Vznik : 1.1.1993 Rozloha : 49 035km2 Hlavné mesto : Bratislava Poloha: v strednej Európe, vnútrozemský štát v strede mierneho pásma Rovnobežky: 48˚,49˚ Poludníky: ,17˚,18,19˚,20˚,21˚,22˚ Najsevernejší bod: Oravská Polhora Najjužnejší bod: Patince Najzápadnejší bod: Záhorská Ves Najvýchodnejší bod: Nová Sedlica Najvyšší bod: Gerlachovský štít Najnižší bod: rieka Bodrog na hranicich – 94 m nad morom Dĺžka hraníc :1672 km, 75 % prirodzené hranice,( Ukrajina 98km, Maďarsko 669km) Tvar územia: S-J- 197 km, V-Z- 429km POLOHA: -poloha matematickogeografická, -poloha k oceánom a moriam – vnútrozemský štát- prieplav Rýn – Dunaj-Mohan - rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom, -poloha vzhľadom na nadmorskú výšku: - nížina do 300m m.n.m. 40,6 % - nízka vysočina: od 300- 750 m.n.m. 40,9% - stredná vysočina: od 750- 1 500 m.n.m. 17,6 % - vysoká vysočina: nad 1 500 m.n.m 0,9 % - geopolitická – križovatka významných ciest (Jantárová cesta, Dunajská cesta) - člen EÚ, NATO GEOLOGICKÝ VÝVOJ - pestrá geologická stavba, pohorie Karpaty ( súčasť Alpsko-himalájskej sústavy- vrásnenie v druhohorách a v treťohorách) - hlavné etapy vrásnenia Álp: 1.etapa: starohory a prvohory- niekoľkokrát zvrásnené usadené horniny, magmatická činnosť 2.etapa: koniec prvohôr,várijské vrásnenie- vznik magmatických telies granodiority, žuly- základ jadrových pohorí 3.etapa: druhohory, krieda. Alpínske vrásnenie- vrásnenie usadených hornín, vznik príkrovov,- utvára sa centrálna časť Západných Karpát. - dôsledok vývoja spôsobeného viacerými fázami vrásnenia vznik- pásmovitej geologickej stavby- smer S- J, vyčleňujeme geologické pásma, ktoré sa líšia vlastnosťami, vekom hornín: 1.Čelná karpatská priehlbenina – Morava, Sliezsko- do Poľska 2.Flyšové pásmo – severozápad a sever Slovenska,pohoria: Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Pilsko,Čergov, Bukovské vrchy - horniny: pieskovce, ílovce, zlepence - využitie- stavebníctvo 3.Bradlové pásmo – oddeľuje Vonkajšie a Vnútorné Karpaty, pohoria:Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty (Vršatecké bradlá), Kysucká a Oravská vrchovina, Pieniny - horniny: vápence, sliene - využitie- výroba cementu 4.Jadrové pohoria – pohoria: Malé Karpaty, Veľká a Malá Fatra, Vysoké a Nízke Tatry, Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie, - horniny: žuly, granodiority,ruly, svory, fylity Slovenké rudohorie-rudy železa, antimónu, medi, 5.Sopečné pohoria- pohoria: Burda, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat, - horniny: andezity, ryolity,bazalty, tufy, sopečné brekcie v Krupinskej planine - využitie- andezity a bazalty- stavba domov a ciest 6.Neogénne kotliny - pokles v mladších treťohorách- zaliate morom- usadzovanie štrky, piesky, íly - rozklad morských organizmov-ložiská ropy-Gbely, zemného plynu- Láb -ložiská hnedého uhlia a lignitu- Kúty, Handlová, Nováky, Veľký Krtíš - ložiská soli- Solivar pri Prešove, Zbudza - íly- výroba tehál a keramických výrobkov RELIÉF - pôsobenie vnútorných (endogénnych) síl - pôsobenie vonkajších (exogénnych) síl: Ľadovcový reliéf:- utváral sa v štvrtohorách- ľadovcové doliny- trógy U, ľadovcové kotly- kary, plesá,morény, Veterný reliéf :– činnosť vetra- odnášanie zvetraných čiastočiek hornín a ukladaniev nížinách, - pieskové presypy- Záhorská nížina, Podunajská nížina, Východoslovenská nížina Riečny reliéf: - najrozšírenejší,zarezávanie riek- doliny V, terasy, nivy, náplavové kužele tiesňavy, kaňony,- Váh – Malá Fatra, Dunajec- Pieniny, Krasový reliéf: - Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina, - krasové útvary -povrchové:krasové jamy, škrapy - podpovrchové: jaskyne-Domica, Driny, Antropogénny