Slováci počas 1. svetovej vojny – vojenské vzbury

Obdobie 1. svetovej vojny prinieslo pre Slovákov povinnosť narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Do armády narukovalo cca 400 000 vojakov, pričom Slováci tvorili cca 4% z takmer deväťmiliónovej rakúsko-uhorskej armády. Slováci slúžili pri všetkých typoch zbraní a dostali sa na rôzne fronty Európy – srbský, taliansky, nemecko-francúzsky,... Bojovali často vo veľmi náročnom teréne – Dolomity, Karpaty,... a vo veľkých bojoch. Postupne u nich narastala nespokojnosť. Mobilizovaní boli čoraz mladší chlapci (17.-roční), rástla nechuť bojovať a umierať, rástla nespokojnosť so správaním sa veliteľov, ale i nespokojnosť s vývojom monarchie.

 

 

Pamätná tabuľa na pamätníku v meste Kragujevac

 

VZBURA V MESTE KRAGUJEVAC – išlo o vzburu slovenských vojakov 71. pešieho pluku, ktorí sa vzbúrili voči svojej vojenskej vrchnosti a svojmu osudu v meste Kragujevac. Išlo o srbské mestečko, kde sa nachádzalo asi 2400 slovenských vojakov, ktorí sa vrátili z ruského zajatia. Trenčiansky 71. peší pluk alebo Cisársky a kráľovský peší pluk č. 71 bol vojenský pluk rakúsko-uhorskej armády, ktorého domovskou základňou boli Trenčianske kasárne. Nazývali ho aj „drotársky regiment“, pretože ho tvorili väčšinou muži Trenčianskej župy, z regiónu Žiliny, Kysúc, Oravy a Považskej Bystrice. Sídlom pluku bol Trenčín. Bojovali v Rusku a Taliansku. Jednotka, ktorú  tvorili slovenskí vojaci,  sa stala známa svojimi bojovými úspechmi na frontoch počas 1. svetovej vojny, ako aj vzburou v srbskom Kragujevaci.

Vojaci mali z mesta Kragujevac odísť na taliansky front. Konflikty a rôzne nedorozumenia narastali. Medzi vojakov bol nasadený tajný agent vojenskej spravodajskej služby, ktorý v máji 1918 hlásil, že skupina vojakov spievala pieseň: „Nad Tatrou sa blýska“ a volali: „Preč s Uhorskom“. Napätie teda narastalo. V máji 1918 sa k ich pluku vrátilo takmer tritisíc vojakov z ruského zajatia. Keďže nemali pre nich dostatočné priestory na ubytovanie, museli spávať aj na zemi. Vojaci dostávali malé prídely potravín a žoldu, boli šikanovaní od nadriadených dôstojníkov. V tábore bola zlá hygiena, vojaci boli nedostatočne oblečení. Boli unavení z vojny a cnelo sa im za rodinami. Atmosféra bola veľmi napätá a protesty vojakov boli na dennom poriadku.

V nedeľu 2.6.1918 večer sa neskoro vrátil z vychádzky jeden z vojakov Martin Riljak. Dostal sa do veľkého konfliktu s veliteľom izby Antonom Bednárom. Na obranu vojaka sa postavili aj ďalší slovenskí vojaci, zobrali zbrane a povstali. Najprv obsadili kasárne nováčikov a potom sa usilovali obsadiť muničný sklad. Chceli sa dostať aj do mesta. Povstalo cca 500 vojakov, mali k dispozícii cca 500 pušiek a niekoľko guľometov. Na železničnej stanici prerušili telegrafné a telefónne vedenie. Takmer sa im podarilo dostať sa do muničného skladu, ale vtedy zasiahol  podplukovník Arthur Marx, ktorý zorganizoval guľometný oddiel a oddiel horského delostrelectva, ktorý okamžite nasadil voči vzbúrencom. Vzbúrenci sa snažili odolávať, ale napokon 3.6.1918 sa vzdali. O piatej hodine ráno boli obsadené kasárne aj mesto. Vzbúrenci sa napokon vzdali. Vzbura priniesla šesť mŕtvych a troch zranených. A. Marx najprv navrhol, aby všetci, ktorí sa do vzbury zapojili, boli popravení. To by znamenalo 500 obetí. Napokon bola zriadená osobitná komisia, ktorá mala prešetriť vzbury a vyniesť rozsudky.

