Slováci v USA:

  • Pred 1. svetovou vojnou žilo v Amerike cca 500 000 Slovákov.

  • Nemali v Uhorsku prácu, v monarchii žilo sa vo veľkej biede, v nevyhovujúcich životných podmienkach.

  • V Uhorsku bol veľký nedostatok pracovných príležitostí, preto mnohí Slováci odišli za prácou do Ameriky.

  • V Amerike našli najmä demokraciu, čo bolo pre nich veľkým prekvapením a viedlo ich k úvahám, že keď „sa to dá inde, prečo sa to nedá aj u nich – doma.“

  • Slováci využili demokratické podmienky v Amerike a postupne si začali zakladať rôzne spolky – národné, telovýchovné, hospodárske, náboženské,...

  • V roku 1917 sa viaceré spolky spojili do tzv. Slovenskej ligy.

 

Práve Slováci v Amerike sa začali pod vplyvom života v USA zaujímať viacej o osudy Slovákov v Uhorsku a postupne sa začali výrazne zaujímať o možnosti využiť situáciu vo svete na vytvorenie samostatného štátu Čechov a Slovákov.

Cítili ale, že Slováci samostatne nie sú pripravení vytvoriť osobitný štát, preto hľadali spojenca. Našli ho práve v Čechoch, ktorí boli Slovákom jazykovo i kultúrne najbližší.

Čechov teda považovali za vhodného spojenca na vytvorenie samostatného štátu.

 

Aktivity Slovákov a Čechov v USA:

  • Osobné stretnutia Slovákov a Čechov počas rôznych besied, verejných zhromaždeniach, kultúrnych a spoločenských udalostiach.

  • Písanie článkov s uvedenou tematikou a ich zverejňovanie na stránkach spolkových časopisov.

 

Slovenská liga:

  • Slovenská liga v Amerike bola založená 30. mája 1907 v Clevelande.

  • Jej prvým predsedom bol Štefan Furdek.

  • Bola vytvorená ako strešná organizácia, združujúca viaceré už existujúce krajanské spolky.

  • Jej cieľom bolo reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.

  • V roku 1914 Slovenská liga pod vedením Ivana Daxnera vypracovala politický program o požiadavkách slovenského národa - Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských.

  • 22. októbra 1915 uzatvorili v Clevelande predstavitelia ligy a Českého národného združenia dokument o vytvorení spoločného štátu pod názvom Clevelandská dohoda.

 

 

Clevelandská dohoda:

Jeden z najvýznamnejších dokumentov, ktoré prispeli ku vzniku Československej republiky.

  • Bola prijatá na konferencii v Clevelande.

  • Prijali ju zástupcovia slovenských a českých spolkov v USA.

  • Prijatá bola dňa 22. – 23. október 1915.

  • Žiadali v nej vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov s federatívnym usporiadaním, v ktorom bude mať Slovensko úplnú národnú autonómiu s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, s úplnou kultúrnou slobodou a s plným právom používať slovenský jazyk.

  • Formou vlády mala byť personálna únia.


Požiadavky Clevelandskej dohody:

  1. Samostatnosť českých zemí a Slovenska

  2. Spojenie Českého a Slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda i s úplným používaním jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a  politickou, so štátnym jazykom slovenským.

  3. Volebné právo: všeobecné, tajné a priame.

  4. Formy vlády: personálna únia s demokratickým zriadením štátu, podobne ako v Anglicku.

  5. Tieto body tvoria základ obapolnej dohody a môžu byť doplnené, poťažne rozšírené len na základe dorozumenia sa oboch stránok.

České národné združenie podržuje si právo prípadnej zmeny a to samé právo má aj Slovenská liga.

Cleveland, Ohio, dňa 22. októbra 1915