Vývoj osídlenia Slovenska: - príchod Slovanov- 5.storočie, nížiny- roľníctvo, chov dobytka,- kopaničiarska, valašská kolonizácia- v polovici 19.storočia( 1869)- prvé sčítanie obyvateľstvaSlovenska 2 482 000obyvateľov- do roku 1918 stúpol počet o 0,5 milióna obyvateľov- nízka pôrodnosť,vysoká úmrtnosť,vysťahovalectvo- medzivojnové obdobie: stúpol počet obyvateľovo 0,5 milióna obyvateľovvzrástla pôrodnosť, ale pokračovalo vysťahovalectvo - rast počtu obyvateľov pribrzdila hospodárska kríza v 30.rokoch a straty súvisiace s 2.svetovou vojnou- po 2.svetovej vojne vzrast počtu obyvateľov o 1,5mil. obyvateľovPočet obyvateľov: - 5 374 455 obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2001Prirodzený prírastok: - najväčší v roku 1950: 16 – 17 ‰dôvody zvýšená pôrodnosť a zlepšená zdravotná starostlivosť, zníženie úmrtnosti- 90.roky 20.storočia prirodzený prírastok-4-5‰, na prelome tisícročí klesol pod 1‰- rok 2001 – prirodzený úbytok obyvateľov : -0,2 ‰ - v súčasnosti okresy s najvyšším prirodzeným prírastkom : Prešov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Námestovo, Tvrdošín okresy s najnižším prirodzeným prírastkom: Nitra, Levice, Trnava, Banská Bystrica,Vekové zloženie: - stredná dĺžka života našich obyvateľov je 73 rokov( ženy 77 rokov, muži 69 rokov),- produktívny vek : 2 /3 obyvateľov,Mechanický pohyb obyvateľstva: - koniec 19. a začiatok 20.storočia- odchod za prácou: Viedeň, Budapešť, Severná a Južná Amerika, Austrália,- po 2.svetovej vojne odchod Slovákov do priemyselných oblastí Čiech a Moravy,- v rámci vnútroštátneho pohybu sťahovanie z vidieka do miest: Bratislava, Košice,Hustota obyvateľstva: - výsledok prirodzeného a mechanického pohybu obyvateľov, - priemerná hustota zaľudnenia Slovenska 110 obyvateľov na km2 - nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľov: najväčšia hustota vo veľkých mestách : Bratislava -1200obyvateľov na km2 , Košice 900obyvateľov na km2 ,- najmenej zaľudnené pohoria, riedko osídlené regióny v okolí veľkých miest Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník( 50- 55obyvateľov na km2 ),Nezamestnanosť obyvateľstva: - v dôsledku hospodárskych premien- vysoká 19 % , značné rozdiely v rámci regiónov, najvyššia nezamestnanosť regióny Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca,,( až 30% ),najnižšia nezamestnanosť v Bratislave (5 %),Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 48,6 % v roku 2001, ženy sa podielajú na celkovej zamestnanosti menej ako polovicou,- najviac zamestnaných v priemysle: 25,7%,poľnohospodárstvo 5%,- klesá podiel zamestnaných v priemysle a v poľnohospodárstve, vzrastá podiel v nevýrobných sférach,( obchod :12,4%, školstvo: 7,7%),Národnostné zloženie: - prevládajú Slováci: 85,8%,Maďari: 521 000 obyvateľov- južné oblasti pri hraniciach s Maďarskom,Rómovia:90 000 obyvateľov, Česi , Moravania, Slezania menej ako 1%- ostatné národnosti: Nemci ,Poliaci, Rusíni, Ukrajinci,Náboženstvo: - historické cyrilo- metodské tradície: rímskokatolícka cirkev : 68,9 %, evanjelická cirkev: 6,9%, gréckokatolícka cirkev: 4,1%, bez vyznania 13%Sídla: - 7000 sídiel, zlúčené do 2883 obcí, vysoko prevažujú vidiecke sídla, - 138 miest v nich žije 58% obyvateľov, dve veľkomestá : Bratislava ( 428 672obyv.), - Košice ( 236 093 obyvateľov)- veľké mestá nad 50 000 obyvateľov: Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza,- väčšinou polyfukčné mestá: plnia viacero funkcií, monofunkčné mestá: kúpeľná funkcia Trenčianske Teplice, dopravná: Čierna nad Tisou, obytná: Nová Dubnica - roztratené sídla: Myjavská pahorkatina- kopanice, Kysuce, Orava- rale, Poľana- lazy Vývoj a štruktúra hospodárstva Slovenska-súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja- za Rakúsko- Uhorska vzniklo na Slovensku len niekoľko manufaktúr: výroba bavlnených látokv