Za vodcu vzbury bol označený rotmajster Viktor Kolibrík a napokon spolu s ním bolo odsúdených ďalších 81 vojakov. Súd sa konal 8.6.1918. Obžalobu im prečítali v nemčine, takže jej ani nerozumeli. Z okolia Žiliny bol medzi nimi Jozef Čuraj z Diviny, ktorý mal vtedy 30 rokov, ďalší boli z Považského Chlmca, Terchovej, Dlhého Poľa, Belej, dvaja z Kolárovíc a traja zo Štiavnika. Poprava sa konala 9. júna 1918 a muselo sa jej prizerať 5-tisíc vojakov. Z odsúdených bolo 44  odsúdených na smrť, ostatní na dlhoročné väzenie. Poprava odsúdených sa konala na Stanovljanskom poli, ale problém bol zostaviť popravčiu čatu. Túto úlohu napokon prijali vojaci z bosniansko-hercegovinského pluku. Väčšina odsúdených si odmietla pred popravou zaviazať oči, dokonca sa ozvali rôzne protestné výkriky.: „Našu smrť draho zaplatíte.“ Zo vzdialenosti desiatich krokov ich zastrelili do hlavy. Telá pochovali v Kragujevaci do dvoch hrobov ešte v ten deň. Keďže bolo vtedy veľmi sucho a na kopanie hlbokých jám nebol čas, uložili ich len do hĺbky pol metra a o dva dni už ich telá vyhrabávali zdivočené psy.

Kragujevská vzbura sa do histórie zapísala ako najtvrdšie potrestaná vzbura počas prvej svetovej vojny v rakúsko-uhorskej armáde. Išlo vlastne o pokus zachovať disciplínu v armáde monarchie za cenu obety slovenských vojakov.

Tragickú udalosť v Kragujevci pripomína pamätník, ktorý bol odhalený 27.9.1924 za prítomnosti asi 30 000 ľudí. Obyvatelia mesta Kragujevac na vlastné náklady o šesť rokov postavili blízko miesta tohto masakru 44 slovenským vzbúrencom pamätník, kde uviedli aj ich mená. Na pamätníku boli uvedené mená tých, ktorí boli popravení, ale keďže boli uvedené s chybami a nesprávne, 27.9.2002 boli odhalené nové tabule.

VZBURA V PREŠOVE – povstali práporu 67. pešieho pluku v Prešove po tom, čo sa 31. októbra 1918 dozvedeli o konci vojny. Vošli do ulíc mesta a vyrabovali obchody na Hlavnej ulici. Na základe stanného práva boli 40 vojaci a dvaja civilní občania popravení priamo pri stene katolíckeho kostola na Hlavnej ulici. Tieto tragické udalosti z 31. októbra na 1. novembra 1918 v Prešove, ktoré vošli do povedomia ako prešovská vzbura, už priamo súviseli s prevratovými udalosťami na Slovensku. Svojim charakterom mali bližšie k živelným revoltám civilného obyvateľstva než k vzburám navrátilcov z ruského zajatia.



Zopakujte si:
1. Uveďte príčiny 1. svetovej vojny.
2. Charakterizujte postavenie slovenských vojakov počas 1. svetovej vojny.
3. Kde sa nachádza mesto Kragujevac.
4. Čo bolo priamou príčinou vypuknutia vzbury v meste?
5. Aký trest dostali obvinení?
6. Koľko bolo odsúdených po uvedenej vzbure?


Použitá literatúra:
LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. 1914 – 1938. 1. vyd. 2010. Literárne informačné centrum. Bratislava. ISBN 978-80-8119-028-51.
Mená popravených vojakov vyryli na pamätník v Kragujevaci. http://nasazilina.sme.sk/c/4889499/mena-popravenych-vojakov-vyryli-na-pamatnik-v-kragujevaci.html (citované 27.9.2016)


Zdroje obrazkov:
www.wikipedia.com