Rudolf Jašík

1919 – 1960

 

  • vynikajúci prozaik

  • nemohol svoj talent naplno realizovať – najskôr obdobie kultu osobnosti, potom predčasná smrť

  • všetky knižne vydané diela napísal v priebehu niekoľkých rokov (1956 – 1960)

 

 

  • narodil sa v Turzovke na Kysuciach v chudobnej rodine

  • otec odišiel za prácou do Kanady, vychovávala ho stará mama, po jej smrti musel zanechať štúdium na gymnáziu (finančné dôvody)

  • pracoval v Čechách, po návrate na Kysuce sa zapojil do ilegálneho komunistického hnutia, musel narukovať

  • dával najavo svoje protifašistické zmýšľanie, stal sa členom partizánskej skupiny

  • po vojne pracoval ako redaktor, na Krajskom národnom výbore, potom sa venoval už iba literárnej tvorbe

 

 

  • Rudolf Jašík nadviazal na tradíciu slovenskej lyrizovanej prózy

    • lyrickosť a baladický tón, metafory, obrazná reč, personifikácie, prirovnania

  • Jašíkove diela priniesli do literatúry kultivovanú a obraznú reč, presvedčivo stvárnené charaktery a dôraz na psychológiu postáv

  • vo svojich románoch a novelách spracoval dve témy

    •  život ľudí na Kysuciach

    •  obdobie 2. svetovej vojny

 

 

  • debutoval románom Na brehu priezračnej rieky

    • zobrazil osudy ľudí na Kysuciach v čase hospodárskej krízy

 

 

  • román Námestie sv. Alžbety

    • dej románu sa odohráva v čase 2. svetovej vojny v Nitre

    • ťažiskom je tragický príbeh lásky dvoch mladých ľudí – slovenského chlapca Igora Hamara a židovského dievčaťa Evy Weimannovej

    • román odsudzuje rasovú diskrimináciu a neľudskosť fašizmu

    • okrem témy lásky spracúva aj židovskú problematiku 

 

V roku 1955 začal Jašík písať kroniku mesta Nitra. Pri tejto práci narazil na zaujímavý dokumentárny materiál z čias 2. svetovej vojny, ktorý mu poskytol námet na tento román.

Baladický román Námestie sv. Alžbety o tragickej láske dvoch mladých ľudí je obžalobou krutosti a neľudskosti fašizmu a odsúdením rasovej diskriminácie. Láska Igora a Evy symbolizuje nezničiteľné hodnoty života.

Román sa skladá z 15 kapitol so samostatnými názvami. Je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“

V románe sa okrem dialogických častí objavujú aj mnohé úvahy a lyrické opisy. Jašík využíva prostriedky lyriky, napr. kontrast, prirovnania, metafory, epitetá, personifikácie. Niektoré časti románu preto pôsobia ako báseň v próze. Najpoetickejšie sú autorove úvahy o láske – lásku vyzdvihuje, oslovuje, personifikuje ju, vzdáva jej hold.

Dej románu sa odohráva v Nitre – v meste pod viničným vrchom – v roku 1941, v čase, keď na Slovensku zúri fašizmus a rasová nenávisť. Na predmestí Nitry, na Námestí sv. Alžbety, bývajú najmä chudobní, nemajetní obyvatelia, medzi nimi aj mnoho Židov. Tu bývajú hlavné postavy románu: Igor Hamar, Eva Weimannová, Samko, Maxi, holič Flórik, obuvník Maguš, Žltý Dodo, ...

Igor Hamar je 18-ročný chudobný chlapec. Otec umrel pred rokmi, mama je ťažko chorá, leží v bolestiach na smrteľnej posteli. Igor si zarába na živobytie príležitostnými prácami.

Eva Weimannová je Židovka, jej otec Samko rozváža spolu so spoločníkom Maxim uhlie (Samko vlastní voz a Maxi kone). Samko šetrí, aby mohol od Maxiho odkúpiť kone, pretože sa chce osamostatniť.

Igor a Eva sa majú radi, po večeroch sa stretávajú vo veži kostola sv. Alžbety. V tom čase vyjde nariadenie, že každý Žid musí nosiť žltú hviezdu. Eva má strach, Igor jej nechce dovoliť, aby nosila hviezdu. Nevie pochopiť, prečo by sa Židia mali značkovať ako nejaké kone. Ani samotní Židia nechápu, aké nebezpečenstvo na nich číha. Mnohí dúfajú, iní iba odovzdane čakajú na svoj osud.

Múdry Maxi však pochopí, aký tragický osud čaká Židov. Strach z budúcnosti sa snaží prekonať vzburou a čiernym humorom. Šesťcípu židovskú hviezdu si nedbalo prišije nie na hruď, ale na chrbát a hoci predtým nechodil do mestského parku, teraz tam začne chodiť práve preto, lebo je tam napísané: Židom a psom vstup zakázaný!

Samko neberie Maxiho reči vážne, stará sa o rodinu a o prácu, je pedantný, vždy upravený, aj hviezdu si starostlivo prišije podľa príkazu.

Holič Ján Flórik predá svoje holičstvo na Námestí sv. Alžbety a stane sa gardistom. Vidí, ako gardisti – arizátori bohatnú a tiež chce získať židovský majetok a kúpiť si krásny holičský salón na hlavnej ulici. Vstúpi do HSĽS, dá si ušiť čiernu gardistickú uniformu. „Pracuje“ na sekretariáte strany ako politický referent. Je stále sebavedomejší, nevadí mu, že mnohí sa z neho smejú, opľúvajú ho, keď ho vidia. Flórik prisľúbi pomoc bohatému židovskému kožušníkovi Helderovi, dohodnú sa, že Helderovcom pomôže dostať sa za hranice.