šaštíne, manufaktúra na výrobu majoliky v holíči, kartúnka v Bernolákove,-napriek tomu významné postavenie Slovenska v rámci uhorského priemyslu: ¾ hutníckej a chemickej výroby, takmer celá výroba papiera v Uhorsku,-vznik Československa( 1918)- Slovensko menej rozvinutá časť republiky, oživenie pred 2.svetovou vojnou strojársky priemysel: Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica,- 2.svetová vojna- veľké škody v hospodárstve Slovenska-1948- znárodnenie priemyslu, bankovníctva, poľnohospodárstva formou jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov ,- plánované hospodárstvo- päťročnice, spolupráca s ostatnými socialistickými krajinami- RVHP- budovanie hutníckych a strojárskych( zbrojárska výroba) závodov , chemických a stavebných materiálov-vytvorenie nepriaznivej odvetvovej štruktúry priemyslu- prevaha polotovarov, zhoršenie kvality životnéhoprostredia,- spoločný znak výrobkov všetkých socialistických krajín- nižšia technická úroveň, kvalitaa tým aj menšiamožnosť konkurovať na trhoch mimo RVHP, - 1989-rozpad socialistickej sústavy,- zavádzanie trhového hospodárstva, reštrukturalizácia slovenského hospodárstva,- rok 2000- najviac sa na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľal priemysel-( 26.3%), obchod ( 15,1%),doprava a telekomunikácie-( 10,2%),poľnohospodárstvo( 4,1%), stavebníctvo (4,8%),- rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, najlepšie hospodárske ukazovatele Bratislava, Košice, stredné Považie, slabá industrializácia v juhoslovenskej kotline, niektoré oblasti východného Slovenska Priemysel- rozvoj priemyselnej výroby – začiatok 19.storočia,rozvoj ťažobného priemyslu- železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, papiernický priemysel, nížinaté oblasť spracovávanie poľnohospodárskych produktov- mlyny, cukrovary, pivovary,- koniec 19.storočia rozvoj chemického priemyslu -rafinéria ropy Apollo, rozvoj železničnej dopravy- vznik opravárenských závodov- železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach,- vznik ČSR- využívanie Slovenska na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov,- po 2.svetovej vojne rozvoj- ťažkého strojárstva, hutníctva, chemickej výroby a stavebníctva,-1989- rozvoj trhového hospodárstva- privatizácia, zmena výrobných programov, veľa podnikov zaniklo, - odvetvová štruktúra priemyslu na Slovensku: Strojársky- široký sortiment výrobkov, rozmiestnený rovnomerne, najviac stredné Považie( Trenčín, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin), - významné odvetvie dopravné strojárstvo- výroba automobilov a ich súčiastokBratislava, Trnava, Priemyselný park Záhorie, Žilina ( Kia),- motocykle Považská Bystrica, riečne lode- Komárno,- výroba a opravovne vagónov: Poprad, Vrútky, Trnava,- elektrotechnický priemysel: Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble, Nižná na Orave, Matejovce pri Poprade, Zlaté Moravce, Nové Zámky,- výroba zdravotníckej techniky: Stará Turá, Piešťany, výroba armatúr: Myjava, - výroba železničných konštrukcií Brezno, výroba poľnohospodárskych strojov: Snina, Hutnícky- tradície od stredoveku, U.S. Steel Košice: spracúva železnú rudu z Ukrajiny, uhlie z Ostravy,vápenec zo Slovenského krasu, železiarne v Podbrezovej, drôtovňa Hlohovec, - hutníctvo farebných kovov: hliníkareň Žiar nad Hronom ,( bauxit z Maďarska), Kovohuty Krompachy ( elektrolytická meď a mangán) ,niklová huť v Seredi ( ruda z Albánska)- zrušená Priemysel palív a energetiky:- obmedzené zdroje, ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí- nepostačuje, tepelné elektráne Zemianske Kostoľany a Vojany,- prevažná časť výrob jadrové (Jaslovské Bohunice, Mochovce) a vodné elektrárne, (Váh -19Nosice, Madunice, Sĺňava ),vodná elektráreň Gabčíkovo,Chemický a gumárenský priemysel: dovoz