KLASICIZMUS A OSVIETENSTVO:

JOZEF IGNÁC BAJZA- RENÉ MLÁĎENCA PRÍHODI A SKÚSENOSTI

René = znovuzrodený

- pôvodne ho napísal vo svojom jazyku, ale prepísal ho do bernolákovčiny

- René hľadá svoju sestru, ktorú uniesli piráti

- má dve časti:     1. časť- pri hľadaní zažíva dobrodružstvá v Turecku, Egypte a Taliansku

                            2. časť- putuje po slovenských dedinách, má jednoduchú kompozíciu

 

ROMANTIZMUS:

 JOZEF MILOSLAV HURBAN- GOTŠALK

- historický román; opisuje boje polabských slovanských kmeňov s nemeckým kresťanstvom

- hlavnou postavou je slovanské knieža Gočalko, ktorý opúšťa svoju pohanskú manželku a dcéru, aby sa oženil s dánskou kresťanskou princeznou. Pod pogermánčeým menom Gottšalk šíril kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi a Slovanov vydával do rúk Nemcov. Nakoniec ho potrestajú vlastní pohanskí krajania a zabijú ho.

- Hurban odhaľuje protirečivé stránky pohanstva a kresťanstva. Pri kresťanstve vyzdvihuje jeho humanistický základ, ale odsudzuje formy, akými sa šírilo. V pohanstve si cení jeho demokratizmus a radosť zo života.

 

ĽUDOVÍT KUBÁNI- VALGATHA

- nedokončený román; boj Jiskorvcov proti Huňadiho vojskám

- hlavnou postavou je rytier Valgatha- zaľúbil sa do Milice, ich láska však stroskotá...Končí to dobitím hradu Huňadiovcov.

 

REALIZMUS:

 

TERÉZIA VANSOVÁ- SIROTA PODHRADSKÝCH

- hl. postava je meštiacke dievča Viola Podhradská, krásna a šľachetná, ktorú však prenasleduje nepriazeň osudu: zomrie jej matka, otec vyjde na mizinu a navyše ho obvinia z podpaľačstva a ubijú ho na smrť. Viola potom žije u ujca Vilinského, kde zažíva ústrky a málo porozumenia. Nakoniec zahoria vzájomnou láskou s najstarším Vilinského synom Imrichom a všetko končí dobre a šťastne, najmä keď sa celkom neočakávanou náhodou podarí očistiť aj pamiatku Violinho otca.

 

SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ

SUCHÁ RATOLESŤ: V tomto románe autor presahuje rámec rodinného okruhu či jedného „domu“, využíva širší románový priestor

Dej sa odohráva v 60.a 70. rokoch 19. storočia. Autor sa v ňom zamýšľa nad tým, či je zemianstvo ešte schopné stáť na čele politického a kultúrneho života. Názov „Suchá ratolesť“ je symbolický, pretože suchá ratolesť znamená zanikajúce zemianstvo, ktoré aby vykvitlo potrebuje duchovnú a mravnú obnovu a silného vodcu.

Vajanský vedome nezobrazuje zemianstvo realisticky, ale na hlavnej postave nám  podáva typ ideálneho zemana, ktorý by bol  na prospech slovenskému národu.

Hl. postavou je Stanislav Rudopoľský. Je to potomok starej zemianskej rodiny v Rudopolí. Študoval právo vo Viedni, je sčítaný, vzdelaný. Po niekoľkých rokoch túlania sa po Európe sa vracia domov. Jeho príchod sa stal udalosťou v celom kraji, miestne pomaďarčené úradníctvo v ňom očakávalo posilu. Stanislav ako prvých navštívi statkársku rodinu Vanovských, kde sa stretáva aj s učiteľom Tichým. Pod jeho vplyvom mení svoje názory na Slovenský národ, ktorý dovtedy podceňoval, zbližuje sa s národným hnutím, začína chápať ich smútok nad zrušením 3 slovenských gymnázií. Stanislav sa na pikniku s miestnou smotánkou zoznamuje s Adelou Rybáričkou, ktorá sa k nemu správa odmerane, on sa však do nej zaľúbil. K Adele ho priťahuje jej sila a samostatnosť. Keď je ranený v súboji so Svatnayom, ktorý urazil učiteľa tichého, Adela ho ošetruje v jeho kaštieli a nakoniec sa stáva jeho manželkou. Stanislav často rozoberá s učiteľom Tichým problém zemianstva a zhodnú sa na tom, že slovenský národ potrebuje smelých, otvorených a vzdelaných ľudí, aby priniesli „novú šťavu do suchej ratolesti“. Stanislav pomaly začína cítiť, že s krajom, do ktorého prišiel, ho viažu rodné putá a chce byť prospešný svojmu národu. V závere románu súhlasí, aby jeho rod prestal byť suchou ratolesťou a aktívne sa začína zapájať do národného života.