Do mesta majú prísť Nemci, gardisti sa pripravujú na „riešenie židovskej otázky“. Najmú si udavača, Žltého Doda, ktorého úlohou je spísať zoznam tých Židov, ktorí nenosia hviezdu. Žltý Dodo je zlodejíček a povaľač z Námestia sv. Alžbety, za každého udaného Žida dostane 100 korún. Tajomník strany mu naznačí, aby zbytočne nechodil po meste, veď aj tak všetci nosia hviezdu, sám nadiktuje Žltému Dodovi mená bohatých Židov, ktorých sa chcú zbaviť ako prvých.

Igor sa začína báť o Evu. Obuvník Maguš mu poradí, aby dal Evu pokrstiť a oženil sa s ňou. Farár najprv váha, no potom súhlasí, za krst si pýta 10 000 korún. Evin otec, Samko, odmietne dať mladým peniaze, nechce, aby sa Eva dala prekrstiť na kresťanku, veď sa narodila ako Židovka. Samko potrebuje našetrené peniaze, aby mohol odkúpiť od Maxiho kone. Keď sa to Maxi dozvie, hrozne sa na svojho priateľa nahnevá, predá mu kone a dá Igorovi sumu, ktorú farár požaduje. Igor sa ponáhľa za farárom, ale ten už nechce vystaviť dokument, bojí sa, lebo situácia je vážna.

Igor si odvedie Evu k sebe domov, myslí si, že tam bude vo väčšom bezpečí. Eva sa stará o Igorovu matku až do smrti. Na jej pohreb prídu mnohí obyvatelia Námestia sv. Alžbety, väčšinou Židia. Na spiatočnej ceste ich napadnú mladí študenti, ktorých vedú gardisti. Maxi, ktorého fyzicky napadli, predpovedá, že čoskoro si po nich prídu.

Zúfalému Igorovi poradí obuvník Maguš, aby odišiel s Evou do hôr k jeho bratovi. Už je však neskoro. Ešte v ten deň začnú Nemci za pomoci gardistov odvádzať Židov. Gardistom velí Flórik a Haso. Haso sa necíti dobre na tejto poľovačke na ľudí, no Flórik je o to sebavedomejší. Vyberá Židov, ktorých majú odviesť. Medzi nimi je aj Eva, ktorá sa ani nerozlúčila s Igorom. Viac než 300 ľudí naženú do budovy školy, na druhý deň ich vedú cez celé mesto na stanicu. Tu si unudený nemecký dôstojník privolá k sebe malého židovského chlapca, dá mu pomaranč a čokoládu a keď sa chlapec obráti a beží naspäť k mame, chladnokrvne ho zastrelí. Eva a dvaja mládenci chcú odniesť telo mŕtveho chlapčeka nabok a vtedy Nemci zastrelia aj ich. Eva umiera s Igorovým menom na perách.

Flórik využije strach, ktorý zavládol v meste medzi Židmi a rozhodne sa uskutočniť svoj plán. Helderovcom sľúbi, že ich v noci prevezie cez hranice, za mestom ich zabije a zakope. O niekoľko hodín sa vracia do mesta aj s bohatou korisťou a nasťahuje sa do krásnej vily Helderovcov.

Po Evinom pohrebe sa Samko rozlúči s Maxim a Igorom. Na kolenách prosí Igor a o odpustenie, myslí si, že Evu zabilo jeho lakomstvo. Samko so ženou Rózou nechcú, aby taký hrozný osud postihol aj ich mladšieho syna Róberta, preto sa rozhodnú spáchať samovraždu. Na večeru zjedia otrávenú fazuľovú polievku.

Igor sa nemôže vyrovnať so smrťou Evy, zostal sám, samota ho desí. Príde za nim Maxi, už ledva chodí, cíti, že onedlho pôjde za Samkom. Z úcty k svojmu priateľovi a jeho rodine má už hviezdu pedantne prišitú na hrudi a hrdo ju nosí.

Igor sa rozhodne, že sa pomstí Flórikovi. V noci si naňho počká pred vilou Helderovcov a zabije ho železnou tyčou. Cíti sa zvláštne, vnútorný nepokoj vôbec nepominul, Flórikova smrť mu Evu nevrátila. Potom ide rovno k rieke, hodí do nej tyč a sám chce skočiť. Vtedy prichádza obuvník Maguš a odvedie ho preč.

 

  • ostatné diela Rudolfa Jašíka vyšli až posmrtne:

  • román Mŕtvi nespievajú

    •  autor zobrazil osudy slovenských vojakov na východnom fronte

    •  priniesol nový pohľad na vojnu – ukazuje jej pravú tvár – krv, smrť, utrpenie, bolesť

    •  hovorí o demoralizácii a rozpade slovenskej armády

 

 

  • zbierka noviel Čierne a biele kruhy

    • Jašík približuje osudy kysuckých ľudí v medzivojnovom období

    • príbehy sú ladené baladicky s tragickým záverom

Knižné zdroje:

  • Polakovičová, A. – Caltíková, M. – Štarková, Ľ. – Mezeiová, A.: Literatúra IV. Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana, 2013, ISBN 978-80-8120-247-6

  • Floriánová, A. – Špačková, Z.: Slovenská a česká literatúra na dlani. Bratislava: Príroda, 1999. ISBN 80-07-01097-1

  • Kolektív autorov: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava, Didaktis. ISBN 80-89160-02-6

  • Kolektív autorov: Zmaturuj z literatúry 2. Bratislava, Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-17-4