Vypracovali Ing. Andrea Krevová , Mgr. Tomáš Godiš

 


Sociálna výmena je charakterizovaná rôznymi vzťahmi, do ktorých sa jednotlivec dostáva v rámci sociálneho prostredia, jedná sa tu o výmenu rozličných informácií, prebiehajúcich medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi v určitej sociálnej situácii. Vzťahy akéhokoľvek typu sú podmienené mnohými faktormi (prostredia, samotnej situácie, osobnostnými faktormi a pod.), pričom sociálna interakcia je tvorená troma zložkami – sociálnym vnímaním a poznávaním, sociálnou komunikáciou a sociálnym správaním – vždy, keď sa jednotlivec stretne s iným človekom alebo skupinou, začne proces vnímania (pomocou zmyslov), a zároveň si začne o svojom náprotivku vytvárať určitý obraz, na základe ktorého s ním komunikuje a volí určité správanie.



1. Sociálne vnímanie a poznávanie


Základom poznávania sociálneho prostredia a jeho zložiek je sociálna percepcia, pričom subjektom aj objektom vnímania je jednotlivec, sociálne skupiny alebo spoločenstvá. Počas procesu vnímania získavame informácie o jednotlivcoch aj skupinách, na ich základe a za prispenia psychických procesov (myslenia, pamäte, pozornosti...) si interpretujeme vnímané objekty a sociálne udalosti – sociálne poznávanie (viac je zaužívaný pojem sociálna percepcia pre vnímanie aj poznávanie).


Súčasťou sociálnej percepcie je vytváranie obrazu o inej osobe alebo skupine. Vytvorený obraz (dojem) závisí nielen na informáciách, ktoré získal jednotlivec svojimi zmyslami, ale aj od predstavy, ktorú jednotlivec má o danej osobe, od situačných faktorov sociálneho poznávania a charakteristike subjektu percepcie.


Pri sociálnom vnímaní a vytváraní dojmu sa uplatňujú tieto determinanty:
a)    haló efekt – ide o hodnotenie ľudí, pri ktorom jediná črta osobnosti pôsobí tak dominantne, že ostatné črty sú v pozadí. V podstate ide o chybu pri hodnotení ľudí. Energické vystúpenie rečníka vytvára obraz pevného a silného človeka, osoba s nepríjemným hlasom vzbudzuje dojem záporných povahových vlastností a pod. Človeka, ktorý s nami v niečom súhlasí, máme tendenciu považovať za inteligentného a naopak, ak sa niekto sťažuje, alebo je v opozícii, hodnotíme ho zápornejšie;
b)    prvý dojem – súvisí s haló-efektom. Človek má tendenciu hodnotiť inú osobu na základe uchovaného prvého dojmu aj v nasledujúcich stretnutiach. Aj keď jednotlivec si rozumovo uvedomuje, že nie je možné poznať druhého človeka počas prvého kontaktu, dojem, ktorý si vytvorí za 30 sekúnd až 4 minúty, je veľmi trvácny. Hlavne pokiaľ sa jedná o negatívny prvý dojem, je veľmi ťažké ho neskôr zmeniť.  Tento aspekt sociálnej percepcie sa využíva hlavne pri krátkodobej komunikácii – v médiách, na súdoch a pod. Pod vplyvom prvého dojmu sa tiež človek dokáže zamilovať na prvý pohľad;
c)    jednostrannosť vnímania a neúplnosť informácií – jedná sa o jednostranné vnímanie človeka, všímanie si len istých znakov a prejavov. Tým sa nevytvára komplexný obraz o človeku. Niektorí ľudia v rôznych situáciách konajú tým istým osvedčeným spôsobom, aby o sebe vytvorili určitý obraz. O komplexný obraz niekedy človek nemá ani záujem, hlavne ak si chce udržať bezproblémový alebo idealizovaný pohľad (napr. pri romantickej láske);
d)    nápadnosť prejavov – fyzická nápadnosť a nápadnosť správania vedú k silnejšiemu vzbudeniu a zacieleniu pozornosti, čo má silnejší vplyv na utváranie dojmu o človeku.



2. Sociálna komunikácia


Komunikácia je proces odovzdávania a prijímania informácií vo verbálnej alebo neverbálnej podobe v priamom alebo nepriamom styku.


Komunikačný proces sa skladá z určitých zložiek, pričom účinok informácie závisí od všetkých zložiek. Jedná sa o:
a)    komunikátor – jednotlivec (osoba), od ktorej vychádza informácia
b)    komunikant – osoba, ktorá informácie prijíma
c)    komuniké – obsah odovzdávanej informácie
d)    komunikačný kanál – spôsob prenosu informácie

Pri komunikácii poznáme nasledujúce typy: formálnu komunikáciu (je daná štruktúrou formálnej skupiny a funkčnou rolou jej členov) a neformálnu komunikáciu (realizuje sa v rámci neformálnych vzťahov).


Formy komunikácie predstavuje komunikácia verbálna a neverbálna (viď učivo Neverbálna komunikácia). V rámci verbálnej komunikácie rozlišujeme komunikáciu:
a)    kruhovú – jednotlivec bezprostredne komunikuje s najbližšími susedmi
b)    ohniskovú – jedna osoba je v centrálnom postavení a ostatné osoby komunikujú cez ňu. Centrálna osoba na základe prijatých informácií od statných uskutočňuje rozhodnutia a odovzdáva ich zase ostatným osobám.
c)    reťazovú – informácie sa odovzdávajú najbližšiemu susedovi
d)    všekanálovú – komunikuje tu každý s každým

3. Sociálne správanie


Sociálne správanie je vyjadrením vonkajších prejavov ľudí, ktoré vznikajú pri vzájomnom styku. Podľa správania možno usúdiť, aký je vzťah medzi ľuďmi v sociálnom prostredí, ktorí sú vo vzájomnej interakcii.