Hl. myšlienku románu vyjadruje autor slovami učiteľa Tichého, ktorý je presvedčený, že „len národne uvedomelé zemianstvo bude tou ratolesťou na strome národného života, ktorá sa zazelená a zakvitne“. Autor teda verí v poslanie inteligencie, ktorá môže formovať a pozdvihnúť jednoduchý slovenský ľud.

 

KOREŇ A VÝHONKY: zachytáva vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný: koreň = stará sedliacka rodina Drevanskovcov; výhonky = jej mladá generácia

Túto základnú myšlienku autor rozvádza na manželstve učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou. Meštiansku, väčšinou maďarónsku spoločnosť predstavuje okruh odrodilcov okolo rohonského notára Dunnagela, ktorý v záverečnej scéne na veselej nočnej hostine spácha samovraždu, čo sa dá vysvetliť aj symbolicky ako predtucha skazy, ku ktorej speje protislovensky a protiľudovo orientovaná politika vládnucej spoločnosti.

 

 

MARTIN KUKUČÍN

MAŤ VOLÁ: 5-dielny román, bol signálom ubúdania jeho tvorivých síl; zážitky z prostredia chorvátskych vysťahovalcov v Južnej Amerike

 

DOM V STRÁNI: - 2-zväzkový román; dej sa odohráva v Dalmácii na ostrove Brač. Román je kronikou jedného života na ostrove.

Dve rodiny. rodina starého težaka (roľník, vinohradník) Matheo Beraca a rodina statkárky šory (oslovenie pani v dalmátskom prostredí) Anzuly Dubčičovej; predstavujú dve protikladné spoločenské vrstvy- Mate Berac patriarchálnu triedu šora Anzula zemiansku, statkársku tiredu. Vzťah rodín naruší láska Nika Dubčiča ku Katici Beracovej. Katica sa kvôli Nikovi rozíde so sedliackym mládencom Paškom Bobicom; proti ich láske sa postavia obe rodiny, hlavne Mate Berac. Nevie sa zmieriť s tým, že jeho dcéra sa schádza s panským švihákom, tvrdí, že medzi nimi nemôže byť skutočná láska. Šore Anzule je tiež ľúto, že jej syn chodí s Katicou, lebo ona mu už dávno vybrala nevestu z ich vrstvy, Doricu, a stále dúfa, že Niko zmení názor, a predsa sa ožení s Doricou. Napriek tomu sa však rozhodne, že Katicu prijme za nevestu, ak si to bude Niko želať. Presvedčí aj Mateho, aby sa nestaval medzi nich. Ich láske už nič nestojí v ceste. Niko si na hostine začne všímať Doricu a zistí, že v spoločnosti sa vie správať lepšie ako Katica. Niko sa nakoniec rozhodne pre Doricu a Katicu opustí. Katica ich znenávidí, ale napokon si uvedomí chybu a Matemu sľúbi pri smrteľnej posteli, že sa vydá za Paška Bobicu.

Hlavnou postavou je tu Mate Berac- celý život tvrdo pracoval a bojoval s ťažkými podmienkam, je celkom zrastený s pôdou a krajinou. Vyvrcholením románu je scéna jeho umierania.

Základným motívom románu je láska a smrť. Delí sa na 4 časti, sledujúce vznik lásky medzi Nikom a Katicou a jej postupný zánik.

 

JANKO JESENSKÝ

- pozostáva z 2 častí. Jeho dej sa odohráva v 30-tych rokoch 20.stor. v malomestskom prostredí (1.časť) a v Bratislave (2.časť).

- ústrednou postavou je mladý právnik, Ján Landík. Spolu s mäsiarom Tokošom založia spolok Rovnosť, ktorý má podporovať ideály demokracie. Hneď sa však ukáže, že heslo rovnosti a demokracie je iba falošné heslo a pretvárka- Tolkoš sa prizná Landíkovi, že sa mu páči kuchárka Hanka, ale bojí sa s ňou ukazovať na verejnosti. Landík sa s ním staví, že ju bude celý týždeň odprevádzať domov. Landík najskôr ľutuje stávku, ale po čase si získa jeho srdce. Tolkoš začne žiarliť, a tak píše listy jeho šéfovi a rodine. Landíka preložia do Bratislavy a jeho vzťah s Hankou sa zastaví.