reliéf:- činnosť človeka: spracovanie surovín- haldy, násypy, Pôsobením exogénnych a endogénnych činiteľov- vznik rôznych reliéfu- základ geomorfologického členenia nášho územia. - celé územia Slovenska patrí do Alpsko –himalájskej sústavy - všetky pohoria a kotliny sú súčasťou Karpát - z juhu slovenské Karpaty lemuje Panónska panva, ktorá zahŕňavšetky naše nížiny PANÓNSKA PANVA: Viedenská kotlina- Záhorská nížina: Chvojnícka pahorkatina, Borská nížina Malá dunajská kotlina- Podunajská nížina: Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina, Východoslovenská rovina Veľká dunajská kotlina- Východoslovenská nížina: Východoslovenská rovina, Východoslovenská pahorkatina KARPATY: Západné: Vonkajšie: Myjavská pahorkatina, Javorníky, Oravské Beskydy, Spišská Magura, Pieniny, Levočské vrchy, Šarišská vrchovina, Vnútorné: Malé Karpaty, Považský Inovec, Veľká a Malá Fatra,Tatry Východné: Vonkajšie: Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy Vnútorné: Vihorlatské vrchy. PODNEBIE A POČASIE SLOVENSKA - podnebné činitele: nadmorská výška- (94m – 2655m) - poloha: stred Európy, severné mierne podnebné pásmo - vzdialenosť od oceánov: vnútrozemský štát - tvar územia: západo východný smer- 429 km Severné mierne podnebné pásmo: - striedanie štyroch ročných období, - vplyv Atlantického oceánu- západné vetry - polárny front ( medzi tropickou a polárnou vzdušnou hmotou): putujúce cyklóny a anticyklóny, stacionárne cyklóny (Islandská, Iránska) a anticyklóny (Azorská, Sibírska), - cyklóna –oblačné počasie s výdatnými dažďami v lete a snežením v zime, - anticyklóna- jasné slnečné počasie, v lete slnečné počasie s vysokými teplotami a v zime so silnými mrazmi, Teplota vzduchu: - teplotný gradient: na 100m klesá teplota od 0,3˚C- 0,7˚C - teplotné inverzie: studený vzduch klesne do dolín- nižšie teplota, vrcholy hôr vyššia teplota - rekordy: - 41˚C- Zvolenská kotlina ( Vígľašská Pstruž) v roku 1929, + 39,8˚C- Komárno v roku 1950 - najteplejší mesiac: júl –priemerná teplota-nížiny: + 20˚C, Tatry: + 4˚C - najchladnejší mesiac : január - priemerná teplota-nížiny: -1˚C, Tatry: - 11˚C - priemerné ročné teploty: nížiny- Štúrovo: + 10,4˚C, pohoria: - 3˚C - mrazové dni (teplota klesne pod 0˚C): Bratislava 90 dní v roku, Lomnický štít 285 dní v roku - letné dni (teplota vystúpi nad 25˚C): Podunajská nížina: 70 dní v roku, pohoria nad 100m: len v niektorých rokoch - priemerná ročná teplota stúpla na Slovensku o 1˚C v 20.storočí - slnečný svit- bez oblakov- 4450 hodín, Bratislava: 2250 hodín Zrážky: - padajú vo forme dažďa i snehu (20% úhrnu zrážok), - prichádzajú zo západu (západné náveterné svahy sú vlhkejšie), - stúpajú s nadmorskou výškou, najviac zrážok pohoria: 2000mm najmenej zrážok- Podunajská nížina: 500mm - nerovnomerné rozloženie zrážok: najviac jar, leto (jún, júl)- Medardova kvapka - snehová pokrývka: Podunajská nížina: 40 dní, výška 40cm (január) pohoria: 100-200 dní,výška 200cm (jar) Klimatické oblasti: - vyjadrujú priestorové rozdiely podnebia na našon území, - najdôležitejšie klimatické prvky (teplota, zrážky) závisia od nadmorskej výšky - tri klimatické oblasti: Teplá klimatická oblasť: -územia do 400m nadmorskej výšky, - slnečný svit: viac ako 1500 hodín, - letné dni: 50 dní a viac - teplota: priemerná ročná : + 8˚C - + 10˚C, priemerná teplota- júl: +20˚C, priemerná teplota – január: -1˚C, - zrážky: 550 – 750 mm - využitie: kukurica, pšenica, cukrová repa, paprika, vinič, marhule,broskyne, Mierne teplá klimatická oblasť : -územia od 400m do 800 nadmorskej výšky, - teplota: priemerná ročná : + 4˚C - + 8˚C, priemerná teplota- júl: +16˚C, priemerná teplota – január: -4˚C, - zrážky : 800 – 1200 mm - využitie: