Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe. Po Oidipovej smrti začína základný konflikt. Jeho synovia Eteokles a Polyneikes sa dostali do sporu o vládu nad Tébami. Polyneikes, ktorý bol vyhnaný priviedol proti Tébam veľké vojsko, ale Eteokles Téby bránil. Nakoniec obaja v súboji o Téby padnú. Nový vládca Téb Kreón dal Eteokla slávnostne pochovať ale Polyneika pochovať zakázal, kto by tento zákaz porušil, čakal by ho trest smrti. Antigona sa rozhodla tento zákaz porušiť a chcela svojho brata pochovať spolu so svojou sestrou Isménou.

Isména sa však bála smrti a nechcela dopustiť aby tento trest postihol ju alebo Antigonu. Hovorila Antigone aby brata nepochovávala a nech je rozumná, ale Antigona aj napriek tomu chcela brániť čo bolo jej a bola rozhodnutá stáť si sa svojím aj napriek smrti. Kreón dal mŕtvolu prísne strážiť. Aj napriek tomu sa Antigone svojho brata podarila pochovať aj s príslušnými obradmi a podarilo sa jej ujsť bez toho aby ju pri tom niekto prichytil. Keď to strážca oznámil Kreónovi, Kreón sa veľmi nahneval a bol presvedčený o tom, že strážcov niekto podplatil. Keď sa strážca vrátil a oznámil ostatným aký trest ich čaká, očistili mŕtvolu a odstránili z neho prach. Opäť ju strážili ale pri veľkej víchrici museli zavrieť oči a keď ich znovu otvorili videli Antigonu ako pochováva svojho brata a sype naňho prach.

Strážcovia ju chytili a priviedli ku Kreónovi. Ju to však vôbec nevystrašilo a priznala sa k svojmu činu. Kreón ju nechcel nechať bez trestu a spolu s ňou chcel potrestať aj jej sestru lebo si myslel, že zločin vymysleli spolu. Antigona povedala kráľovi, že ani jej druhý brat by nesúhlasil s tým čo robí. Bránila aspoň svoju sestru Isménu, ale ona chcela zomrieť s ňou. Isména dohovárala Kreónovi či chce naozaj zabiť snúbenicu svojho syna. Haimón sa na svojho otca nehneval a cenil si ho, ale chcel mu vyhovoriť trest smrti pre Antigonu a Isménu. Povedal mu, že medzi ľuďmi sa hovorí, aká je Antigona odvážna a že by mal byť jej brat pochovaný. No Kreón si nechcel dať poradiť ani od Haimóna a ani od náčelníka zboru.Sluhovia odviedli Antigonu do tzv. „svadobnej komôrky“, v ktorej mala byť pochovaná zaživa a z ktorej už nevyjde. Aj náčelník zboru, ktorý ju sprevádzal jej chcel pomôcť, no nemohol. Odvádzali ju pomaly, no Kreón povedal: „Veď sluhovia, čo ju majú odviesť, budú s plačom pykať za svoju lenivosť.“ Za Kreónom prišiel do palácu veštec Teiresias.

Ten sa ho opýtal aké je hrdinstvo po druhýkrát zabiť mŕtvolu, pretože Kreón nechal telo roztrhať psami a dravými vtákmi. Kreón sa ho opýtal prečo sa aj on stavia proti jeho rozhodnutiu. Veštec mu hovoril, že si mal všetko dobre premyslieť a že je tvrdohlavý. Kreón sa však nechcel poučiť až keď mu Teiresias vyveštil zlú budúcnosť jeho rodiny a odišiel, Kreóna to znepokojilo. Pýtal o radu náčelníka zboru a ten mu povedal, že má vypustiť Antigonu z podzemného vezenia. Ten ho poslúchol a okamžite vyrazil. Do paláca prišiel posol za náčelníkom zboru so správou, že aj Antigona, aj Haimón sú mŕtvi. Vraj sa zabil sám v hneve pokladajúc svojho otca za vraha. Zrazu vyšla z brány Kreóntova žena Eurydika, keď niečo začula. Posol začal hovoriť: „Sprevádzal som tvojho muža na lúku, kde ležalo mŕtve telo úbohého Polyneika roztrhané psami. Umyli sme ho svätým kúpeľom a v ohni z čerstvých konárov sme spopolnili jeho zvyšky. Potom sme mu nasypali vysoký hrob a ponáhľali sme sa k hrobke, ktorú dostala Antigona za svadobnú sieň.

Sluhovia odvalili balvan z otvoru, nazreli sme dnu a tam viselo dievča uškrtené vlastným závojom a Haimón objímal jej telo. Kreón ho prosil aby vyšiel von, no on naňho vrhol divý pohľad, vytasil na otca ostrý meč, no nezasiahol, lebo Kreón sa dal na útek. A vtedy obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs. A leží tam aj teraz mŕtvy pri mŕtvej.“ Eurydika sa bez slova vrátila do paláca. Vybrali sa za ňou, či niečo nevymýšľa, no aj ona sa zo žiaľu zabila. Kreón si priveľmi neskoro uvedomil, aké zločiny spáchal.