V literatúre sa to delilo na Básnikov, prozaikov a dramatikov. Básnici: Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto, neskôr P.O.Hviezdoslav, S.H.Vajanský a Ivan Krasko. Próza: Ján Kalinčiak, S.H.Vajanský, Gustáv Kazimir Zechenter Laskomerský. Dráma: Jonáš Záborský, Ján Palárik, Jozef Gregor Tajovský Vo výtvarnom umení to boli maliari a sochári. Medzi najznámejších maliarov patrili: Dominik Skutecký, Jozef Hanula, Karol Miloslav Lehotský, Milan Mitrovský, Gustáv Mallý, Peter Július Kern. Naopak ku sochárom: Dunajský, Koniarek. Dlžná neostala ani hudobná scéna. Napríklad poznáme autora 1.slovenskej opery z tohto obdobia a je to Ján Levoslav Bella. Nerozvíjala sa len a len opera, ale dochádzalo aj k rozvoju ľudovej hudby. Napríklad to boli cimbalová a dychová muzika. Známi slovenskí hudobní skladatelia: Viliam Figuš Bystry, Mikuláš Moyzes, Mikuláš Schneider Trnavský tiež nenechali všetko na náhodu a prispeli svojimi majstrovskými dielami do klenotnice hudobných klenotov. V ľudovom umení si zachovali významné postavenie čipky, výšivky, rezbárstvo, drotárstvo, maľba na sklo. K rozvoju umenia a kultúry prispievali aj cirkevné a iné spolky. Napríklad taký Spolok sv.Vojtecha. Vznikol v roku 1870 v Trnave a vydával motlibné knižky, spevníky,učebnice. Potom Tranoscious. Bol to evanjelický vydavateľský spolok, kt. vznikol v roku 1898 v Liptovskom Mikuláši. Spolok Živena sa ale zameriaval na vzdelávanie žien a dobročinné aktivity a propagáciu slovenského ľudového umenia. V tomto období si svoje miesto začínajú získavať aj kiná. Najskôr kočovné, neskôr stále. Prvé predstavenie bolo v BA, potom pokračovalo v Spišskej Novej Vsi a v Lučenci. Dôležitú výchovnú funkciu mali aj múzeá, kt. hlavne vznikli v BA, MT, LM a Skalici.