Vypracovala: PaedDr. Jana Hanesová

 

 

V nemčine u určitých slovesných tvarov rozoznávame tieto tri spôsoby:

  • oznamovací spôsob

  • rozkazovací spôsob

  • konjunktív (kondicionál)

 

Na rozdiel od slovenčiny má nemčina navyše konjunktív, ktorý zodpovedá niekedy slovenskému kondicionálu, ale má aj iné funkcie.

 

Oznamovací spôsob vyjadruje dej skutočný. Oznamovací spôsob vyjadruje v nemčine i v slovenčine, že hovoriaci pokladá obsah výpovede za reálny, objektívny fakt, ktorý sa odohráva, odohral alebo sa odohrá.

 

Napr.:

Der Student antwortet dem Lehrer.

Študent odpovedá učiteľovi.

Ich bin im Sommer nach Deutschland gefahren.

Ja som cestoval v lete do Nemecka. 

 

Systém časov sa v nemčine líši od slovenčiny. Skutočný čas ako reálna forma bytia má tri stupne:

  1. prítomnosť (dej sa uskutočňuje v čase prehovoru)

  2. minulosť (dej sa uskutočnil pred časom prehovoru)

  3. budúcnosť (dej sa uskutoční po čase prehovoru)

 

Nemecké sloveso má šesť gramatických časov. Dva časy sú jednoduché – prézent a préteritum. Štyri časy sú zložené – perfektum, pluskvamperfektum, futúrum I a futúrum II.

  

Prítomný čas všetkých slovies sa tvorí z infinitívneho koreňa pripojením osobnej koncovky.

 

Nepravidelné slovesá majú v prítomníku prehlásku koreňovej samohlásky. Spôsobové slovesá a sloveso wissen majú v jednotnom čísle 1. a 3. osobu bez koncovky a okrem sollen aj zmenu koreňovej samohlásky.

  

Minulé deje sa vyjadrujú pomocou préterita, perfekta a pluskvamperfekta. Préteritum slabých slovies má nezmenený koreň a príponu -te. Nepravidelné slovesá majú zmenu koreňovej samohlásky, je bez prípony a 1. a 3. osoba sú bez osobných koncoviek. O odlučiteľných predponách platí pravidlo ako v prítomníku, v hlavnej vete stoja na konci vety.

 

Perfektum všetkých slovies sa tvorí pomocou pomocných slovies haben a sein a minulého príčastia. Tejto problematike je venovaná celá jedna kapitola na našej stránke.

  

Pluskvamperfektum je zložená forma minulého času, ktorá sa tvorí podobne ako perfektum, líši sa však tým, že perfektum má pomocné sloveso v prítomníku, pluskvamperfektum ho má v préterite.

  

Nemčina má na rozdiel od slovenčiny dva budúce časy. Oba tvary sú zložené, pozostávajú z prítomníka pomocného slovesa werden a z infinitívu významového slovesa. I. budúci čas sa tvorí pomocou I. infinitívu a II. budúci čas pomocou II. infinitívu.

 

Rozkazovací spôsob vyjadruje dej prikázaný. Všeobecne sa rozkazovací spôsob tvorí takto: od tvaru 2. osoby jednotného čísla oznamovacieho spôsobu odtrhneme koncovku –st a vynecháme osobné zámeno. Môžeme, ale nemusíme pridať koncovku – e. Silné slovesá: prehláska e sa zmení na i alebo ie, prehláska a sa zmení na ä. Takto vytvoríme rozkazovací spôsob pre jednu osobu. V tvare 2. osoby množného čísla oznamovacieho spôsobu vynecháme osobné zámeno a dostaneme rozkazovací spôsob pre viac osôb. Pri zdvorilostnej forme prehodíme v tvare 3. osoby množného čísla slovosled.

 

Rozkaz, príkaz a zákaz môžeme vyjadriť aj iným spôsobom

 

Konjunktív sa používa na vyjadrenie dejov neuskutočnených, možných alebo želaných. Spoločným znakom všetkých konjunktívov je prípona –e a osobné koncovky ako v préterite. Konjunktív vystupuje vo všetkých šiestich časoch. Okrem toho má konjunktív ešte dva zvláštne tvary, ktoré nemajú obdobu s oznamovacím spôsobom – I. a II. kondicionál.

 

Konjunktív prítomníka sa tvorí pri všetkých slovesách pravidelne, k infinitívu koreňa sa pridá vo všetkých osobách –e, za ktorým ešte nasleduje osobná koncovka. Napr.: du tragest – vraj niesol.

 

Konjunktív perfekta sa líši od oznamovacieho spôsobu perfekta iba tým, že pomocné sloveso haben alebo sein dostane tvar konjunktívu prítomníka: er habe gefragt – vraj sa pýtal.

 

Konjunktív préterita sa pri slabých slovesách nelíši od oznamovacieho spôsobu préterita, preto ak je potrebné nahrádzame túto formu I. kondicionálom. Pri silných slovesách pridáme k preteriálnemu kmeňu príponu –e a osobné koncovky ako pri oznamovacom spôsobe préterita. Napr. ich ginge – šiel by som.

 

Konjunktív pluskvamperfekta sa líši od oznamovacieho spôsobu tým, že pomocné slovesá majú tvar konjunktívu préterita. Napr. ich wäre gelaufen – bol by som bežal.

 

Konjunktív I. a II. budúceho času sa líši od oznamovacieho spôsobu iba tým, že sloveso werden dostane tvary konjunktívu prítomníka. Napr. du werdest fragen (vraj) sa budeš pýtať.

 

Kondicionál je opisná forma konjunktívu. I. kondicionál tvoríme pomocou slovesa würde + I. infinitív = ich würde gefragt – pýtal by som sa. Používa sa, ak konjunktív a oznamovací spôsob préterita majú rovnaké tvary.

 

II. kondicionál sa tvorí pomocou slovesa würde + II. infinitív = ich würde gefragt haben – bol by som sa pýtal. Používa sa namiesto konjunktívu pluskvamperfekta.

 

Kontrolne otázky:

1. Aké slovesné spôsoby rozoznávame pri nemeckých slovesách?

2. Čo vyjadruje oznamovací spôsob?

3. Aký dej vyjadrujeme konjunktívom?

4. Ako tvoríme rozkazovací spôsob?

5. Aký dej vyjadruje rozkazovací spôsob?

6. Ako tvoríme konjunktív perfekta?

7. Uveďte príklad tvorenia konjunktívu préterita!

 

Použitá literatúra:

  • Príručná gramatika nemčiny

  • Themen aktuell 2

  • Zmaturuj z nemeckého jazyka