Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Slovesá v nemeckom jazyku vyjadrujú deje, stavy alebo zmeny stavu. Sú základnou časťou nemeckej vety. Pomocou slovies dokážeme tvoriť prítomný, budúci a minulý čas. Časované slovesá nám navyše prezrádzajú používanú osobu, číslo, spôsob a rod. V neurčitku nám slovesá tvoria infinitív a príčastie.


Er arbeitet in der Fabrik in Bratislava.

3.osoba jednotného čísla

mužský rod

prítomný čas

oznamovacia veta


 

V nemčine rozdeľujeme podľa lexikálneho významu slovesá na nasledovné typy:


1, Plnovýznamové slovesá: tvoria prevažnú časť nemeckých slovies. Sú to slovesá, ktoré vyjadrujú pohyb, stav a zmenu stavu. Používame ich na vyjadrenie istej činnosti, ktorú práve vykonávame, budeme vykonávať, alebo sme vykonávali. Ich určité tvary (upravené podľa osoby, času, rodu ….) tvoria vo vete prísudok.

 

Plnovýznamové sloveso (určitý tvar)

Ich spiele im Hof mit Katharina Tennnis


 

2, Pomocné slovesá: sú slovesá, ktoré sa môžu použiť aj ako slovesá plnovýznamové, ale aj pomocné. Pomocné slovesá strácajú svoj obsah (lexikálny význam). Vo vetách sa neprekladajú a slúžia hlavne na tvorbu času alebo syntaktických konštrukcií. Tvoria prísudok, nie samy, ale spolu s iným väčšinou plnovýznamovým slovesom. Medzi takého slovesá patria slovesá „haben“, „sein“, „werden“.


Ihr habt im Garten Tennis gespielt. Hrali ste sa v záhrade tenis (haben sa neprekladá).

Ihr seid nach Mongolei gefahren. - Cestovali ste do Mongolska (sein sa neprekladá).

Er wird im Café sitzen. - Bude sedieť v kaviarni. (werden sa neprekladá ).


 

3, Modálne (spôsobové) slovesá: Modálne slovesá sa používajú na vyjadrenie vedľajšej informácie vo vete. Táto informácia však môže mať dôležitú váhu pri reprodukovaní obsahu. Modálne slovesá naznačujú náš vzťah k danému obsahu, alebo našu angažovanosť voči obsahu. V nasledovnej vete

 

Ich gehe in die Schule“ sa dozvedám základnú informáciu, že idem do školy. Avšak vo vete „Ich will in die Schule gehen“ sa dozvedám okrem hlavnej informácie, že chcem ísť do školy aj informáciu, že do tej školy idem rád, resp. že mam záujem tam ísť bez nútenia.

 

Modálne slovesá sa používajú vo väčšine viet spolu s plnovýznamovým slovesom.


Ich will in die Schule gehen.

 

Modálne slovesá sa môžu niekedy použiť aj bez plnovýznamových slovies:


Ich will einen grossen Hamburger


 

Poznáme nasledovné modálne slovesá: dürfen – smieť, können – môcť, wollen – chcieť, möchten – chcieť, mögen mať rád, müssen - musieť, sollen – mať (povinnosť)


Modálne slovesá patria aj medzi slovesá nepravidelné a tak sa aj časujú. V nasledovnom príklade uvedieme príklad časovania modálnych slovies:


wollen:

ich will                                 wir wollen

du willst                               ihr wollt

er, sie, es will                       sie, Sie wollen

 

 

4, Fázové slovesá: jedná sa o slovesá ktoré majú oslabený lexikálny význam. Inak povedané: ich obsah, ktorý vyjadrujú musí byť doplnený ďalším slovesom a to vo vzťahu infinitívu s alebo bez „zu“. K takýmto slovesám patrí napr. sloveso „beginnen“


Es beginnt heute zu regnen.

 

 

5, Funkčné slovesá: sú to slovesá, ktoré sa správajú ako pomocné slovesá, ale pomocnými slovesami nie sú. Ich význam je úplný len vtedy, keď sa viažu s podstatným menom. Mohli by sme povedať, že ich používame vo fázových vyjadreniach. Napr.: zur Verfügung stehen (byť k dispozícií), zum Schluss bringen (skončiť), eine Wahl treffen (rozhodnúť sa).


Podľa gramatického tvaru rozlišujeme nasledovné typy slovies:


Pravidelné slovesánazývajú sa aj slovesá slabé. Sú to také, ktoré sa vždy časujú vo všetkých časoch rovnako. Ich koreň sa pri tom nikdy nemení. Typickým príkladom je sloveso machen:


er macht

er machte

er hat gemacht

er wird machen


 

Nepravidelné slovesá – sú to slovesá, ktoré sa časovaním menia. Nazývame ich aj silné slovesá. Mení sa ich koreň a niekedy aj celá samotná forma slovesa. Napr essen: er isst, er , er hat gegessen. Tieto slovesá môžu meniť svoj koreň v préterite, perfekte a aj v prítomnom čase. K nepravidelným slovesám patria aj:


Zmiešané slovesá: sú to také slovesá, ktoré stoja na rozhraní nepravidelných a pravidelných. (napr. sloveso: denken – er denkt, er dachte, er hat gedacht). Rovnako aj sloveso bringen.


Pomocné sloveso: sú to slovesá, ktoré sa používajú ako pomocné. Niektoré pomocné slovesá používajú úplne inú formu svojho slovesa. Tak napr. sloveso „sein“ používa vždy inú formu: er ist, er war, er ist gewesen.


Modálne sloveso: tieto slovesá sa tiež považujú za nepravidelné, lebo ich formy sa tiež menia (er will, er wollte, er hat gewollt).



Použitá literatúra:

  1. Zmaturuj z nemeckého jazyka I., Didaktis, Bratislava, 2005.