. Ak v spoločnosti vládne názor, že vo väzení by si človek mal odpykať svoj trest, väzenie by ho malo prevychovať, zmeniť k lepšiemu, Uršuľa má na to iný názor. Myslí si, že

,, človeka vychováva život, každý skutok. Čím je starší, tým je múdrejší. Drsný život spraví z nás múdrejších...“ ( Sloboda, Uršuľa, s. 44 ) Uršuľa je však veľmi rozporuplná postava. Už v piatej kapitole cíti vinu za Hodžovu vraždu - ,, Hodžova dcéra jej bude do smrti pripomínať, hoci bez slov, vraždu.“  Zlom v  chápaní svojho zločinu nastal u nej po tom, ako ju opustil jej mladý priateľ: ,, Skrútila sa, prešiel ňou akýsi blesk, úder, niečo desivé. Po prvý raz, v sekunde pochopila svoj zločin, svoju vinu. A to nie iba ako priestupok proti etike: ako niečo, čo urobila proti sebe. Tento náhly záblesk svedomia, toto silné poznanie nemohla porovnať s ničím, čo doteraz zažila.“( Sloboda, Uršuľa, str.7l)  V knihe Rubato tiež pociťuje výčitky svedomia. Hoci sa Uršuľa  prejavuje ako bystrá, racionálna žena, nemôže sa vymaniť spod ťarchy svojho dávneho zločinu, preto ustavične hľadá  v sebe vo svojom najskrytejšom, najtajnejšom vnútri akési zrnko, čosi dobré, nenarušené, čosi, čo ona nazýva svojím Bohom. Navonok je triezva, chladná, ukazuje sa však, že v skutočnosti ňou všetko hlboko prechádza, zanecháva stopy. V knihe Rozum je vražda Uršule opísaná trochu ináč. Myslím si, že autor poukazuje aj na šírenie klebiet v spoločnosti. Uršuľa je tu zobrazená ako alkoholička, ktorá zabila svojho muža počas jednej z mnohých hádok vyvolaných žiarlivosťou.

     Uršuľa ,,migruje“ vo vzťahoch k mužom. Z románu Rozum sa dozvedáme, že Uršuľa podviedla svojho manžela Jána Hodžu s jeho priateľom -  scenáristom. Uršuľa hľadá Jana, ktorý odcestoval na pohreb do Prahy, a umára sa žiarlivosťou. Vtedy prežije s hlavným protagonistom Rozumu krátke, sexuálne intermezzo, po ktorom zostávajú u oboch iba výčitky svedomia. V próze Uršuľa otvorene flirtuje s priateľom Hodžovej dcéry Janky – s Borisom Heinem, ktorý je od nej o desať rokov mladší. Nemá zábrany, otvorene mu navrhne, či sa chce s ňou vyspať. Do vzťahu s vekovo nerovnocenným partnerom vstupuje spontánne, bezhlavo, no tento vzťah dlho nevydrží. Boris vycíti, že Uršuľa ho chce dostať do manželstva, ,,chce ukázať, že ona môže mať mladého manžela“.  Uršuľa, hoci sa navonok tvári hrdo, ťažko znáša rozchod s Borisom. Je plná emócií, rozmýšľa o tom, či ako vrahyňa má vôbec právo na šťastie, ale i právo na smútok. Je nešťastná.