V roku 894 zomrel Svätopluk. S ním sa skončilo aj obdobie rozkvetu Veľkomoravskej ríše. Východní Frankovia (Nemci) sa zbavili svojho najväčšieho protivníka a niektoré podrobené územia chceli využiť situáciu a snažili sa od Veľkomoravskej ríše odtrhnúť. Po Svätoplukovej smrti sa vlády ujal jeho syn Mojmír II. (894 – 906).

 

 

Svätoplukovi synovia

Byzantský cisár Konštantín Porphyrogenet vo svojom spise O spravovaní štátu, ktorý napísal v polovici 10. storočia, zaznamenal: „Treba vedieť, že moravské knieža Svätopluk bol udatným a u národov s ním susediacich obávaným mužom. Tento Svätopluk mal troch synov. Keď zomieral, rozdelil svoju krajinu na tri časti a svojim trom synom zanechal po jednej časti. Prvého ustanovil za veľké knieža, ostatných dvoch však, aby boli pod mocou prvého syna. A napomínal ich, aby nerobili rozbroj jeden proti druhému, pričom im predložil takýto príklad: vzal totiž a zviazal tri prúty a podal ich prvému synovi, aby ich zlomil; keď to ten nevládal, dal ich opäť druhému a podobne aj tretiemu. Potom tie tri prúty rozviazal a dal ich tým trom po jednom. Oni ich vzali a na rozkaz, aby ich zlomili, ihneď ich zlomili. A takýmto príkladom ich napomenul a povedal: Keď zostanete v dorozumení a v láske nerozlučiteľní, nepriatelia vás nebudú môcť poraziť a podmaniť. Avšak ak povstane medzi vami roztržka a súperenie a rozdelíte sa na tri osobitné vlády, nepodliehajúc prvému bratovi, i jeden druhého zničíte, i susedia nepriatelia vás úplne spustošia.“ Teno príbeh sa neskôr preslávil pod názvom O troch prútoch Svätoplukových. Hoci sa v príbehu spomínajú traja synovia, historické pramene uvádzajú iba dvoch.

Po Svätoplukovi prevzal vládu jeho najstarší syn Mojmír II., mladší Svätopluk II. sa stal kniežaťom nitrianskeho údelu, o treťom, ktorého spomína Konštantín Porphyrogenet, niet nijakých správ. Možno, že ani neexistoval. Niektorí historici sa však nazdávajú, že sa volal Predslav (Predeslaus) a pod jeho vládu vraj patrila Bratislava (Brezalauspurch, neskôr Pressburg, čiže Predslavov hrad).

 

 

Mojmír II. (? – 907?)

 

Dátumy narodenia a úmrtia Svätoplukových synov nie sú presne známe. Vie sa, že medzi Mojmírom II. a Svätoplukom II. boli spory a nenávisť, ktoré nakoniec prispeli k zániku Veľkomoravskej ríše. Od roku 895 viedli bratia spor, v ktorom Svätopluka II. podporovalo Bavorsko. V roku 897 Svätopluk II. navštívil Arnulfa Korutánskeho a stal sa jeho spojencom. V roku 898 Mojmír II. zaútočil na Svätopluka II., ale Arnulf poslal bavorské vojská, ktoré potom Mojmíra II. dočasne porazili a vyplienili Veľkú Moravu. Po odchode Bavorov Mojmír II. obkľúčil Svätopluka II. na dnes neznámom hrade. Bavori sa vrátili, oslobodili Svätopluka II. a vzali ho do Bavorska.


 

Územné straty

 

Po Svätoplukovej smrti Veľká Morava stratila predtým pripojené územia. V roku 894 sa Mojmír II. vzdal územia Panónie v prospech Arnulfa Korutánskeho. V roku 895 sa od Veľkej Moravy odtrhli Česi a Lužickí Srbi. Celá krajina sa rozdelila na dva nepriateľské tábory. V roku 896 dobyli starí Maďari, ktorí prešli cez Karpaty do dnešného Maďarska, veľkomoravské územia horného Potisia a na jar v roku 900 sa starí Maďari usadili v Panónii, severne od Balatonu. Stali sa veľkou hrozbou pre Veľkomoravskú ríšu.


 

Starí Maďari

 

V roku 902 zaútočili starí Maďari, na čele s kniežaťom Arpádom, prvýkrát na územie Veľkej Moravy, boli však porazení, v roku 904 bavorské vojská zastavili starých Maďarov západne od Viedenského lesa. V roku 906 Veľká Morava porazila starých Maďarov vo viacerých bitkách. V lete roku 907 sa odohrala rozhodujúca bitka pri Bratislave (Brezalauspurchu). Bavori, po boku ktorých bojovali aj Moravania, utrpeli totálnu porážku a Východnú Marku (Rakúsko) potom až do roku 955 obsadili starí Maďari. Väčšina historických prameňov v tejto súvislosti Veľkú Moravu nespomína považuje sa až tento dátum za koniec Veľkej Moravy.


 

Zánik Veľkej Moravy, jej príčiny a dôsledky