Téma: Zlapanie a smrť respektíve poprava Juraja Jánošíka.

 

Kompozícia: Je to lyricko-epická skladba, ktorá sa skladá z predspevu a 9 spevov.

 

Hlavná myšlienka: Botto opisuje Jánošíka, ktorý bohatým bral a chudobným dával, ktorý pomstil krivdu a zastával pravdu. Jánošík je predstaviteľom tajomníka za národnú slobodu.

 

Časopriestor: okolie Kráľovej holi, 16. storočie

 

Rým: združený aabb, dielo je napísané v 13-slabičnom sylabickom veršovom systéme

 

Obsah:

V predspeve  autor opisuje akýsi rozhovor medzi matkou a deťmi, ktoré sa idú vydať z domu a idú sa pridať k rebelom. Vo veršoch vyslovuje nádej, že „noc stoveká, noc poroby“ sa jedného dňa skončí a náš národ bude slobodný. Sympatizuje s rebelmi.

           

1.spev: Na začiatku skladby Botto opisuje Jánošíkovu družinu. Prirovnáva ich ku sokolom. Jánošíkova družina má pekné trblietavé oblečenie: zelené košieľky, strieborné obrúbené klobúčiky, valaška, karabín a dvoje pištole. Sedia okolo veľkej vatry. Ich vodcu – Jánošíka,  sa obávajú všetci feudáli a feudálni páni. Ľud sa za neho modlí, lebo vie, že len on je ich zástancom. Prajú mu toľko šťastia koľko im on dukátov podonášal. Družina sedela okolo vatry celučičkú noc, keď ktosi zrána zvolal „Jánošík lapený“. Hoci bol Jánošík silný, pánom sa podarilo chytiť ho. Hôrni chlapci sedia smutní okolo vatry, rozmýšľajú o svojom vodcovi, ktorý už nie je na slobode. Vedia že dobré časy sa skončili.

2. spev: Jánošík sedel za stolom keď v tom pribehli vojaci a snažili sa ho chytiť. Ale Jánošík sa nedal a všetkých pobil. Zistil, že ho zradil Gajdošík a jednou ranou z neho spravil mŕtvolu. Aj by sa Jánošíkovi podarilo ujsť, keby baba nezakričala aby mu podsypali hrach pod nohy. Už mal takmer nasadené putá keď povedal: „Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!“ Opäť sa mu podarilo všetkých pobiť. Lenže baba opäť zakričala aby mu rúbali do pása, že tam je jeho spása. Všetky sekery, všetky guľky odrazili sa od neho. Iba jedna jediná ho zasiahla priamo do žilky jeho opaska, kde bolo jeho jediné slabé miesto. Konečne sa vojakom podarilo Jánošíka spútať. Chceli od neho vedieť, kde ukryl zlato, a ak im to povie, pustia ho na slobodu. Lenže Jánošík zostal verný svojmu ľudu a nezradil ho.

3. spev: Jánošík je zatvorený v zámockej veži a myslí na svoj ľud, ktorý stratí svojho obrancu. Už ho nebude mať kto pomstiť, lebo za krátky čas mu vezmú život tí, ktorí sa nazývajú ľudia, ale ktorí sú horší od divej šelmy. Jánošík myslí na slobodu, no uvedomuje si svoje položenie. Je noc. On smutne vzdychá. Pod oblôčkom spieva jeho milá – Anička. Chcela by ho oslobodiť, ale nemá takú moc. Jánošíka prirovnáva ku krásnemu Dunaju, ktorý ich spojí až na druhom svete. Lúči sa s ním, lúči sa so svojou matkou, lúči sa s domov. Hodila sa do Váhu, ktorý ju odniesol až do Dunaja.

4. spev: Jánošík spí opretý o stenu a sníva. Aj keď je vo veľmi zlej situácii, svoje sny akoby v inom svete prežíval. Je spútaný, ruky aj nohy má krvavé, no napriek tomu má úsmev na tvári. V tom však prichádza strážnik, ktorý zavolá: „Zhotuj dušu k odchodu.“

5.spev: Jánošík sa chcel brániť, ale bol spútaný. V tom si uvedomil že bol voľný pán, ale teraz je spútaný väzeň. Sťažuje sa, že ako môžu ľudia brať život tých, ktorým ho nedali, ako sa môžu takýto ľudia považovať za ľudí keď porušujú zákony ktoré sami vydali. Začne myslieť na tých, ktorí mu idú vziať život za to, že zbíjal a bránil svoj ľud. Lenže zistí, že on zbíjal iba tých, ktorí zbíjali jeho a jeho ľud. Začne svitať a už ho vedú na šibenicu.

