Vypracovala: B. Horváthová

 

 

Slnečnú sústavu tvorí Slnko, planéty obiehajúce okolo Slnka a ich mesiace. Planétky v páse medzi Marsom a Jupiterom, transneptunické objekty, kométy, meteority, meteorické roje, drobné prachové častice a plynné častice.

 

Slnko je hviezda hlavnej postupnosti, ktorá vznikla približne pred 4,57 miliardami rokov. Základné údaje: polomer Slnka je 695 550 km, hmotnosť Slnka je 332 959.MZ, teplota na povrchu Slnka 5770 K, žiarivý výkon Slnka 3,84.1026 W.

Slnko je tvorené plazmou obsahujúcou jadrá vodíka, hélia a voľné elektróny. Zdrojom energie sú termojadrové reakcie.

 

Zloženie vnútra Slnka: V strede je jadro v ktorom prebiehajú termonukleárne reakcie, a teplota je približne 13-15 miliónov kelvinov. Ďalej nasleduje zóna žiarenia. Ňou prechádza energia z jadra postupne tak, že fotóny sú látkou pohlcované a opäť vyžarované do okolitého priestoru fotosférou.

 

Ďalej nasleduje zóna konvekcie, v nej horúca plazma stúpa nahor, kde sa žiarením ochladí a prúdi nadol, vznikajú konvekčné prúdy.

 

Nad povrchom Slnka je slnečná atmosféra, je dostupná nášmu pozorovaniu a skladá sa z viacerých vrstiev. Fotosféra je povrchová vrstva, z ktorej vychádza väčšina svetla. Pozorujeme v nej slnečné škvrny a granule.

 

Nad fotosférou je chromosféra. Tvorená je riedkou plynnou plazmou.

 

Potom nasleduje koróna, siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov. Môžeme ju vidieť pri úplnom zatmení Slnka. Teplota v koróne presahuje milión kelvinov. Z nej unikajúce elektróny a jadrá hélia majú rýchlosť až 900km/s a vytvárajú slnečný vietor.

 

Štruktúra Slnka

 

 

Slnečná aktivita úzko súvisí s počtom slnečných škvŕn. Čím je škvŕn na Slnku viac, tým je aktivita väčšia. Slnečná aktivita sa mení v jedenásť ročnom cykle. Slnečná aktivita sa prejavuje aj erupciami, sú to veľké náhle zjasnenia vo fotosfére a chromosfére spôsobené zmenami magnetického poľa, pričom vzniká silné elektrické pole, ktoré urýchľuje nabité častice na vysokú rýchlosť.

 

Medzi ďalšie aktivity patria protuberancie. Sú to obrovské výtrysky slnečnej plazmy dlhé tisícky kilometrov.

 

 

Korónu môžeme pozorovať iba pri úplných zatmeniach Slnka. Od roku 1930 pomocou špeciálnych ďalekohľadov koronografov.

 

Magnetické pole Slnka je vytvorené kruhovými elektrickými prúdmi, ktoré sú spôsobené vzájomným posuvom plazmy rotujúcej rozličnými rýchlosťami (rovníková oblasť Slnka rotuje rýchlejšie ako oblasti vzdialenejšie od rovníka).

 

Okolo Slnka obieha osem planét. Ich spoločnou charakteristikou je, že sú to telesá s relatívne nízkou hmotnosťou a nízkymi povrchovými telesami.