zemiaky, raž, ovos,jačmeň, Chladná klimatická oblasť : -územia nad 800m nadmorskej výšky, - teplota: priemerná ročná : -4˚C - + 2˚C, priemerná teplota- júl: 0˚C, priemerná teplota – január: -10˚C, -zrážky : 1300 – 2000 mm - využitie: lúky. VODSTVO SLOVENSKA - hlavné európske rozvodie medzi Baltským ( 4% , rieky:Poprad, Dunajec ) a Čiernym morom ( 96% ) - hlavná európska vodná cesta: Rýn- Mohan- Dunaj ( spojenie Severného a Čierneho mora ) Dunaj: - najväčšia európska rieka, pramení v Nemecku ( Čierny les ) - najviac vody dodávajú prítoky z Álp, - priemerný prietok v Bratislave: 2000m3/s - vytvára ramená, najväčšie z nich Malý Dunaj ohraničuje Žitný ostrov, pri Komárne sa vlieva do Dunaja, Morava: - prirodzená hranica s Českou republikou a Rakúskom, - priemerný prietok v Moravskom Svätom Jáne: 109m3/s - prítoky: Myjava, Rudava, Váh: - najväčšia slovenská rieka, dĺžka 402,5km - priemerný prietok: 152m3/s - dva pramene ( Biely Váh- Kriváň, Čierny Váh- Kráľova hola ) - pravé prítoky:: Orava, Kysuca, - ľavé prítoky: Nitra ( 189 km) so Žitavou ( 99km ) Hron: - dĺžka: 284 km, pramení pod Kráľovou holou, - perovitá riečna sieť, priemerný prietok v Novej Bani: 49,5 m3/s - prítoky Slatina, Sikenica, Ipeľ: - dĺžka 232,5 km, priemerný prietok: 20,6 m3/s, - prítoky: Krtíš, Krupinica, ( pritekajú zo sopečných pohorí – málo vody ) Tisa: - dĺžka 5 km,do Dunaja sa vlieva v Srbsku, Slaná: - vejárovitá riečna sieť, prítoky: Rimava, Blh, Turiec, Muráň, Bodrog: - sútok Ondavy ( s Topľou ) a Latorice ( Laborec, Cirocha, Uh ) Rozdelenie slovenských riek podľa režimu odtoku: 3 typy Vysokohorský typ: - najvyšší stav vody: začiatk leta ( topí sa sneh a ľad) - najnižší stav vody: zima ( zrážky vo forme snehu a ľadu ) - Dunaj, tatranské potoky, Stredohorský typ: - najvyšší stav vody: jar ( topí sa sneh ) - najnižší stav vody: zima - Váh, Hron, Vrchovinno-nížinný typ: - najvyšší stav vody: jar, - podružné maximum: zima ( v nízkych polohách sa často topí sneh a je malý výpar) - koncom leta a začiatku jesene. výpar vody veľký, zrážok málo – v riekach málo vody Jazerá: - výskyt prevažne v pohoriach- najviac v Tatrách ( 175 )- plesá- vznik ľadovcovou činnosťou (Hincove plesá, Skalnaté pleso, Štrbské pleso, Popradské pleso,) Umelé vodné nádrže: - zachytávajú vodu narôzne využitie: - rybníky: pri Malackách, Trnave - tajchy – banská činnosť -Počúvadlo, - klauzy- splavovanie dreva- horské oblasti, - depresie vzniknuté ťažbou piesku, štrku- Senecké jazerá, Šaštínske jazerá, - priehradné vodné nádrže: - chránia pred povodňami, výroba elektrickej nergie, zásobovanie vodou, šport, rekreácia - najviac na Váhu ( 19 ) : Liptovká Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava - Dunaj : Hrušovská zdrž pri Gabčíkove, - Orava: Oravská priehrada - Hnilec : Palcmanská Maša, - Hornád: Ružín, - Laborec: Zemplínska šírava Podzemná voda: - nerovnomerné rozdelenie- ovplyvňuje:geologická stavba územia, zrážky,riečna sieť, - rozdelenie podzemnej vody: a) podzemná voda s plytkým obehom: nestačí sa mineralizovať, b) podzemná voda s hlbokým obehom: na povrch vystupuje ako minerálna a termálna voda - 1200 prameňov minerálnych vôd: Santovka,Slatina, Fatra, Salvador, Cígeľka, - termálne liečivé pramene: kúpele: Piešťany, Sliač, Bardejov,Dudince, - rekreačné strediská: Štúrovo, Veľký Meder, Patince. PÔDY SLOVENSKA - vznik pôdy- pôdotvorný proces-pôdotvorné činitele,( všetky zložky prírodného prostredia, človek ) - pôdne typy( pôdny profil ), pôdne druhy ( veľkosť čiastočiek pôdy- zrnitosť) Pôdne typy:- rozmiestnenie- výšková zonálnosť, geologické a hydrologické pomery, - černozeme: najsuchšie, najteplejšie podnebie, spraš, Podunajská pahorkatina, Východoslovenská