Slovania žijúci v Strednej Európe boli pod ustavičným tlakom Avarov, ktorí od nich požadovali platenie poplatkov a podnikali koristnícke výpravy. Ako jediné východisko z tejto situácie videli v ozbrojenom vystúpení proti Avarom. V rokoch 623 a 624 vystúpili proti Avarom so zbraňou v ruke. Do čela tohto ozbrojeného odboja presadili franského kupca Sama, ktorý so Slovanmi obchodoval. V bojoch proti Avarom preukázal mimoriadne vojenské schopnosti a tí začali čoskoro prehrávať. Tieto udalosti podrobne zaznamenal kronikár Fredegar, podľa ktorého    

 

 

muž menom Samo, rodom Frank z kraja senonského (Senonago), priviedol so sebou mnohých kupcov a uberal sa obchodovať k Slovanom prezývaných Vinidmi. Samo sa ihneď pridal na stranu povstalcov. Jeho vojenská schopnosť vzbudila obdiv a slovanské zbrane začali víťaziť. V krátkom čase sa slovanské kmene stali nielen víťazmi nad dobyvateľmi, ale aj pánmi vo svojej domovine. Spoznajúc Samovu udatnosť a užitočnosť, zvolili si ho za kráľa. Šťastlivo panoval 35 rokov. Mal 12 slovanských manželiek a jeho rodinu tvorilo 20 synov a 15 dcér.

 

Samo vytvoril na dodnes nie presne lokalizovanom území nadkmeňový útvar, ktorého dominantným etnikom boli Slovania, aj preto hovoríme o Samovej ríši ako o prvom slovanskom politickom útvare, hoci v nijakom prípade ešte nešlo o kráľovstvo, ani ríšu, ba ani kniežatstvo. To sa sformovalo až v 9. storočí, najmä pod vplyvom  rozpínajúcej sa Franskej ríše, ktorá postupne zatláčala Avarov a nakoniec im uštedrila zdrvujúcu porážku na konci 8. storočia, z ktorej sa už Avari nespmätali.

 

 

Samova ríša si udržala nezávislosť po celú dobu Samovej vlády. Podľa Fredegara Samo vládol 35 rokov, čo je dostatočne dlhý čas, aby si upevnil moc. Frankovia spočiatku privítali skutočnosť, že ich východnú ríšu chránia SLovania proti divokým nájazdom Avarov, no okolo roku 631 sa ich vzájomné vzťahy naštrbili, keď došlo k prepadnutiu, povraždeniu a okradnutiu viacerých franských kupcov. Franský kráľ Dagobert nemienil niečo také strpieť a do Samovej ríše vyslal svojho posla Sychária. Ten však údajne vystupoval veľmi arogantne, čo Sama urážalo. Požiadavku Frankov na odškodnenie za spôsobenú ujmu Samo nevyslyšal a Sychária vyhnal. Dagobert následne zorganizoval vojenskú výpravu proti Slovanom. Severné a južné krídlo Frankov si počínalo víťazne, ale hlavný voj utrpel porážku v rozhodujúcej bitke pri hradisku Vogatisburg. O Vogastisburgu sa domnievame, že buď bolo centrom Samovej moci, alebo patrilo k významným hradiskám v jeho ríši. No dodnes sa ho nepodarilo lokalizovať. Archeológovia sa domnievajú, že sa mohlo nachádzať v Čechách blízko hraníc s Durýnskom, v dnešnom Bavorsku alebo v južnom Poľsku. V prospech Čiech hovorí skutočnosť, že Samovi prišlo na pomoc lužicko-srbské knieža Dervan, ktoré pochádzalo z Durýnska.

 

 

 

Po Samovej smrti roku 658 sa vytrácajú akékoľvek záznamy o jeho ríši, na základe čoho sa domnievame, že tento prvý nadkmeňový útvar Slovanov sa veľmi rýchlo rozpadol. Slovania sa však viac nedostali do takej poroby, v akej boli pred príchodom Sama na svoje územie. V 9. storočí v Preddunajsku dokonca vytvorili prvé kniežatstvo s centrom v Nitre.

 



Zopakujte si:
1. Kedy vznikla Samova ríša?
2. Kto stál na jej čele?
3. Kto je autorom kroniky, v ktorej sa uvádza Samo?

Zdroje obrazkov:
www.hradiska.sk
www.livinghistory.cz
www.dobrodruh.sk