Sebaovládanie, sebakontrola je ďalším krokom pri odolávaní fajčiť, užívať drogy alebo alkohol. Tu ide o dve veci: odolnosť proti podnetom, impulzom z vnútra osobnosti a o odolnosť proti vonkajším tlakom, tlakom zo strany kamarátov, prostredia. V prvom prípade ide napríklad o to, aby obézny človek odolal volaniu chladničky, kde je dobré jedlo, alebo fajčiar cigarete, ktorú má na stole, narkoman droge, ktorú má vo vrecku, alebo koprolalik vynadaniu niekomu, komu má chuť vynadať. Ide o ovládanie svojich pudov, inštinktov, emócií – zlosti, roztrpčenosti, naštvanosti. V druhom prípade ide o odmietnutie ponúknutej cigarety v kaviarni, o odolanie pokušeniu dať si pohárik, o sebakontrolu v situácii, keď ma niekto naštve a mám chuť mu poriadne vynadať alebo ho udrieť.


 

SEBAOVLÁDANIE

 

Ľudia, ktorí touto kvalitou emočnej inteligencie disponujú:

 

  • bez problémov zvládajú vnútorné impulzy k neuváženému jednaniu;

  • zostávajú pokojní a pozitívne naladení a ani v náročných situáciách nestrácajú hlavu;

  • aj pod tlakom dokážu uvažovať jasne a ostať zameraní na podstatu problému,

  • sú odolní voči "poblúzneniu" pri vidine nadmerného zisku, ale aj voči zastrašovaniu - preto majú predpoklad konať svedomite, eticky a zásadovo.

 

V našom mozgu jestvujú dva výkonné okruhy:

  • Prvý je riadený ROZUMOM a slúži pre okamihy pokoja a pohody, kedy si spokojne robíme svoje, nič strašné nám nehrozí a môžeme si veci pokojne rozmyslieť a uvážiť.

  • Druhý je riadený CITMI a slúži na okamihy nebezpečenstva, kedy musíme konať inštinktívne (pretože na uvažovanie nie je čas) a nasadiť do svojej záchrany a prežitia všetku svoju energiu a schopnosti. Napríklad spúšťací mechanizmus STRACH slúži na únik pred nebezpečenstvom, HNEV zase slúži na mobilizáciu celého organizmu na boj o prežitie a podobne.

  • V okamihu, keď sa cítime ohrození, preberá výkonný okruh CITY kontrolu nad organizmoma našim konaním a odstavuje okruh ROZUMU na vedľajšiu koľaj do úlohy štatistu...

 

 

Dôležité je uvedomiť si ešte dve dôležité veci:

 

  • OHROZENIE v dnešnej dobe nemusí znamenať len fyzické ohrozenie majetku, zdravia a života. Ako ohrozenie dnes chápeme a vnímame napríklad aj to, keď niekto ohrozuje naše postavenie, dôstojnosť, pocit hodnoty... 

  • STRES aj keď je v malých množstvách, sa spočítava. Malé ústrky, malé poníženia, irónia okolia, podrazy, neúspechy, tlak,... to všetko tečie po kvapkách do pomyselnej nádoby kdesi v našom vnútri - a keď potom príde relatívne nevinný človiečik a urobí niečo samo v sebe nevinné, tak táto "posledná kvapka" spôsobí, že zrazu na neho vybuchneme s ohromujúcou silou, nakričíme, vynadáme,... k ohromnému údivu jeho a (po desiatich minútach, keď hnev opadne) aj nášmu.

 

 

Čo môžeme v tejto situácii urobiť? Teoreticky máme štyri možnosti, ako veci zvládať:

 

  • Vyhnúť sa stresu a tomu, čo vnímame od svojho okolia ako ohrozenie

  • Ovládať výbuchy citov, keď nastanú 

  • Utlmovať citový (emočný) výkonný okruh 

  • Odstrániť


 

Umenie upokojiť sa a utešiť patrí k základným emočným umeniam. Citovo zdravé deti sa odmalička učia utešovať sami seba podobne, ako by to robili ich starostliví rodičia. 

Zo všetkých emócií najťažšie sa ovláda HNEV. Jestvujú o ňom rôzne mýty: že je neovládateľný, že ak vybuchneme a vyzúrime sa, prejdeme akousi vnútornou očistou a pod.