6.spev: Cez polia ide zástup ľudí, ktorí sa idú rozlúčiť s nezdareným synom, s Jurajom Jánošíkom. Ale ani nezaplačú, ani nezaspievajú, počuť iba vietor duť. Kňaz vyzýva Jánošíka: „Modlime sa!“ On odpovedá: „Za koho, za mňa? Za mňa sa už netreba . Modlime sa radšej za tých biednych, ktorí bezprávne trpia. Ktože sa ich zastane, keď ja už idem?“ Začne sa modliť k ľuďom, aby sa o nich Pán postaral, keď on už odchádza, a nebude sa o nich môcť postarať. Verí, že šibenica mu neprinesie nič zlé, ba naopak. Verí , že je to oltár voľnosti.

7.spev: Je deň popravy. Celá krajina smúti, lebo ich hrdina musí zomrieť. Jánošík spomína, a lúči sa s horami, lúkami, riekami... Juraja Jánošíka popravia. Zrazu sa v hmle objaví posol. Posol prišiel s listom od Jeho Jasnosti, aby Jánošíka pustili. Ale už bolo neskoro. Juraj Jánošík už nevidí biedu ľudu, ale hrá sa s krásnymi vílami v oblakoch. Ľud sa rozchádza, ale je smutný – Jánošík, ich jediný ochranca umrel.

8.spev: Po smrti Jánošíka si začnú ľudia vymýšľať o ich hrdinovi mýty. Vraj ho víly k životu čarovným prútom prebudili. Iný ho zas videli lietať na drakovi. Ľudia si rozprávajú o poklade, ktorý schoval niekde v kopcoch, o jeho zmŕtvychvstaní a o tom že je stále prítomný na tomto svete. Ale už iba v dušiach ľudí.

9.spev(Zjavenie):  Po siedmych rokoch úmrtia Juraja Jánošíka sa chystá svadba nad všetky svadby. Je to svadba Juraja Jánošíka s kráľovnou víl.

 

Osoby a charakteristiky:

Juraj Jánošík: Ochranca chudobných ľudí. Veľký bojovník . Mal rád svoj kraj, prírodu, rodnú dedinu, svoju družinu, opasok, valašku a píšťalu. Najviac miloval však Aničku svoju milú. Taktiež je to ľudový hrdina, ktorý povstal z ľudu, bil krivdu a bojoval proti feudálom.

 

Jánošíkova družina: Spoločne s Jánošíkom bývali v horách. Zbíjali bohatých a rozdávali chudobným. Boli mu verní až do jeho smrti a pomáhali mu uskutočňovať jeho plány. Po Jánošíkovej smrti družina už ďalej nezbíjala.

 

Anička: Jánošíkova milá, ktorá ho veľmi milovala. Milovala ho až natoľko, že sa hodila do Váhu a zomrela, keď zistila, že Jánošíka chytili, a popravia ho.

 

Gajdošík: Jánošíkov priateľ, ktorý ho udal a zradil. Za to, čo Jánošíkovi spôsobil sa mu Jánošík hneď aj pomstil, a to tak, že ho zabil.

 

Citát :                      „Ľud okolo šibene – sťa mŕtva skalina –,

nevzdychne, nezaplače, pästí zatína.

Ide domov – pomaly – ale dák z nechuti,

čo krok zrobí, to stane, to hlavou pokrúti;

čím diaľ ide, tým viac mu čosi srdce zviera,

dáč sa v duši ozýva: Jánošík zomiera!

A to srdce zvieranie viacej neprestane

a hlas ten bude volať na zmŕtvych povstanie,

prebije sa cez prsia, cez hory, cez lesy –

bude volať do všech strán: Janíčko! Kdeže si?!“

 

Jazykovo – štylistické prostriedky:

Protiklad: „Zvonia na deň – mne na noc...“

Anafora: „...ten vidí bielych panien veliké zástupy; ten vidí, o čom ani nesnívajú ľudie, ten vidí svojím okom, čo len ešte bude.“

Zdrobneniny: „lístoček, chlapcov, slniečko, plamenček“

Prirovnanie: „To sa, chlapci, to sa jak oltárne sviece...“