V druhej časti románu sa do centra deja dostáva rodina Petroviča, ktorý začne podporovať kariéru Landíka. Jeho dcéra Želka je typickou predstaviteľkou veľkomestskej mládeže. Jej správanie je provokatívne, nemá zábrany, s každým flirtuje. Začne flirtovať aj s Landíkom, ale jej svet je Landíkovi cudzí. V rámci volebnej kampane posielajú Landíka do Starého Mesta, kde sa stretáva s Hankou. Zistia, že sa stále majú radi. Landík odíde od Želky a ožení sa s Hankou. o Hanke vysvitne, že nie je slúžkou, ale dcérou statkára Dubca a zdedí veľký majetok.

 

MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA:

 

MILO URBAN

ŽIVÝ BIČ: román je typom diela s kolektívnym hrdinom. Ľud hornooravskej dedinky Ráztoky vystupuje v masových scénach ako jeden hrdina. Román je aj sociálnym románom, postavy sú odlíšené sociálne–na jednej strane dedina, na druhej strane páni, žandári, vojaci.

dej:

1. časť- Stratené ruky: metafora- chlapi odchádzajú na front- pracovité ruky odišli (stratili sa) – zostali len ženy, deti, starí ľudia.

Zachytáva prvé kontakty Ráztočanov s vojnou. Ondro Koreň prichádza domov so zjazvenou tvárou, nemý, bez ruky, krstná mať Ilčička ho nespozná. Eva Hlavajová sa snaží dostať späť muža z vojny- chodí za notárom Okolickým kvôli reklamácii a po čase si dedina všimne, že čaká dieťa (dedina netuší, že otcom je notár). Eva urguje u notára návrat svojho muža z vojny, ale ten jej to prisľúbil, len ak prezradí, kto je otcom dieťaťa. Ilčíčkyn syn Štefan ide na front, má konflikt s čatárom Rónom. V afekte čatára zabije a bude popravený. Ilčíčka sa z tej straty nespamätá a bude v dedine najaktívnejším buričom- v každom vojakovi bude vidieť synovho vraha. Dedina odsudzuje Evu za nemanželské dieťa, nikto okrem zmrzačeného Ondra Koreňa a Ilčíčky jej nepomôže pri poľných prácach. Obáva sa reakcie manžela na svoj stav, nevládze uživiť svoje dieťa a preto spácha samovraždu- skočí do hlbokej vody.

2, časť- Adam Hlavaj: Utečie z ruského frontu a peši sa dostane domov. Od Ilčíčky sa dozvie o Evinej smrti a aj o tom, asi kto je za smrť Evy zodpovedný. Notár Okolický má strach, dá Adama zatknúť. Adama dedina ukrýva, ale obecný sluha Kúrňava ho prezradil. Neskôr pod hrozbou hnevu dediny mu pomôže ujsť. Adam sa skrýva po lazoch, vystrihne notára, stretne sa s ním ale notár sa ho tak bojí, že ho porazí. Z vojny prichádza stále viac dezertérov, dedina je s nimi smelšia, všetci idú k škole, kde sú ubytovaní vojaci. Ilčíčka prvá pristúpi k dôstojníkovi a zomiera prepichnutá bodákom. Dedina vyženie vojakov, vyrabuje krčmára Árona. Chytia Okolického, keď sa snaží ujsť vo voze slamy, zviazaného ho namočia do potoka. Neskôr ktosi vyrazí opierku spod hlavy a notár sa utopí.

Napriek tomu, že nosným príbehom románu je príbeh Evy a Adama Hlavajovcov, najprepracovanejšou, najdynamickejšou postavou je Ilčíčka. Je v diele prítomná od prvých strán na rozdiel od Evy alebo Adama. Ilčíčka patrí do celého radu veľkých postáv matiek v medzivojnovej literatúre. Autor svoju postavu matky obohacuje živelnosťou, prudkosťou, pudovosťou. Je tragickou postavou.

