SKUPINA – isté zoskupenie jednotlivcov (osôb) na základe vzťahov alebo sociálnych statusov. Je to zoskupenie osôb, ktoré môže spájať napr. vek, pohlavie, príbuzenský vzťah, záujmový vzťah,... Osoby v skupinách vždy nejakým spôsobom spolupracujú, vytvárajú si vzťahy, rozširujú ich, formujú ich,...

Skupiny majú rôznu veľkosť, teda rôzny počet osôb a podľa toho ich delíme na malé a veľké.

Medzi malé skupiny patrí napr.:

·      Dyáda --  má len dvoch členov

·      Triáda – má troch členov

V malých skupinách ide väčšinou o veľmi silnú interakciu, spoluprácu, veľmi silné puto. Ich štruktúra je veľmi jednoduchá:

·      Symetrická – partneri v skupine sú naozaj partnermi, majú medzi sebou rovnocenný vzťah, vzájomne sa rešpektujú.

·      Komplementárna  - jeden člen je nadradený, druhý podradený. Partner, ktorý je nadradený, sa označuje aj ako dominantný, partner, ktorý je podradený, sa nazýva submisívny.

Veľké skupiny:

Veľké skupiny majú zložitejšie vzťahy i fungovanie. V prvom rade je v nich potrebná deľba práce. Deľba práce ovplyvňuje vzťahy v skupine, nie každý musí súhlasiť s rozdelením práce, osoby v skupine tak nadobúdajú rozdielny vplyv v skupine, niekto ho má väčší, niekto menší, čo môže vyvolávať isté trenice a čo vyžaduje väčšiu prácu na budovaní vzťahov. Vo veľkej skupine sa väčšinou vytvára systém tzv. skupinovej oligarchie, čiže na čele skupiny je vodca (vodcovia). Ďalej sú to nasledovníci – pomocníci, ktorí sú väčšinou aktívni a pomáhajú vodcovi. Po nich nasledujú súputníci – osoby veľmi naviazané na skupiny, akoby neschopné bez nej fungovať a existovať. Nasledujú okrajoví členovia, ktorí sú väčšinou pasívni, málo aktívni, častokrát ich nezaujíma dianie v skupine, nezapájajú sa do jej aktivít.

V každej skupine je veľmi dôležitá funkcia vodcu, ktorá sa profiluje postupne, v niektorých skupinách rýchlo, v inej je funkcia vodcu preberaná pomalšie. Vodcovstvo v skupine sa  spája s istým konformizmom - prispôsobivosťou – ide o  prispôsobenie sa prevažujúcim či dominantným názorom, požiadavkám, normám skupiny či spoločnosti, v ktorej človek žije, a potlačenie vlastných prejavov.

Podľa typu solidarity jednotlivých členov v skupine:

·      formálne - platia tu neosobné vzťahy.

·      neformálne - prevládajú osobné vzťahy, všetci sa dobre poznajú a nadobúdajú rovnocenné postavenie.

·      vnútorné skupiny - som jej členom, patrím do skupiny, stotožňujem sa s jej pravidlami, normami a označujem sa pojmom „my“.

·      vonkajšie - nie som členom, dištancujem sa, nazývam ich pojmom „oni“.

Podľa typu, spôsobu spätosti jednotlivca so skupinou:

·      členská - som členom.

·       referenčná (vzťažná) - nie som členom, ale chcel by som byť, orientujem sa na ňu bez ohľadu na to, či tam patrím.

Podľa charakteru zaradenia sa jednotlivca do skupiny:

·      dobrovoľné - jedinec sa hlási ku skupine - jeho dobrovoľné rozhodnutie.

·      nedobrovoľné - začlenenie je násilné (väzenie, bezdomovec, ...).