Pojem „sofistika“ a „sofisti“ pochádzajú z gréckeho slova „sofistés“, čo znamená učiteľ múdrosti, znalec. Sofisti boli prví filozofi, ktorí učili prioritne kvôli zárobku a nie kvôli láske k filozofii. Boli nazývaní aj „pouličný učitelia múdrosti“. Prinášali filozofické vzdelanie všetkým, kto za vyučovanie zaplatil. Sofisti boli prví filozofi, ktorí do centra filozofického myslenia postavili človeka a jeho praktické potreby. Toto ich myslenie a učenie spôsobilo antropologický obrat v myslení antickej filozofie. Sofisti sa však nezaoberali témami bytia, či existencie, zaoberali sa praktickými témami, ktoré boli dôležité pre život. Pestovali múdrosť tak ako filozofi, a používali argumenty tak ako rétori. V polovici 5. storočia pred našim letopočtom sa pod sofistom rozumel učiteľ vedomostí pre praktický život. Sofisti učili ľudí nielen základnému praktickému poznaniu, ale učili ich aj argumentovať.

 

Množstvo ľudí sa v čase sofistov zaujímalo o politiku, ich záujem o dianie vecí bol veľký, no často nevedeli argumentovať a presadiť svoj názor. Preto častokrát sofistov platili aby ich naučili argumentovať a presadzovať si svoje vlastné myšlienky. Títo ich naučili vyvrátiť akýkoľvek argument, čo spôsobilo, že boli často obhajované akékoľvek názory a myšlienky. Používali sa aj rečnícke prešmyčky a logické klamstvá. Sofisti získali preto aj prezývku „učitelia podvodu“.

Sofisti sa nikdy nespojili aby vytvorili istú filozofickú školu a tiež sa nezachovalo mnoho ich diel. Sofisti sa aj medzi sebou považovali za konkurentov a preto sa nikdy neujednotili. Rovnako aj ich učenie je nejednotné. Dozvedáme sa o nich len prostredníctvom diel Platóna, či Aristotela. Títo filozofi ich však väčšinou opísali veľmi negatívne. Obaja sofistov a sofistiku ako filozofický prúd odmietali.

 

Predmetom filozofie sofistov je teda človek s jeho poznávacími schopnosťami. Najväčšiu snahu mali sofisti o  rozvoj praktických schopností alebo vedenia o praktickom živote. Praktický prístup je v ich dobe nový prístup k filozofii. Každý sofista učil rozvíjať 3 schopnosti:


  1. schopnosť myslieť

  2. schopnosť hovoriť

  3. schopnosť konať

 

Sofisti kritizovali tradičné chápanie morálky. Vďaka nim a ich pochybovaniu o morálke spôsobili, že sa v tejto oblasti začalo viac bádať a vo filozofií vznikli nové sociálno-etické teórie a systémy. Kvôli spochybneniu klasického chápania morálky ich častokrát obviňovali z toho, že ničia tradície všetkých ľudí a výchovu mladých ľudí. Sofisti ako prvý otvorili otázku štátu, práva a morálnosti.

K významným predstaviteľom sofistov patrí Protagoras z Abdéry. Je to filozof, ktorý sa narodil v Abdére v r. 480 pr. kr. a umrel v 410 pr. kr. Protagoras bol významný filozof, ktorý tvrdil, že „človek je mierou všetkých vecí“. Práve človek určuje čo je a čo nie je. On je mierou vecí a ich bytia resp. nebytia. (tieto vety nájdeme v jeho stratenom diele „Pravda“) Nie je možné dosiahnuť žiadneho objektívneho poznania, len poznanie subjektívne.

 

1. http://www.weltbild.de/3/17623392-1/ebook/protagoras.html

Protagoras


Každý človek chápe podľa Protagorasa inak a jeho poznanie je odlišné - všeobecná pravda je teda nedosiahnuteľná. Protagoras tvrdí, že na jednu vec exituje množstvo pohľadov, každý vníma a cíti niečo iné, inak intenzívne. Zmysly sú tie, ktoré človeku umožňujú poznať, no toto poznanie je prísne limitované hranicami zmyslovej aktivity človeka.

Protagoras sa vďaka svojej filozofii stal otcom filozofického relativizmu. Vo svojom diele „O Bohoch“ sa venuje Bohom, pričom tvrdí, že nie je možné zistiť či exitujú alebo neexistujú a už vôbec nie je možné spoznať ich formu či pôsobenie na svet. Protagoras pohybuje o existencií Boha a je preto obviňovaný z ateizmu.


K ďalším významným filozofom sofistiky patrí Georgias z Leontín. Bol filozof, ktorý sa dožil na svoju dobu relatívne vysokého veku žil v rokoch 485 – 380 pr. kr.

 

Georgias z Leotín