Infinitív je základný, nečasovaný tvar slovesa, napr. parler – hovoriť.

 

Infinitív vo francúzštine končí na -er, -ir, -re alebo -oir/-oire,


napr. écouter, choisir, prendre, pouvoir, boire.

 

K infinitívu zvratného slovesa patrí zámeno se alebo s’ napr., s’ennuyer.

 

 

 

Aby sme mohli sloveso použiť vo vete, zvyčajne zmeníme infinitív na iný tvar (to znamená, že sloveso časujeme), pričom sa riadime vzormi, ktoré sa musíme naučiť. Veľa slovies sa časuje podľa rovnakého vzoru (= pravidelné slovesá). Iné majú svoje vlastné schémy (= nepravidelné slovesá).


 

 

Infinitívy sa používajú niekoľkými spôsobmi:

 

  1. ako podstatné mená : Travailler, quelle horreur! Pracovať, aké hrozné!

     

  1. miesto rozkazovacieho spôsobu : Mettre à four chaud. Vložiť do horúcej rúry.

     

  1. za iným slovesom


Niekedy sú vo vete vedľa seba 2 slovesá. Vo francúzštine tvar prvého slovesa závisí od toho, kto je pôvodcom deja, druhé sloveso je v infinitíve.

 

 

Slovesá, za ktorými často nasleduje infinitív bez predložky, sú:

 

devoir, pouvoir, savoir, vouloir, falloir (il faut), adorer, aimer, détester, espérer, faillir, oser, préférer, aller, entendre, faire, laisser, sembler, venir, voir

 

On doit faire un exposé demain.

Zajtra musíme urobiť referát.

 

Je vais voir un dentiste tous les six mois.

Chodím k zubárovi každého pol roka.

 

Il faut passer un examen.

Je potrebné urobiť skúšku.

 

 

  1. sloveso + à + infinitív

 

aider à, apprendre à, arriver à, s’attendre à, commencer à, continuer à, se décider à, s’entraîner à, s’habituer à, hésiter à, inviter à, se mettre à, penser à, réussir à

 

Il commence à pleuvoir.