Šírenie svetla, rýchlosť svetla

Svetelné zdroje sú telesá, ktoré vydávajú svetlo. Svetelný lúč je myslená priamka pozdĺž, ktorej sa šíri svetlo. Svetelný zväzok je zväzok svetelných lúčov. Svetelný zväzok môže byť rozbiehavý a rovnobežný. Zmes viditeľného svetla vyzerá bezfarebne.

Olavs Romer – v roku 1675 určil, že rýchlosť šírenia svetla vo vzduchu je cca 300 000 km/s. Je to 40-krát viac, ako môže dosiahnuť lietadlo Concorde.

Ak večer rozsvietime v izbe lampu, nevidíme len ju samotnú, ale aj iné predmety v miestnosti.  Tieto predmety vidíme preto, lebo svetlo sa od nich odráža a časť odrazeného svetla vchádza do našich očí. Predmety, ktoré vidíme preto, že svetlo odrážajú, nazývame osvetlené telesá. Osvetlenými telesami sú aj Mesiac a planéty, ktoré odrážajú svetlo dopadajúce na ne zo Slnka.

Rýchlosť svetla je najväčšia rýchlosť v prírode. Nič sa nemôže pohybovať väčšou rýchlosťou ako svetlo. Neskôr, v 19.storočí, sa zistilo, že rovnakou rýchlosťou ako svetlo sa šíria aj signály, ktoré v súčasnosti vysielajú rozhlasové a televízne stanice.

Odraz svetla

Svetelné lúče, ktoré prichádzajú k telesu, označujeme ako dopadajúce lúče. Ak narazia na povrch telesa a odrazia sa, hovoríme o odrazených lúčoch. Každý lúč sa odráža pod rovnakým uhlom, pod akým dopadá.

Keď sa dívame na nejaký predmet, lúče svetla, ktoré odráža, dopadajú priamo do našich očí. Ak sa naň dívame pomocou zrkadla, lúče sa najprv odrážajú od predmetu, potom od zrkadla a až potom prichádzajú do oka. To, čo vidíme, je obraz predmetu. V tomto prípade predmet vyzerá akoby bol za zrkadlom.

 


Pripojený súbor: P4228a8cf_shutterstock_23540815.jpg