nížina,Košická kotlina, - hnedozeme: bližšie k pohoriam- viac zrážok, Podunajská pahorkatina,Trenčianska kotlina,Východoslovenská nížina,Košická kotlina, - luvizeme (ilimerizované pôdy): vlhkejšie a chladnejšie podnebie, styk pohorí a nížin, - pseudogleje (oglejené pôdy): viažu sa na nepriepustné horniny, - kambizeme (hnedé lesné pôdy): najrozšírenejší pôdny typ u nás, - fluvizeme (nivné pôdy): tesná blízkosť vodných tokov, ich vlastnosti ovplyvňujú riečne sedimenty, - čiernice (lužné pôdy): ďalej od riečneho toku, záplavy neprerušujú tvorbu pôdy, - solončaky, slance: najteplejšie oblasti s veľkým výparom a prísun solí so vzínajúcou podzemnou vodou, - glejové pôdy: - záplavové územia riek vo Východoslovenskej rovine a pozdĺž Ipľa, - výšková zonálnosť- zákonité menenie pôdnych druhov s nadmorskou výškou, - kambizeme, podzoly, rankre, alpínske mačinové pôdy - azonálne typy: nivné pôdy, rendziny (vznik na vápencoch a dolomitoch)- Slovenský kras Pôdne druhy: - zrnitosť pôd závisí od materských hornín, - druhy pôd: - piesčité pôdy (ľahké pôdy): - vznik na pieskovcoch, zlepencoch, - Záhorská nížina, Podunajská a Východoslovenská nížina - hlinité pôdy (stredne ťažké pôdy)- Juhoslovenská kotlina, Kremnické vrchy, Podunajská a Východoslovenská nížina - ílovité pôdy (ťažké pôdy)-za mokra sú lepivé za sucha tvrdnú, vytvárajú pukliny, - najdôležitejšia vlastnosť pôdy: úrodnosť - erózia pôdy RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO SLOVENSKA - vplyv prírodných zložiek a človeka na rozšírenie rastlín a živočíchov, - zmena podnebia- glaciálne relikty: limba, dryádka osemlístková, horec Clusiov, kamzík, svišť, tetrov, - celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma, - s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy - a skracuje sa vegetačné obdobie, Vegetačné stupne: - Dub - 100 metrov nadmorskej výšky - Buk - 550 - 1 100 metrov nadmorskej výšky - Smrek: 1 100 – 1 600 metrov nadmorskej výšky - HRANICA LESA -1600 metrov nadmorskej výšky - Kosodrevina 1 600 – 1 800metrov nadmorskej výšky - Alpínske lúky nad1 800 metrov nadmorskej výšky - výrazná zmena zloženia lesa v nižších nadmorských výškach- vysádzanie monokultúr smrek, borovica ( Záhorská nížina,) duby nahradené agátmi, - lužné lesy: vŕby, topole, jelše, bresty Živočíšstvo: - stepí: jarabica, bažant, králik, hraboš, drop, - listnatých lesov: diviak, srnec, líška, - ihličnatých lesov: diviak, jeleň, tetrov, - vysokohorských polôh: kamzík, svišť, - vôd, močiarov a ich brehov: pstruh, kapor, ropucha, skokan, volavka Ochrana prírody a krajiny: - Zákon o ochrane prírody a krajiny(1.1. 1995) - 9 národných parkov: Tatranský NP, Pieninský NP, NP Nízke Tatry, NP Slovenský raj, NP Malá Fatra, NP Poloniny, NP Muránska planina, NP Slovenský kras, NP Veľká Fatra - chránené krajinné oblasti (14), - Malé Karpaty, Poľana, Dunajské luhy - národné prírodné rezervácie (372), - národné prírodné pamiatky (60), - prírodné pamiatky (228) - chránené prírodné areály (182) Obyvateľstvo a sídla Slovenska Vývoj osídlenia Slovenska: - príchod Slovanov- 5.storočie, nížiny- roľníctvo, chov dobytka, - kopaničiarska, valašská kolonizácia - v polovici 19.storočia (1869)- prvé sčítanie obyvateľstva Slovenska, 2 482 000 obyvateľov - do roku 1918 stúpol počet o 0,5 milióna obyvateľov - nízka pôrodnosť,vysoká úmrtnosť,vysťahovalectvo - medzivojnové obdobie: stúpol počet obyvateľovo 0,5 milióna obyvateľov vzrástla pôrodnosť, ale pokračovalo vysťahovalectvo - rast počtu obyvateľov pribrzdila hospodárska kríza v 30.rokoch a straty súvisiace s 2.svetovou vojnou - po 2.svetovej vojne vzrast počtu obyvateľov o 1,5mil. obyvateľov Počet obyvateľov: - 5 374 455 obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2001 Prirodzený prírastok: - najväčší v roku 1950: 16 - 17 ‰dôvody zvýšená pôrodnosť a zlepšená zdravotná starostlivosť, zníženie úmrtnosti - 90.roky 20.storočia prirodzený prírastok-4-5‰, na prelome tisícročí klesol pod 1‰ - rok 2001 - prirodzený úbytok obyvateľov : -0,2 ‰ - v súčasnosti okresy s najvyšším prirodzeným prírastkom : Prešov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Námestovo, Tvrdošín okresy s najnižším prirodzeným prírastkom: Nitra, Levice, Trnava, Banská Bystrica, Vekové zloženie: - stredná dĺžka života našich obyvateľov je 73 rokov( ženy 77 rokov, muži 69 rokov), - produktívny vek : 2 /3 obyvateľov, Mechanický pohyb obyvateľstva: - koniec 19. a začiatok 20.storočia- odchod za prácou: Viedeň, Budapešť, Severná a Južná Amerika, Austrália, - po 2.svetovej vojne odchod Slovákov do priemyselných oblastí Čiech a Moravy, - v rámci vnútroštátneho pohybu sťahovanie z vidieka do miest: Bratislava, Košice, Hustota obyvateľstva: - výsledok prirodzeného a mechanického pohybu obyvateľov, - priemerná hustota zaľudnenia Slovenska 110 obyvateľov na km2 - nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľov: najväčšia hustota vo veľkých mestách : Bratislava -1200obyvateľov na km2 , Košice 900obyvateľov na km2 , - najmenej zaľudnené pohoria, riedko osídlené regióny v okolí veľkých miest Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník( 50- 55obyvateľov na km2 ), Nezamestnanosť obyvateľstva: - v dôsledku hospodárskych premien- vysoká 19 %, značné rozdiely v rámci regiónov, najvyššia nezamestnanosť regióny Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca (až 30%), najnižšia nezamestnanosť v Bratislave (5 %), Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 48,6 % v roku 2001, ženy sa podielajú na celkovej zamestnanosti menej ako polovicou, - najviac zamestnaných v priemysle: 25,7%,poľnohospodárstvo 5%, - klesá podiel zamestnaných v priemysle a v poľnohospodárstve, vzrastá podiel v nevýrobných sférach, (obchod: 12,4%, školstvo: 7,7%), Národnostné zloženie: - prevládajú Slováci: 85,8%, Maďari: 521 000 obyvateľov- južné oblasti pri hraniciach s Maďarskom,Rómovia:90 000 obyvateľov, Česi , Moravania, Slezania menej ako 1% - ostatné národnosti: Nemci, Poliaci, Rusíni, Ukrajinci, Náboženstvo: - historické cyrilo- metodské tradície: rímskokatolícka cirkev: 68,9 %, evanjelická cirkev: 6,9%, gréckokatolícka cirkev: 4,1%, bez vyznania 13% Sídla: - 7000 sídiel, zlúčené do 2883 obcí, vysoko prevažujú vidiecke sídla, - 138 miest v nich žije 58% obyvateľov, dve veľkomestá: Bratislava (428 672 obyv.), Košice (236 093 obyvateľov) - veľké mestá nad 50 000 obyvateľov: Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, - väčšinou polyfukčné mestá: plnia viacero funkcií, monofunkčné mestá: kúpeľná funkcia Trenčianske Teplice, dopravná: Čierna nad Tisou, obytná: Nová Dubnica - roztratené sídla: Myjavská pahorkatina- kopanice, Kysuce, Orava- rale, Poľana- lazyVývoj a štruktúra hospodárstva Slovenska -súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja - za Rakúsko- Uhorska vzniklo na Slovensku len niekoľko manufaktúr: výroba bavlnených látokv šaštíne, manufaktúra na výrobu majoliky v holíči, kartúnka v Bernolákove, -napriek tomu významné postavenie Slovenska v rámci uhorského priemyslu: ¾ hutníckej a chemickej výroby, takmer celá výroba papiera v Uhorsku, -vznik Československa( 1918)- Slovensko menej rozvinutá časť republiky, oživenie pred 2.svetovou vojnou strojársky priemysel: Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, - 2.svetová vojna- veľké škody v hospodárstve Slovenska -1948- znárodnenie priemyslu, bankovníctva, poľnohospodárstva