Pojem sociálna stratifikácia je nový moderný pojem, ktorý však označuje už od vzniku spoločnosti vyskytujúci sa jav. Tento pojem pochádza z anglického pojmu „social stratum“, čo znamená sociálna vrstva. Pod sociálnou stratifikáciou rozumieme sociálne rozvrstvenie spoločnosti. Stratifikácia rozlišuje, rozčleňuje alebo vymedzuje spoločnosť na základe istej nerovnosti. Táto nerovnosť je v podstate kritériom, vymedzovania istých sociálnych skupín. Nerovnosť v spoločnosti môže nastať napr. v oblasti náboženstva, veku, sociálnej situácie, vzdelania, národnosti, záujmov. Sociálna stratifikácia rozbíja rovnosť v spoločnosti. V spoločnosti však rovnosť nikdy nastať nemôže, lebo vždy sa nájde kritérium, ktoré spoločnosť rozčlení. Čiže podstata stratifikácie je nerovnosť, ktorá existuje vrámci danej spoločnosti. Poznáme dva druhy stratifikácie:


  1. Vertikálna stratifikácia – nerovné rozdelenie vzhľadom na sociálnu situáciu (ekonomická situácia)

  2. Horizontálna stratifikácia – nerovné rozdelenie vzhľadom na regionálne rozdiely (napr. miesto bydliska, vek)


 

Stratifikácia je charakteristikou celej spoločnosti a nie je výsledkom nerovnosti medzi ľuďmi. Je naviazaná predovšetkým na ideológie, ktoré ju upravujú resp. tvoria jej podklad. Spoločnosť bez stratifikácie neexistuje a tak môžeme povedať, že je univerzálnou charakteristikou každej jednej spoločnosti. Stratifikácia nie je nemenná a aj vďaka ideológiám sa môže meniť, respektíve dopĺňať.


Spoločnosť si sama určuje kritériá stratifikácie a teda nerovnosti. Aj tu musíme rozlišovať medzi typom spoločnosti. Iné kritériá nerovnosti si zadáva napr. socialistická spoločnosť a iné si zadáva demokratická spoločnosť. Základným stratifikačným kritériom v socialistickej spoločnosti bolo predovšetkým vzdelanie a politická príslušnosť. V demokratickej spoločnosti – modernej spoločnosti ja stratifikačným kritériom predovšetkým ekonomický kapitál, vzdelanie a postavenie. Opakom stratifikačného kritéria je kritérium, ktoré zosadzuje na nižší stupeň daného členenia. Toto kritérium závisí od toho, čo spoločnosť považuje za zlé, resp. neakceptuje. (napr. homosexualita, kriminalita).