Správanie v skupine je podmienené súborom noriem a pravidiel, ktoré medzi iným určujú aj to, čo je očakávané a nežiadúce správanie. Vo vzťahu k sociálnym normám je zavedený v sociálnej psychológii pojem deviácia (obecne odklon, odchýlenie), ktorý označuje stupeň odklonu od určitej normy. Reakciou skupiny alebo spoločnosti na deviáciu je liečenie, náprava, izolácia, prevýchova alebo potrestanie tých, čo porušili normy. Deviácia môže byť záporná aj kladná. Pod zápornú patrí napr. fajčenie marihuany, požívanie drog, podvody, nevera, pohlavná promiskuita a pod. Kladným deviantom môže byť napr. jednotkár v triede, „ide nad dodržiavanie normy“. Deviácie závisia od miesta a času – to, čo je dnes normálne, mohlo byť pred sto rokmi deviáciou a tiež to, čo je normálne v Európe, môže byť deviáciou v Afrike.


K formám sociálneho správania patrí kooperácia, súperenie, hostilita a prosocialita.


Kooperatívne správanie pomáha dosiahnuť spoločné ciele v skupine. Je podmienené osobnostnými faktormi členov skupiny, situačnými faktormi a faktormi, ktoré sa viažu na samotnú realizovanú úlohu. Medzi osobnostné faktory patrí najmä potreba a schopnosť kooperácie, potreba začlenenia, spolupatričnosti, uznania a pod. Situačné faktory sú: zloženie skupiny, ujasnenosť cieľov a poslania skupiny, vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny, súdržnosť skupiny ako celku a iné. Úlohové faktory súvisia s charakterom úlohy, jej zložitosťou, náročnosťou, významom pre jednotlivých členov skupiny.


Súperenie je založené na snahe jednotlivca alebo skupiny dosiahnuť lepší výkon a byť lepší ako iný jednotlivec alebo iná skupina. Súperenie môže prebiehať aj v rámci jednej skupiny, kde sú v stave súperenia jednotliví členovia skupiny. Táto situácia môže viesť k narušeniu vzťahov skupine, v krajnom prípade až k rozpadu skupiny. Naopak súperenie medzi jednotlivými skupinami vedie skôr k zvýšeniu vnútornej súdržnosti v skupine a k aktivizovaniu sa v smere cieľa.


Hostilné správanie je správanie nepriateľské a útočné, ktoré je orientované na poškodenie alebo ublíženie inému. Prejavy hostility sú rôzne, od verbálnych prejavov (posmech), psychického zraňovania, prejavov nenávisti a končiac až fyzickou likvidáciou. Toto správanie má pôvod v osobnosti človeka, v jeho agresivite. Do skupiny agresívneho správania patrí napr. šikanovanie, mobbing alebo bossing. Šikanovanie sa prejavuje v armáde, v školskom kolektíve a pod., je skôr fyzického charakteru. Mobbing predstavuje v podstate psychický teror na pracovisku, ktorý sa zameriava na zničenie dobrej povesti určitej osoby, sabotovanie jej práce alebo znepríjemňovanie pracovných podmienok do takej miery, aby sabotovaný nemohol dobre odviesť svoju prácu. Bossing predstavuje podobný spôsob správania ako je mobbing, ale správa sa tak nadriadený voči podriadenému (prideľovanie podradnej práce v nadmernom množstve, neustála kontrola, nepočúvanie argumentov, neustála kritika a pod.).


Prosociálne správanie sa vyznačuje činmi, ktoré vykonávame v prospech druhého bez toho, aby sme za to očakávali odmenu (nezištná pomoc). Môže sa tu jednať o darovanie niečoho, porozumenie pre situáciu a stav iného, podporu alebo ponuku ku spolupráci. Zdrojom tohto správania je najčastejšie altruizmus alebo empatia, ale môže to byť aj reciprocita (pomoc tomu, kto pomohol mne).


Špecifickým typom správania je správanie človeka v záťažových situáciách (frustrácia, deprivácia, stres, konflikt). Človek môže reagovať na stres negatívne (agresívne správanie, neagresívne správanie – únik, návrat k predošlým formám správania, potlačenie túžob a potrieb z vedomia...) alebo pozitívne (prekonanie zaužívaných mechanizmov, prijatie jedného správneho riešenia, racionálne zvažovanie a pod.)



Kontrolné otázky:
1.    Čím je tvorená sociálna interakcia?
2.    Charakterizujte sociálnu percepciu.
3.    Aké sú zložky sociálnej komunikácie?
4.    Aké poznáme formy komunikácie? Ktorú by ste vy považovali za najlepšiu a prečo?
5.    Objasnite pojem sociálne správanie.





Použitá literatúra
Barát, P. a kol., Náuka o společnosti, Enigma, Nitra, 2005
http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka
http://pohanka.martin.googlepages.com/interakcia.pdf
http://www.ostium.sk/Html/Ostium/06_1/06_1_13_supplementum_tavel.htm
http://www.ibispartner.sk/index.php?option=content&task=view&id=458