá) a dve trojveršia (tercetá)
-
Uvedené členenie má vplyv aj na obsahovú stránku sonetov:
- prvé štvorveršie – obsahuje tézu (nastolenie problému)
- druhé štvorveršie – obsahuje antitézu (negáciu problému)
- posledné dve trojveršia – tvoria syntézu
-
Na konci básne sa vždy nachádza výrazná pointa – môže dokonca zmeniť zmysel predchádzajúcich častí
-
Sonety sa niekedy spájajú do vyšších celkov – cyklus 15 zneliek tvorí tzv. znelkový veniec a obsahuje 210 veršov
-
Osobitným typom sonetu je tzv. shakespearovský sonet – anglický sonet – má 3 štvorveršia a 1 dvojveršie. Dvojveršie (couplet) prináša nečakaný tematický alebo obrazový obrat.
Za prvého kráľa sonetu považujeme Francesca Petrarcu. Sonety písal aj Dante Alighieri (1265 – 1321), Guido Calalcanti (asi 1250 – 1300) a ďalší.
Francesco Petrarca - 1304 – 1374 – „Otec humanizmu“
-
Predstaviteľ talianskej literatúry
-
Priateľ Karola IV. – veľa cestoval a istý čas pôsobil aj v Prahe, kde sa s Karolom IV. spoznal
-
Narodil sa v Arezze – pochádzal z rodiny vyhnancov z Florencie
-
Študoval právo a teológiu v Taliansku a vo Francúzsku
-
Väčšinu mladosti prežil v Avignone, vtedajšom pápežskom sídle a vtedajšom sídle kresťanstva
-
Bol známy tým, že sa venoval výskumu literatúry a objavil viacero známych starorímskych dokumentov
-
Vydával staré latinské rukopisy – Cicera, Vergília, Lívia,...
-
Ako medzinárodne uznávaná autorita dosiahol veľké úspechy v čase vojnových konfliktov ako mierový vyjednávač
-
Zomrel v malej dedine Arquá pri Padove
Literárna tvorba:
-
Písal vznešenú latinskú poéziu, za ktorú ho v Ríme vyhlásili za „kráľa básnikov“
-
V latinčine písal rôzne listy, filozofické traktáty, eklógy,...
-
Pre seba písal po taliansky sonety – venoval ich záhadnej dievčine menom Laura
-
Vyšli pod názvom Spevník
Spevník (Sonety pre Lauru) – súbor 366 lyrických básní – ide takmer o celoživotné dielo autora
Dielo autor venoval svojej milej – Laure, ktorú celý život miloval a ktorá bola jeho celoživotnou inšpiráciou. Lauru autor údajne prvýkrát videl v kostole počas svojho pôsobenia v Avignone. Ich platonický vzťah trval 21 rokov. Vydatá Laura ostala pre autora nedostupnou. Laura napokon odišla nečakane, zomrela na morovú nákazu.
Dielo má dve časti – Za Laurinho života a Po Laurinej smrti. Autor v ňom ospieval Lauru, jej duchovné vlastnosti (skromnosť, cudnosť, ušľachtilosť,...), zároveň zdôraznil jej fyzickú krásu svetlovlasej ženy s mliečnou šijou, ružovými prstami, s jasnými, nežne sa pozerajúcimi očami. Jej krásu vykreslil v atmosfére zelene polí, dažďa kvetov a zurčiacej vody. Krása prírody je však len ozvenou krásy zbožňovanej bytosti.
Autorov hlboký cit k Laure sa nemení ani po jej smrti. Autor si ešte viacej uvedomí, ako veľmi Lauru miloval. Platonické zbožňovanie živej Laury prechádza do nostalgickej reflexie plnej melanchólie a smútku. Jeho milovaná sa zjavuje vo svojej fyzickej kráse, sadá si na básnikovo lôžko, utiera mu oči a je zároveň anjelom, ktorý odlieta k nebesiam.
