Poloha Slovenska umožňovala prenikanie vplyvov z rôznych krajín. Pôsobilo to ale aj opačne vplyv slovenského umenia a kultúry na bližšie i vzdialenejšie okolie. Slováci udržiavali kontakty s inými národmi: Čechmi, Rusmi, Poliakmi, Ukrajincami, Chrovátmi ale aj Nemcami a Maďarmi. Na začiatku 20.st. obnovili kontakty s francúzskym, anglickým a talianskym prostredím. Rozvoj vedy u nás podporovala Matica slovenská. Po jej zatvorení pokračovala Slovenská muzeálna spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1893 a jej prvým predsedom bol Andrej Kmeť a po ňomk Štefan Mišík. Vydávali sa rôzne noviny a časopisy, kt. sa špecializovali na jednotlivé oblasti. Politická oblasť: Slovenské noviny, Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny, Hlas, Prúdy. V literárnej oblasti to boli Slovenské pohľady, Priateľ školy a literatúry. Vo vedeckej oblasti: Letopis matice slovenskej, v hospodárskej oblasti: Obzor. Ďalej v cirkevnej oblasti to boli: Katolícke noviny, Cirkevné listy. Významným zjednocovacím časopisom boli Slovenské pohľady, kde sa angažovali S.H.Vajanský a J.Škultéty. V spoločenskej oblasti tu boli mnohí jazykovedci ako Martin Hattala, Ctibor Zoch. Ďalej aj historici: F.V.Sasinek, P.J.Šafárik, Jonáš Záborský. Napríklad aj sociológ Ján Lajčiak, demograf Emil Stodola a pedagóg- Ján Radomil Kvačala podporovali vedu na Slovensku.Rozvíjali sa prírodné vedy, s ktorými prichádzali aj známe osobnosti ako geológ ríšskeho múzea vo Viedni Dionýz Štúr, mnohí botanici ako Gustav Reuss alebo Jozef Ľudovít Holuby. Rozvíjala sa i astronómia (M.R.Štefánik) a fotografia (Jozef Petzvval). V tomto období sa "preberali k životu" aj mnohí vynálezcovia. Napríklad Aurel Stodola s jeho parnými turbínami alebo Jozef Murgaš s rádiotelegrafia. Známym vynálezcom bol aj Štefan Banič so svojím padákom. Spoločenské vedy na konci 19.st. a na začiatku 20.st. si osvojovali pozivistický prístup(prechod od romantizmu k pozitivizmu alebo realizmu.