Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

Hlavné postavy: ujo Bohdan, spisovateľ

Literárny druh: epika

Literárny žáner: zbierka poviedok

Hlavná myšlienka: Príroda má svoje pravidlá. Tieto treba dodržiava, aby mohla ďalej poskytovať krásu všetkým, ktorí si ju vedia vážiť.

 

Kniha vznikla, keď autor trávil dovolenku v jednej doline kysuckých hôr u horára uja Bohdana Müllera, ktorý vedel rozprávať zaujímavé príhody z prírody.
Ujo Bohdan bol vášnivým horár, ktorý dobre poznal prírodu a život zvierat. Na prechádzkach lesom rozprával spisovateľovi svoje poľovnícke príhody o líške mudráčke, o lesnom sedmospáčovi, o prefíkanej vrane a iných obyvateľoch lesov a polí. Opisuje krásu prírody slovenských hôr.

 

Ľudia často rozprávali o ujovi Bohdanovi, že sa vie so zvieratami dorozumievať. Aj spisovateľ sa o to presvedčil, keď ujo dokázal na napodobený zvuk malého sŕňaťa privolať srny z celej hory.  Ujo nemal rád vrany, lebo vykrádajú hniezda lesných speváčikov. Raz ich však  musel obdivovať kvôli ich prešibanosti. Keď vypustili rybník, v blate bolo dosť chrobače a škeblí. Raz prileteli dve vrany. Najprv jedna, potom obidve ďobali do škeble, ale nedala sa rozbiť. Po chvíli ju jedna zobrala do zobáka a vzlietla s ňou nad štrkovisko. Z výšky pustila škebľu na kamene a tá sa rozbila. Vrana sa hneď na ňu vrhla a vyjedla mäso. Postupne to opakovala aj ona, aj druhá vrana. (Prefíkané vrany).  Ako kapor orla utopil Ujo videl ako išiel orol loviť rybu, ale tá ho stiahla pod vodu.  (Ako kapor orla utopil)

 

 

(Peťko): Ujo Bohdan sa raz v máji vybral poobzerať si novovysadené miesta. Vkročil do jedliny a videl zabitú jelenicu a vedľa nej mláďa, ktoré veľmi pišťalo. Laň bola strelená do brucha. Ujo Bohdan zobral mláďa do náručia, lebo ho chcel odniesť a nakŕmiť. Doniesol ho domov, do horárne, kde sa mu najviac tešili deti. Nalial do fľaše mlieka, dal na ňu cumlík. Jelenča len pilo a pilo. Dali mu meno Peťko. Peťko rýchlo rástol. Bol veľmi smelý, občas si zabehol aj do kuchyne. Peťko sa skamarátil s poľovníckym psom Jeríkom. Mal veľmi rád tabak. Parožie mu silnelo a Peťko bol naň hrdý. Na jeseň tretieho roku začal byť výbojný. Do všetkého sa púšťal parohmi, a to preto, že sa blížila ruja. Jedného dňa sa Peťko z lesného túlania nevrátil. Ujo Bohdan ho všade hľadal. Jeden horár ho raz videl a povedal to ujovi Bohdanovi. Ten si myslel, že sa po ruji vráti, ale nevrátil sa. Raz v lete bol ujo Bohdan na prechádzke v lese. Stretol jeleňa. Bol to Peťko. Ponúkol mu skromný obed - chlieb. Peťko ho zožral a zberal sa preč. Ujo na neho kričal, aby sa vrátil, ale Peťko si pyšne niesol parohy a vzďaľoval sa preč. Odvtedy ho ujo Bohdan nevidel.