Ukážka: Schéma 4-4-3-3
Sennuccio, priznám sa ti, aká náruživá
Láska ma trýzni, v akom žijem súžení.
Horím a zožieram sa Laurou zmučený,
no stále taký, akým som bol odjakživa.
....
Zdá sa mi pokorná, a predsa pyšná býva,
tvrdá i zbožná, smutná – samé premeny:
jej krása raz je chladná a raz v plameni,
raz býva krotká a raz rozmarná a divá.
...
Tu sladko zaspievala, tu si sadla, vstala,
tu pobehla, tu náhle zastavil ju strach,
tu svojím krásnym zrakom srdce prebodla mi,
...
Tu povedala slovko, tu sa usmievala
a tu jej kvapla slza. V takých myšlienkach
mi Láska ustavične rinčí okovami.
Ukážky sonetov z tvorby ďalších autorov:
-
Rimbaud – Spáč v údolí – svetová medzivojnová literatúra- schéma 4-4-3-3
Hľa, diera zelene, kam sa spev rieky norí,
bláznivo rozšantiac zdrap striebra na tráve,
kde slnce jagá sa z vrcholu divej hory,
hľa, malé údolie v kypiacej páľave.
...
Spí, ústa dokorán, vojačik prostovlasý,
šiju mu obmýva žerucha belasá,
spí, bledý, pod mráčkom, tam, kde zem trávu tasí,
v zelenej posteli, kam svetlo zlieva sa.
...
S nohami v kosatcoch spí, tvár mu smiechom svieti,
takýmto úsmevom smejú sa choré deti.
Príroda, zahrej ho, to už chlad ide naň.
...
Vôňa mu k záchvevu nozdry už neprebudí,
spí v slnku s rukami na svojej tichej hrudi,
bok sa mu červenie z dvoch otvorených rán.
Ján Kollár – Slávy dcera – Sála (Prvý spev) – slovenská klasicistická literatúra - schéma 4-4-3-3
Krásny je zvuk, ktorý vychovali
vonku ruky samej prírody,
sťaby v kroví stáli sprievody
vlašských pevcov, v lesoch katedrály.
....
Ešte krajší je ten, ktorému dali
Múzy v ústach priestor slobody,
kde aj zmysel okrem lahody
má spev, ktorý sluch aj duša chváli.
...
Jeden zvuk však poznám, tichý, krátky,
ale plný, prenikavý, sladký –
všetky zvuky sa v ňom sceľujú,
...
počujem ho, jeho hudbu peknú,
keď si milujúce srdcia rieknu
po prvý raz, že sa milujú.
P. O. Hviezdoslav – Krvavé sonety – slovenská realistická literatúra – schéma – 4-4-6 Zmena v schéme sonetu
Ó, vráť sa skoro, mieru milený!
zavítaj s ratolesťou olivovou
a buď nám zdravím, veselím i chovou,
v snažení ostňom, kovom v rameni!
....
Zášť – fakľu sváru – medzi plemeny
zdus! Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou,
sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou
oporou v hrobe kvília zlomení.
...
Sceľ jazvy, úštrby zhlaď zisk tvoj zlatý...
Pod svoje nás zajm‘, húfy, vodcovstvo,
veď k cieľom, plným dobrých predsavzatí:
to bude triumf! zo zdôb radosť, ó!
za zdatnosť v borbe – práce na postati...
Ó, príď, ty bratstva, lásky kráľovstvo!
Zopakujte si:
-
Charakterizujte sonet ako jednu zo základných veršových foriem.
-
Charakterizujte tvorbu F. Petrarcu.
-
Porovnajte sonet P. O. Hviezdoslava a sonet F. Petrarcu.
Použitá literatúra:
GREGOROVÁ, I., LAPITKA, M.: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN. Bratislava. ISBN 978-80-10-01799-7
SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01037-8
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9