formou jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov, - plánované hospodárstvo- päťročnice, spolupráca s ostatnými socialistickými krajinami- RVHP - budovanie hutníckych a strojárskych( zbrojárska výroba) závodov , chemických a stavebných materiálov- vytvorenie nepriaznivej odvetvovej štruktúry priemyslu- prevaha polotovarov, zhoršenie kvality životného prostredia, - spoločný znak výrobkov všetkých socialistických krajín- nižšia technická úroveň, kvalita a tým aj menšia možnosť konkurovať na trhoch mimo RVHP, - 1989-rozpad socialistickej sústavy,- zavádzanie trhového hospodárstva, reštrukturalizácia slovenského hospodárstva, - rok 2000- najviac sa na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľal priemysel-( 26.3%), obchod ( 15,1%), doprava a telekomunikácie-( 10,2%),poľnohospodárstvo( 4,1%), stavebníctvo ( 4,8%), - rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, najlepšie hospodárske ukazovatele Bratislava, Košice, stredné Považie, slabá industrializácia v juhoslovenskej kotline, niektoré oblasti východného Slovenska Priemysel - rozvoj priemyselnej výroby - začiatok 19.storočia,rozvoj ťažobného priemyslu- železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, papiernický priemysel, nížinaté oblasť spracovávanie poľnohospodárskych produktov- mlyny, cukrovary, pivovary, - koniec 19.storočia rozvoj chemického priemyslu -rafinéria ropy Apollo, rozvoj železničnej dopravy- vznik opravárenských závodov- železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach, - vznik ČSR- využívanie Slovenska na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov, - po 2.svetovej vojne rozvoj- ťažkého strojárstva, hutníctva, chemickej výroby a stavebníctva, -1989- rozvoj trhového hospodárstva- privatizácia, zmena výrobných programov, veľa podnikov zaniklo, - odvetvová štruktúra priemyslu na Slovensku: Strojársky - široký sortiment výrobkov, rozmiestnený rovnomerne, najviac stredné Považie (Trenčín, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin), - významné odvetvie dopravné strojárstvo- výroba automobilov a ich súčiastok Bratislava, Trnava, Priemyselný park Záhorie, Žilina (Kia), - motocykle Považská Bystrica, riečne lode- Komárno, - výroba a opravovne vagónov: Poprad, Vrútky, Trnava, - elektrotechnický priemysel: Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble, Nižná na Orave, Matejovce pri Poprade, Zlaté Moravce, Nové Zámky, - výroba zdravotníckej techniky: Stará Turá, Piešťany, výroba armatúr: Myjava, - výroba železničných konštrukcií Brezno, výroba poľnohospodárskych strojov: Snina, Hutnícky - tradície od stredoveku, U.S. Steel Košice: spracúva železnú rudu z Ukrajiny, uhlie z Ostravy, vápenec zo Slovenského krasu, železiarne v Podbrezovej, drôtovňa Hlohovec, - hutníctvo farebných kovov: hliníkareň Žiar nad Hronom, (bauxit z Maďarska), Kovohuty Krompachy (elektrolytická meď a mangán), niklová huť v Seredi (ruda z Albánska) - zrušená Priemysel palív a energetiky: - obmedzené zdroje, ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí- nepostačuje, tepelné elektráne Zemianske Kostoľany a Vojany, - prevažná časť výrob jadrové (Jaslovské Bohunice, Mochovce) a vodné elektrárne, (Váh -19Nosice, Madunice, Sĺňava ),vodná elektráreň Gabčíkovo, Chemický a gumárenský priemysel: - dovoz surovín, Bratislava- Slovnaft, Istrochem, Šaľa- Duslo, Nováky, Smolenice (farby), - výroba plastov a syntetických vlákien: Senica, Svit, Strážske, Humenné, Nitra, Žilina, - Gumárenská výroba: Púchov, Bratislava, Dolné Vestenice, Farmaceutický priemysel: Hlohovec, Nitra, Šarišské Michaľany, Potravinársky priemysel: rovnomerne rozmiestnený, súvisí to so