surovín, Bratislava- Slovnaft, Istrochem, Šaľa-Duslo, Nováky, Smolenice ( farby), výroba plastov a syntetických vlákien : Senica, Svit, Strážske, Humenné, Nitra, Žilina,Gumárenská výroba: Púchov, Bratislava, Dolné Vestenice,Farmaceutický priemysel: Hlohovec, Nitra, Šarišské Michaľany,Potravinársky priemysel: rovnomerne rozmiestnený, súvisí to so spotrebou, mlyny, pekárne, cukrovary,konzervárne, pivovary, Nitra, Sereď, Trnava, Levice, Šurany,Textilný a odevný priemysel: bavlnárstvo a hodvábnictvo: Ružomberok, Levice, Bratislava, Liptovský Mikuláš, vlnárstvo: Žilina, spracovanie ľanu : Kežmarok, pletiarstvo: Vrbové, Bratislava, Svit, odevné závody: Trenčín, Prešov, Púchov,Kožiarsky a obuvnícky priemysel : výroba koží: Liptovský Mikuláš, obuv: Partizánske, Bardejov,Bánovce nad Bebravou,Výroba stavebných materiálov: cementárne: Rohožník, Horné Sŕnie, Lietavská Lúčka, Varín, Bystré, Turňa nad Bodvou,výroba stavebnej keramiky: Lučenec, Michalovce,magnezitové závody: Lovinobaňa, Jelšava, Ľubeník,Sklársky priemysel: úžitkové sklo: Katarínska huta, Zlatno, Lednické Rovné, Poltár,obalové sklo: Nemšová, laboratórne sklo : Bratislava Drevospracujúci a celulózovo-papiernický priemysel : spracúva drevo našich lesov: Zvolen( Bučina), Banská Bystrica( Smrečina),Krásno nad Kysucou, Turany,nábytkárske závody: Bratislava, Trnava, Topoľčany, Spišská Nová Ves, Lučenec, Pravno, celulózka a papierne: Ružomberok, Žilina, Štúrovo,PravenecPolygrafický priemysel: vydávanie novín, časopisov, kníh, Bratislava, Trnava, Martin, Košice, Prešov, Nitra, Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo- vplyv prírodných podmienok na ich rozvoj ,do obdobia rozmachu priemyslu základ hospodárstva v Rakúsko- Uhorsku,- na začiatku 20.storočia 3/5 obyvateľstva sa živili poľnohospodárskou výrobou, horské oblasti nezabezpečovali obživu obyvateľstva- vysťahovalectvo,- 1919 zákon o pozemkovej reforme- zabratie pôdy nad 50 ha,- 1949- plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Odovzdávanie pôdy, techniky a zvierat družstvám a štátnym majetkom, - zlučovanie družstiev do aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom- mechanizácia a intenzifikácia- zvýšenie hektárových výnosov,( 3x viac ako pred 2.sv. voj.)- pokles pracovníkov poľnohospodárstve, naša republika sebestačná vo výrobe potravín- dopestovaných v miernom pásme, - 1989- rozpad družstiev,( pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, prinavrátenie pôdy pôvodným majiteľom, ) - štát dotáciami napomáha poľnohospodárom( ich výška podlieha zmluvám s EÚ) ,- poľnohospodárstvo zamestnáva 5 % pracujúcich a podieľa sa 4% na tvorbe HDP , - postupný úbytok ornej pôdy- prechod do kategórie zastavaných plôch- zákony na ochranu poľnohospodárskej ornej pôdy,- v súčasnosti 50% rozlohy Slovenska sa poľnohospodársky využíva, orná pôda:1,5 ha- prímestské poľnohospodárske zóny: Košice, Bratislava( pestovanie ovocia, zeleniny, kvetov)- vinohradnícke oblasti: Malé Karpaty, Zemplínska vrchovina, Slanské vrchy, podunajská pahorkatina ,- pestovanie chmeľu: okolie Nového mesta nad Váhom, Trenčín, Topoľčany,- osevné plochy: pšenica, raž, jačmeň, ovos- 56%,krmoviny, ďatelina, lucern-: 20%,technické plodiny- 13,5%, zemiaky-2%, zelenina-3%, - živočíšna výroba: sústredená do veľkovýkrmní, chov hvädzieho dobytku, ošípaných, oviec, hydiny- poľnohospodárske výrobné oblasti: a) kukuričná- nížiny do 200m n.m. b) repárska- územia od 200-300m n.m.c) zemiakarská- vrchoviny a kotliny do 400m n.md) zemiakarsko- ovsená- oblasti od 500do 600m n.m.e) horská- oblasti nad 600m n.m.