 

 

HNEV

 

a) spochybniť príčinu hnevu

Čím viac napríklad dumáme nad tým, ako nás učiteľ v škole poškodzuje, ako na nás "sedí" a akí sme my chudáčikovia a nevinné obete jeho sadistických chúťok, tým viac v nás rastie hnev, vyvolávaný pocitom bezmocnosti, až napokon vybuchne - v sile, ktorá už nejedného študenta priviedla na pár rokov za mreže...

 

Technika spočíva v tom, že príčinu hnevu prehodnotíme z pozitívneho hľadiska: nakoniec, učiteľ síce má tvrdé nároky, ale zrejme preto, lebo ma považuje za niekoho, kto ich zvládne (fúha, to znie hrdo) a zrejme mu skutočne záleží na mojom osude (inak by na nás kašľal, nič by od nás nevyžadoval a bol by najobľúbenejším učiteľom na celej našej mizernej škole), vlastne mi dôveruje... a to je pozitívne! Nie som mu ľahostajný. No, vlastne to nie je až také zlé...

 

A hnev sa pomaly rozplynie. Samozrejme, táto technika funguje len vtedy, keď sa hnev ešte len rodí, nie vtedy, keď už sme zlosťou bez seba.

Je preto dôležité vedieť takto už vopred tlmiť vznikajúci hnev. Ak to neurobíme, hnev sa v nás pomaly hromadí... príde "posledná kvapka"... a po nej VÝBUCH, ktorý nás úplne pohltí, počas ktorého kričíme, rozbíjame, nadávame, počas ktorého s nami nie je rozumná reč, žiadne argumenty a ohľady neplatia... a občas si nenapraviteľne pokazíme celý ďalší život počas púhych pár minút, či dokonca sekúnd

 

b) upokojenie

Ak už hnev prepukne, začína sa náš organizmus pripravovať na boj: stúpa hladina adrenalínu v krvi, zvyšuje sa svalový tonus, stúpa agresivita... Čo v takejto situácii?

Spôsob, akým to urobíme, môže byť:

 

  • Vedome niekam odísť, do samoty a tam počkať, kým sa upokojíme - a rovno hneď tam na mieste aj prehodnotiť situáciu a spochybniť príčinu hnevu. Takáto "prestávka" je samozrejme nezmyselná, ak ju namiesto prehodnotenia vyplníme neustálym premietaním o príčine hnevu, o krivde, ktorá sa nám deje, o tom, ako nás iní podceňujú a zhadzujú a utláčajú, atď.

  • Relaxačné techniky - ak sa nedá nikam odísť, tak aspoň na okamih zavrieť oči, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť, uvoľniť stiahnuté svaly - a potom začať hovoriť pomalým, tichým hlasom o niečom inom. Jednoduchá relaxačná technika je napríklad táto: keď Vás zmáha hnev, na okamih úplne napnete, zatnete svaly v celom tele, zadržíte dych - a potom sa náhle uvoľníte, vydýchnete a pár krát sa zhlboka nadýchnete.

  • Aktívny pohyb - Hnev hromadí adrenalín pre boj - tak prečo ho nevyužiť na perfektný tréning svalov, alebo na zabehanie si? Alebo na narúbanie dreva? Námaha nás vyčerpá a hnev odznie... A zase ešte treba urobiť bod a) a prehodnotiť príčinu hnevu a utešiť sa.

 

Všetky tieto techniky sú účinné preto, lebo rozptyľujú príčinu hnevu.

 

 

Naopak, úplne NEÚČINNÉ sú:

 

  • Prejedanie sa - jedlo síce pôsobí vo veľkom množstve ako sedatívum (tlmiaci liek), ale neprerušuje kolotoč myšlienok, ktoré hnevy vyvolávajú. Podobne odreagovanie sa nakupovaním, alebo podobne.

  • "Katarzia" - vybitie hnevu. Už od roku 1950 je známe, že ak necháme hnevu voľný priebeh, zmenšíme ho tým iba málo, alebo vôbec . Aj keď hnev priamo smeruje proti tomu, kto nám ublížil, výsledkom je častejšie to, že hnev nakoniec trvá dlhšie, než jeho ukončenie.

 

 

Zhodnoťte, nakoľko vo Vašom živote predstavujú problém:

HNEV, zlosť a podobné prejavy

STRACH, úzkosť, obavy a podobne


 



Použitá literatúra:
Miron Zelina, Ako zmeniť sám seba, OG-Vydavateľstvo Poľana,s.r.o. Bratislava 2008
Goleman, D.: Emoční inteligence, Columbus, Praha 1997