spotrebou, mlyny, pekárne, cukrovary, konzervárne, pivovary, Nitra, Sereď, Trnava, Levice, Šurany, Textilný a odevný priemysel: - bavlnárstvo a hodvábnictvo: Ružomberok, Levice, Bratislava, Liptovský Mikuláš, - vlnárstvo: Žilina, - spracovanie ľanu: Kežmarok, - pletiarstvo: Vrbové, Bratislava, Svit, - odevné závody: Trenčín, Prešov, Púchov, Kožiarsky a obuvnícky priemysel: výroba koží: Liptovský Mikuláš, obuv: Partizánske, Bardejov, Bánovce nad Bebravou, Výroba stavebných materiálov: cementárne: Rohožník, Horné Sŕnie, Lietavská Lúčka, Varín, Bystré, Turňa nad Bodvou, - výroba stavebnej keramiky: Lučenec, Michalovce, - magnezitové závody: Lovinobaňa, Jelšava, Ľubeník, Sklársky priemysel: úžitkové sklo: Katarínska huta, Zlatno, Lednické Rovné, Poltár, obalové sklo: Nemšová, laboratórne sklo : Bratislava Drevospracujúci a celulózovo-papiernický priemysel: - spracúva drevo našich lesov: Zvolen (Bučina), Banská Bystrica (Smrečina),Krásno nad Kysucou, Turany, - nábytkárske závody: Bratislava, Trnava, Topoľčany, Spišská Nová Ves, Lučenec, Pravno, - celulózka a papierne: Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Pravenec Polygrafický priemysel: vydávanie novín, časopisov, kníh, Bratislava, Trnava, Martin, Košice, Prešov, Nitra, Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo - vplyv prírodných podmienok na ich rozvoj, do obdobia rozmachu priemyslu základ hospodárstva v Rakúsko- Uhorsku, - na začiatku 20.storočia 3/5 obyvateľstva sa živili poľnohospodárskou výrobou, horské oblasti nezabezpečovali obživu obyvateľstva- vysťahovalectvo, - 1919 zákon o pozemkovej reforme- zabratie pôdy nad 50 ha, - 1949- plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Odovzdávanie pôdy, techniky a zvierat družstvám a štátnym majetkom, - zlučovanie družstiev do aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom - mechanizácia a intenzifikácia- zvýšenie hektárových výnosov,( 3x viac ako pred 2.sv. voj.) - pokles pracovníkov poľnohospodárstve, naša republika sebestačná vo výrobe potravín - dopestovaných v miernom pásme, - 1989- rozpad družstiev, (pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, prinavrátenie pôdy pôvodným majiteľom,) - štát dotáciami napomáha poľnohospodárom( ich výška podlieha zmluvám s EÚ), - poľnohospodárstvo zamestnáva 5 % pracujúcich a podieľa sa 4% na tvorbe HDP, - postupný úbytok ornej pôdy- prechod do kategórie zastavaných plôch- zákony na ochranu poľnohospodárskej ornej pôdy, - v súčasnosti 50% rozlohy Slovenska sa poľnohospodársky využíva, orná pôda:1,5 ha - prímestské poľnohospodárske zóny: Košice, Bratislava( pestovanie ovocia, zeleniny, kvetov) - vinohradnícke oblasti: Malé Karpaty, Zemplínska vrchovina, Slanské vrchy, podunajská pahorkatina, - pestovanie chmeľu: okolie Nového mesta nad Váhom, Trenčín, Topoľčany, - osevné plochy: pšenica, raž, jačmeň, ovos- 56%,krmoviny, ďatelina, lucern-: 20%, technické plodiny- 13,5%, zemiaky-2%, zelenina-3%, - živočíšna výroba: sústredená do veľkovýkrmní, chov hvädzieho dobytku, ošípaných, oviec, hydiny - poľnohospodárske výrobné oblasti: a) kukuričná- nížiny do 200m n.m. b) repárska- územia od 200-300m n.m. c) zemiakarská- vrchoviny a kotliny do 400m n.m  d) zemiakarsko- ovsená- oblasti od 500do 600m n.m. e) horská- oblasti nad 600m n.m.