- lúky a pasienkyLesné hospodárstvo: - lesy zaberajú 40% z celkovej rozlohy Slovenska ( 43 % štátne lesy),ročná ťažba 5,7 mil.m3 dreva, najvyhľadávanejšie dreviny: smrek, dub, buk, suroviny pre drevospracujúci priemysel,Vodné hospodárstvo: -zabezpečuje zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu, obhospodaruje vodné nádrže, a riečnetoky, čistenie odpadových vôd, - najvýznamnejšie vodné diela na Dunaji ( Gabčíkovo,) na Váhu,Doprava- dopravné ťahy- smer západ- východ( tvar územia, vplyv ZSSR), dopravné trasypodmieňuje reliéf – dolina Váhu, Hrona, Hornádu a Hnilca,Cestná doprava: -90% prepravy osôb, nedostatok diaľnic ( asi 300km), nízka kvalita cestných sietí,- znečisťovanie životného prostredia,Železničná doprava: hlavná úloha v preprave nákladov(56%), 1/6 dĺžky cestnej siete, rušenie menších regionálnych tratí, ekologicky čistejšia a lacnejšia ako cestná doprava,, - hlavná železničná nákladná doprava: Bratislava- Trnava- Trenčín- Žilina- Poprad- Košice- Čierna nad Tisou,Vodná doprava: - riečna doprav, rieka Dunaj, najlacnejší a ekologicky najvhodnejší druh dopravy, nevýhody- pomalosť , závislosť na vodnom stave rieky , - osobná doprava – výletný charakter, najväčšie prístavy: Bratislava, Komárno, - slovenské námorné lode využívajú zahraničné prístavy: Štetín, Terst, Hamburg,Potrubná doprava: plynovod Bratstvo, ropovod Družba, zabezpečujú i dopravu našich produktov chemických závodov, - vodovody- zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľstvo so vzdialenejších vodných nádrží,Letecká doprava: - ťažisko v preprave osôb na väčšie vzdialenosti, letiská Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad, Sliač,Telekomunikačná sieť:- zabezpečuje prenos informácií, telefónna a telegrafná sieť, rozhlasové a televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska,Elektrická prenosná sústava Slovenska : napojená na medzinárodnú rozvodnú sieť , Cestovný ruch, zdravotníctvo, školstvo- zaostávanie našej infraštruktúry( cesty, služby), - poloha Slovenska v strede Európy- predpoklady pre tranzitný pobyt zahraničných turistov, výhodnejšie dlhodobé pobyty turistov-štruktúra návštevníkov: Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko-turistické oblasti: a) horské oblasti- lyžiarske oblasti: Tatry, Nízke tatry, Malá Fatra, Kysucké a Oravské Beskydy b) krasové oblasti- jaskyne, bizarné skalné útvary: Slovenský kras, Slovenský raj krasové oblasti v Nízkych Tatrách, c) kúpeľné mestá: liečivé účinky termálnych a minerálnych prameňov: Piešťany, Bardejov, Trenčianske Teplice, Dudince, Sliač, Rajecké Teplice, d)vodné nádrže a jazerá: Liptovská Mara, Senecké jazerá, e) kultúrne a historické centrá: Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Košice, Žilina, f) agroturistické regióny: aktívny oddych: jazda na koni, zber ovocia,zdravotníctvo: po roku 1989 reštrukturalizácia, prekonáva množstvo reforiem, výber zdravotných poisťovní,školstvo:- desaťročná povinná dochádzka, predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy vysoké školy- štátnei súkromné, - univerzity: Bratislava( Univerzita J.A.Komenského, Ekonomická univerzita, Slovenská technická univerzita ) Košice ( Univerzita P,J. Šafárika,), Banská Bystrica( Univerzita Mateja Bela),Nitra( Univerzita Konštantína Filozofa), Prešov ( Prešovská univerzita) Zahraničný obchod- ekonomika Slovenska do veľkej miery závisí od zahraničného obchodu ( dovoz surovín, vývoz domácich výrobkov) ,- zahraničný obchod sa veľmi rýchlo rozvíja mení, súvisí so situáciou na zahraničných trhoch( colné opatrenia, limit na vývoz, ceny tovaru) a situáciou na domácom trhu( ochrana domácej produkcie, clá),- prevažuje dovoz nad vývozom: vývoz: železiarske a oceliarske výrobky, stroje a zariadenia, chemické, textilné a obuvnícke výroby, drevo, sklárske a niektoré potravinárske výrobky, dovoz: železná ruda, uhlie ,plyn, bauxit, strojárske a poľnohospodárske produkty,- najvýznamnejší obchodní partneri: Česká republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Rakúsko, Maďarsko, Taliansko,- dovoz kapitálu a zahraničných investícií, vstup do EÚ