Vojenský konflikt medzi Ruskom a Japonskom, ktorý sa odohral v rokoch 1904 – 1905.
Išlo o konflikt o Mandžusko a Kóreu.
Rusko – japonskú vojnu označujeme ako veľký triumf ázijskej krajiny.
Prvý raz v dejinách ázijský štát porazil západný národ.
Japonské cisárstvo si výrazne zvýšilo prestíž, ktorá pretrvala až do roku 1945.
Predzvesť vojny:
-
Predchádzali jej dlhodobé nezhody medzi Ruskom a Japonskom o dobré hospodárske pozície v uvedenej oblasti, ktoré sa vystupňovali po roku 1891, kedy Rusko v tejto oblasti vybudovalo Transsibírsku magistrálu a neskôr obsadilo Mandžusko.
-
Konflikt sa vyostroval v roku 1895 – Rusko v spolupráci s Francúzskom a Nemeckom pokorilo Japonsko, ktoré v danom roku zvíťazilo nad Čínou. Japonsko po podpísaní mieru malo získať Liaotungský poloostrov, ale Rusko ho donútilo vzdať sa ho.
-
Pri tej istej príležitosti získalo Japonsko aj Tchaj-wan, Pescadorské ostrovy a uznanie nezávislosti Kórey zo strany Číny.
-
Ruskom nereagovalo na dohody navrhované Japonskom.
-
V roku 1896 Rusko uzavrelo tajnú dohodu s Čínou, ktorou garantovali čínske územie pred vonkajšou agresiou. Ako odmenu za uvedenú dohodu dostalo Rusko koncesiu na železnicu, ktorá mala prechádzať cez Mandžusko od Charbinu k moru.
-
Rusko tak získalo možnosť výrazne zasahovať do hospodárstva a v uvedenej oblasti a v oblasti východnej Číny.
-
V roku 1898 dala Čína Rusku do prenájmu na 25 rokov južnú časť Liaotungského poloostrova a prístav Port Arthur s možnosťou zriadiť si tam vojenskú základňu.
Udalosti v Číne:
-
V roku 1900 vypuklo v Číne tzv. boxerské povstanie.
-
Išlo o národné povstanie „boxerov“ proti prítomnosti cudzích krajín.
-
Povstanie bolo potlačené inváziou ôsmich veľmocí, medzi ktorými bolo aj Rusko.
-
Ruské vojenské oddiely aj po potlačení povstania dokonca ostali na území Číny pod zámienkou, že chránia výstavbu Východočínskej železnice.
-
Ruskí dobrodruhovia vtedy ponúkli projekt na lesnú koncesiu na rieke Jalu, čo by pomohlo cárskym poddaným prenikať do Kórey.
-
Mikuláš II. vtedajší panovník Ruska, sa uvedeným projektom nadchol, ale podcenil silu Japonska.
Priebeh vojny:
-
Vojna začala v noci z 8. na 9. februára 1904.
-
Japonsko sa najprv usilovalo o rokovania.
-
Japonsko navrhlo Rusku, aby si Rusko ponechalo sever Mandžuska a Japonsko juh a Kóreu.
-
Dohoda neprichádzala.
-
Japonsko preto pristúpilo k vypovedaniu vojny.
-
Vojna začala útokom japonskej flotily na ruskú flotilu v Port Arthure.
-
Útok Japonska bol rýchly a nečakaný, Japonsko bolo dobre pripravené a malo spojenca – Veľkú Britániu, ktorá ho diplomaticky podporila.
-
Japonskej flotile sa podarilo rýchlo torpédovať sedem nepriateľských lodí a tak získalo veľmi rýchlo vládu nad moriami.
-
Japonsku sa podarilo postupne rozbiť takmer celé ruské loďstvo, postupne dokonca získali aj nadvládu nad súšou v Mandžusku.
-
Rusko bolo na vojnu nepripravené – vojenské posádky boli malé, velenie bolo slabé, krajinu oslabovali aj vnútorné nepokoje (v čase, kedy Rusko bojovalo proti Japonsku, bolo vnútorne oslabené nepokojmi, ktoré vyústili do revolúcie, ktorá vypukla v roku 1905).
Ukončenie vojny:
-
Rusko po porážkach bolo nútené rokovať o dohode.
-
Vlády napokon uzavreli prímerie.
-
Do rokovaní zasiahol aj americký prezident Theodor Roosevelt, ktorý pomohol zorganizovať mierovú konferenciu v Portsmoothe.
-
Konala sa 5. septembra 1905.
-
Po podpísaní mierovej zmluvy Rusko uznalo záujmy Japonska v Kórei, odstúpilo Japonsku Liaotungský poloostrov a prístav Port Arthur, železnicu južne od Šan-tungu a južnú polovicu ostrova Sachalin.
-
Obidve krajiny sa zaviazali, že vrátia Mandžusko Číne.
Vplyv udalostí na Rusko:
-
Rusko porážku vo vojne nečakalo.
-
Vojna sa tak stala pre Rusko nečakaným úderom.
-
Vojna urýchlila revolúciu, ktorá vypukla v roku 1905.
Zopakujte si:
1. Vysvetlite príčiny vypuknutia rusko-japonskej vojny.2. Vysvetlite priebeh rusko-japonskej vojny.
3. Ako sa skončila rusko-japonská vojna?
Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8