- lúky a pasienky Lesné hospodárstvo: - lesy zaberajú 40% z celkovej rozlohy Slovenska ( 43 % štátne lesy),ročná ťažba 5,7 mil.m3 dreva, najvyhľadávanejšie dreviny: smrek, dub, buk, suroviny pre drevospracujúci priemysel, Vodné hospodárstvo: - zabezpečuje zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu, obhospodaruje vodné nádrže, a riečne toky, čistenie odpadových vôd, - najvýznamnejšie vodné diela na Dunaji (Gabčíkovo), na Váhu. Doprava - dopravné ťahy- smer západ- východ (tvar územia, vplyv ZSSR), dopravné trasy podmieňuje reliéf - dolina Váhu, Hrona, Hornádu a Hnilca, Cestná doprava: - 90% prepravy osôb, nedostatok diaľnic (asi 300km), nízka kvalita cestných sietí, - znečisťovanie životného prostredia, Železničná doprava: - hlavná úloha v preprave nákladov (56%), 1/6 dĺžky cestnej siete, rušenie menších regionálnych tratí, - ekologicky čistejšia a lacnejšia ako cestná doprava, - hlavná železničná nákladná doprava: Bratislava- Trnava- Trenčín- Žilina- Poprad- Košice-Čierna nad Tisou Vodná doprava: - riečna doprava, rieka Dunaj, najlacnejší a ekologicky najvhodnejší druh dopravy, - nevýhody- pomalosť, závislosť na vodnom stave rieky, - osobná doprava - výletný charakter, najväčšie prístavy: Bratislava, Komárno, - slovenské námorné lode využívajú zahraničné prístavy: Štetín, Terst, Hamburg, Potrubná doprava: - plynovod Bratstvo, ropovod Družba, zabezpečujú i dopravu našich produktov chemických závodov, - vodovody- zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľstvo so vzdialenejších vodných nádrží, Letecká doprava: - ťažisko v preprave osôb na väčšie vzdialenosti, letiská Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad, Sliač, Telekomunikačná sieť: - zabezpečuje prenos informácií, telefónna a telegrafná sieť, rozhlasové a televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska, Elektrická prenosná sústava Slovenska: napojená na medzinárodnú rozvodnú sieť Cestovný ruch, zdravotníctvo, školstvo - zaostávanie našej infraštruktúry (cesty, služby), - poloha Slovenska v strede Európy- predpoklady pre tranzitný pobyt zahraničných turistov, výhodnejšie dlhodobé pobyty turistov -štruktúra návštevníkov: Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko -turistické oblasti: a) horské oblasti- lyžiarske oblasti: Tatry, Nízke tatry, Malá Fatra, Kysucké a Oravské Beskydy b) krasové oblasti- jaskyne, bizarné skalné útvary: Slovenský kras, Slovenský raj krasové oblasti v Nízkych Tatrách, c) kúpeľné mestá: liečivé účinky termálnych a minerálnych prameňov: Piešťany, Bardejov, Trenčianske Teplice, Dudince, Sliač, Rajecké Teplice, d) vodné nádrže a jazerá: Liptovská Mara, Senecké jazerá, e) kultúrne a historické centrá: Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Košice, Žilina, f) agroturistické regióny: aktívny oddych: jazda na koni, zber ovocia, zdravotníctvo: po roku 1989 reštrukturalizácia, prekonáva množstvo reforiem, výber zdravotných poisťovní, školstvo:- desaťročná povinná dochádzka, predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy vysoké školy- štátne i súkromné, - univerzity: Bratislava (Univerzita J.A.Komenského, Ekonomická univerzita, Slovenská technická univerzita) Košice (Univerzita P,J. Šafárika), Banská Bystrica (Univerzita Mateja Bela), Nitra (Univerzita Konštantína Filozofa), Prešov (Prešovská univerzita) Zahraničný obchod - ekonomika Slovenska do veľkej miery závisí od zahraničného obchodu (dovoz surovín, vývoz domácich výrobkov), - zahraničný obchod sa veľmi rýchlo rozvíja mení, súvisí so situáciou na zahraničných trhoch (colné opatrenia, limit na vývoz, ceny tovaru) a situáciou na domácom trhu( ochrana domácej produkcie, clá), - prevažuje dovoz nad vývozom: vývoz: železiarske a oceliarske výrobky, stroje a zariadenia, chemické, textilné a obuvnícke výroby, drevo, sklárske a niektoré potravinárske výrobky, dovoz: železná ruda, uhlie ,plyn, bauxit, strojárske a poľnohospodárske produkty, - najvýznamnejší obchodní partneri: Česká republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Rakúsko, Maďarsko, Taliansko, - dovoz kapitálu a zahraničných investícií, vstup do EÚ