Slovenské politické aktivity v období dualizmu. Slováci boli pod dvojitým útlakom- Viedeň, Budapešť. A tak všetky aktivity slovenskej inteligencie sprevádzali represívne aktivity zo strany Maďarov. Slovenská inteligencia sa rozdelila na starú a novú školu. V starej škole to boli: J.M.Hurban, Š.M.Daxner, J.Francisci, Viliam Paulíny Tóth. Tu názory vychádzali v slovenských novinách= Pešťbudínske vedomosti(neskôr premenované na Národné noviny). Vychádzali zo Žiadostí slovenského národa a trvali na požiadavkách Memoranda. Taktiež odmietali národnostný zákon. Neskôr pôsobili ako Slovenská národná strana. Po druhé to bola nová škola: Ján Palárik, Ján Mallý-Dusarov, Nepomuk Bobula, Jozef Zarzecki. Tí prezentovali svoje názory v Slovenských novinách. Vychádzali z toho, že po mnohých sklamaniach z Viedne majú Slováci hľadať dorozumenie s Maďarmi. Zriekli sa memorandovej požiadavky, navrhovali federatívne prebudovanie Uhorska. ďalej aj všeobecné volebné právo a  presadzovali niektoré jazykové a školské požiadavky Slovákov. Palárikovým úmrtím však nová škola zanikla. Srbský minister Miletič obhajoval Slovákov. Tvrdil že im bola neprávom zatvorená Matica slovenská . Ani s konfiškáciou majetku nebolo všetko v poriadku. Nový ministerský predseda Koloman Tisza(1875-1890) vyhlásil, že Slovenský národ neexistuje a teda nemá na to právo. V 1879 bol prijatý zákon o povinnej výučbe maďarského jazyka aj na základných školách. V Budapešti vznikol z majetku Matice slovenskej Uhorskokrajinský slovenský vzdelávací spolok (presodzovaná maďarizácia vydávaním časopisov, kalendárov a kníh v maďarskom vlasteneckom duchu). Slováci hľadali oporu v Čechoch a Rusoch(S.H.Vajanský, J.Škultéty). V auguste 1895 sa konal národnostný kongres - zástupcovia uhorských Rumunov, Srbov a vyše 200 Slovákov ->národnostný výbor proti Maďarom- žiadali zrušiť národnostný zákon. Navrhli vytvoriť národnostné ministerstvo,všeobecné hlasovacie právo, zrušenie cenzúry, sloboda prejavu a spolčovania.