Priekopníkom v rozvoji romantickej poézie v slovenskej literatúre a v  uplatňovaní jej estetických princípov bol Samo Chalupka (1812-1883). Bol najstarším členom Štúrovej družiny revolučno-demokratickej generácie 19. storočia.
Poézia Sama Chalupku odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka, zbaveného akéhokoľvek útlaku. Jeho zbierka básní Spevy (1868) mala veľký úspech najmä medzi mládežou. Základný tón Spevov je výzva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.
Z jeho neveľkého počtu básní všestranne najpôsobivejšia je báseň Mor ho! Ide o moderný romantický útvar, ktorého hodnota nie je v historickej vernosti a pravdivosti, ale vo vyjadrení ducha demokratickosti a  hlbokého vlasteneckého citu jednoduchých ľudí. Dej básne je veľmi stručný. Skupina slovenskýchjunákov prišla ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Tento ponuku odmietol s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa naň vrhli s výkrikom Mor ho! V boji proti presile všetci padli. Už dejová osnova nesie v sebe ideu vlastenectva a  demokratizmu a je jadrom konfliktu medzi slovanskou družinou a rímskym vladárom. Autor sa nezameriava na opis boja. Podal ho veľmi stručne. Do stredu pozornosti postavil protikladné idey a dva protikladné svety.