 

ĽUDO ONDREJOV

VRCHÁRSKA TRILÓGIA: - dej sa odohráva v prostredí morálne čistom- samota v lese, kde Jerguš býva

Jerguš Lapin- detský hrdina, je dieťaťom prírody, býva ďaleko od ľudí- na Zbojníckom Tanci. Jerguš vyrastá uprostred hôr bez otca (bývalého zbojníka, ktorý zomrel tak, že ho zradil kamarát). Malý Jerguš má úžasnú silu v očiach- nebojí sa žiadneho psa, každého skrotí svojím pohľadom- deti ho preto majú za bosoráka (znak rozprávky) a aj preto, že sa rozpráva so srnkami. Má rád všetko živé- keď našli hniezdo vreteníc, nezabili ani jednu. Okrem rodiny si vytvára sociálne väzby s deťmi z dediny. Posmievajú sa mu kvôli mŕtvemu otcovi- zbojníkovi. Nie je z dediny- je cudzí, z horskej samoty. Zblížil sa najskôr s Paľkom Stierankom, neskôr aj s chlapcami, ktorí mu najviac ubližovali a posmievali sa mu. Má detsky rád svoju kamarátku Zuzku Košaľkuľu, len jeho sestra Anna sa niekedy zlostí, pretože je stále pri nej. Keď mal cca 13 rokov- prvýkrát sa dostáva do mesta (ďalší znak naturizmu- porovnávanie mesto / dedina). Civilizácia, fabrika (do ktorej sa dostáva pracovať- už maloletí bežne pracovali v tej dobe) je v ostrom kontraste s idylickým prostredím Zbojníckeho tanca. Utečie z práce, hoci príde o zárobok, lebo ho pokorili a ublížili mu pohŕdaním

delí sa na 3 časti:     ZBOJNÍCKA MLADOSŤ- hl. postava Jerguš Lapin, ktorý je intímne zžitý s prírodou.

                                JERGUŠ LAPIN- Jerguš je vhodený do mesta a vojny- dovedie ho to k rezignácii.

                                NA ZEMI SÚ TVOJE HVIEZDY- Jerguš je už vedľajšia postava a do popredia sa dostáva záporná postava – Ondrej Šimčisko- ktorý má opačné vlastnosti ako Jerguš.

 

FRANTIŠEK ŠVANTNER

NEVESTA HOĽ: Novela má najzreteľnejšie znaky lyrickej prózy v slovenskej literatúre. Na rozdiel od iných diel má nadprirodzenú postavu muža, ktorý sa mení na vlka. Prvky zlej postavy má Tavo, ktorý Zunu beznádejne a egoisticky miluje. Zuna je vskutku dobrý človek. Vyrastala medzi stromami tak, ako iné deti vyrastajú medzi ľuďmi. Jej otec, takmer slepec, nedokázal sa postarať dcére o výchovu ani o dozor. Zuna si rozumie so zvieratami lepšie ako s ľuďmi. Je krásna, čistá ako ľalia, je dcérou hôľ. Majú o ňu záujem 3 muži – starý krčmár, ktorý si myslí, že si ju môže kúpiť ako vec. Libor, horár, ktorý po rokoch opäť príde do kraja, kde v detstve poznal Zunu, a nesmierne sa do nej zamiloval. Je ňou opantaný, šepká mu o nej les i kosodrevina. Drsný uhliar Tavo (silný, tupý chlap zo zlým pohľadom, s veľkou hranatou hlavou, vždy zarastený, kráľ všetkých ožranov), ktorý ju miluje láskou, ktorá dokáže zraňovať, ale aj ochraňovať.

Zuna sa však schádzala s nejakým vojakom- tulákom. Svadba bola na Vavrinca, ale toho dňa nevesta zmizla. Tavo raz prišiel po Libora- spolu išli na miesto, kde mala Zuna svadobnú noc- jej ženích bol ranený- Tavo mu deň  predtým vybral guľku z tela. Zuna bola ako šialená, útočila na mladého muža, ktorý sa snažil utiecť- našli ho s prehryznutým krkom. Zuna zmizla, stratila sa uprostred hôľ a vrchov- stala sa nevestou hôľ.

Autor lyrizuje prozaický text- v texte často používa biblizmy, citovo príznakové slová, personifikáciu, prirovnanie, epitetá, metafory.

 

LADISLAV NÁDAŠI-JÉGÉ

ADAM ŠANGALA: novela, Adam- poddaný (v čase protestantských vojen), pochádza zo Zázrivej. Keď mu obesia otca za pytliactvo, púšťa sa na cestu „do sveta“. Počas cesty zažíva veľa dobrodružstiev. Počas cesty na poli vidí zemepána, ktorý mláti poddaného – pomôže mu a zmláti toho zemepána. Za tento čin ho hľadajú všetci drábi. Zachráni sa tým, že v Žiline narýchlo vstúpi do cisárskeho vojska- drábi naňho nesmú. Neskôr sa dostáva na sídlo jedného zemepána- jedného dňa sa mu prihodí, že mladá pani, ktorá dlho nemohla otehotnieť a teraz je konečne tehotná, sa ho zľakne (keď pomáhal s prádlom a natiahol na seba plachtu) a potratí. Pán ho dal zavrieť. Z väzenia mu pomôže utiecť Konôpka- luteránsky kňaz, s ktorým sa zoznámil na dvore. Stávajú  sa z nich priatelia na život  a na smrť. Adam sa zoznamuje s Betkou- dcérou trnavského kupca- zosobášia sa, lebo ona čaká dieťa. Po rokoch v Trnave, keď už je Adam kupec, vyjde najavo, že pred rokmi Adam zachránil Konôpkovi život- odtnú mu hlavu. 

Symbolizmus tohto diela: otca obesili ako trhana- on má výsadu- odťali mu hlavu.

 

CESTA ŽIVOTOM: nie je to historický román, ale román z Jégého súčasnosti- začiatok 20.stor. (koniec vojny, vznik samostatnej ČSR).

dej sa odohráva v nepomenovanom meste (Dolný Kubín). Hl. postava- Ondrej Svoreň- zmaturuje, stane sa úradníkom v štátnej službe. Otec je obyčajný krajčír, vdovec, oženil sa druhý krát s mladou ženou- Ondrej teda nemôže rátať s finančnou podporou od neho. Kvôli kariére sa Ondrej  začína pomaďarčovať:                             1.krok- začne o sebe vyhlasovať, že je Maďar (Svoreň- Svoréňi).

                                                                    2.krok- nechá dievčinu, ktorej predtým dvoril- nebola z maďarských vyšších kruhov. Vezme si vycišpánovu milenku, ktorá je tehotná (aby zahladil stopy). Toto manželstvo skoro skončilo, lebo jej vzťah s vicišpánom stále pretrváva.

Presným opakom Ondreja je Dr. Búroš – Slovák „ako repa“; lekár; často apeluje na Ondreja, na jeho morálku- je Ondrejovo svedomie.

 

JOZEF CÍGER HRONSKÝ

JOZEF MAK: román sa odohráva v dedinskom prostredí. meno: Jozef – vtedy najfrekventovanejšie meno- je všedný človiečik; Mak- „človek- milión“ – človek akých je milión.

Dej sa začína narodením Jozefa Maka, ktorý bol už od narodenia odsúdený na utrpenie a na to, aby svoje pocity nevedel vyjadriť slovami. Jeho detstvo bolo nešťastné. Matka ho zverila staršiemu bratovi Janovi, ktorý ho musel vláčiť na chrbte, hoci mal len 7 rokov. Ján často kvôli nemu plakal a aj ho v hneve bil, Jozef však mal rád svojho brata. Matka, aby vyhovela Janovi, poslala Jozefa slúžiť, bol pastierom. V dedine začalo horieť, a zhorel aj ich dom. Jano chcel stavať nový, a tak Jozefa s matkou prichýlila Jozefova krstná mama. Jozef sa zaľúbil do jej dcéry Maruše, ktorá jeho lásku opätovala. Po smrti krstnej mamy sa Jozef rozhodol, že si postaví vlastný dom, ale urobil chybu, lebo začal stavať na mieste starého domu, ktorý patril Janovi. Keď Jozef odišiel na vojnu, Jano sa oženil s Marušou.  Po návrate zistil, že jeho milá žije s jeho bratom v chalupe, ktorú on sám postavil- vyhradí si pre seba aspoň jednu izbietku („Veď, keď sa majú radi“).  Jozef sa spozná s Julou, nepovie mu, že je tehotná a Jozef medzitým odchádza na zárobky. Vrátil sa až keď sa dozvedel, že má syna. Zmieril sa s Julou, ale bolo už neskoro, lebo po pôrode zomrela (keď prišiel na to, že túto ženu môže si vážiť, ale i milovať ju- bolo neskoro).

 

PETER JILEMNICKÝ

POLE NEORANÉ: patrí k priekopníckym dielam soc. realizmu; jeho dej sa odohráva na Kysuciach v časoch hospodárskej krízy; autor opisuje zúfalú hospodársku situáciu dediny- biedu, zaostalosť, alkoholizmus.