Situácia na konci vojny

     2. svetová vojna sa skončila bojmi v Berlíne. Hlavné mesto Veľkonemeckej ríše bolo zničené. O osude Nemecka  rozhodovali konferencie na Jalte a v Postupime. Spojenci sa dohodli na štyroch okupačných zónach Nemecka, rovnako aj mesto Berlín bolo rozdelené takýmto spôsobom.  Víťazi spravovali sektory spoločne, pomocou  Spojeneckej kontrolnej rady (ACC), ktorá sídlila v Berlíne. Rozhodnutia rady sa teda týkali celého Nemecka a mali byť jednomyseľné.

    Jednou zo základných téz konferencie v Postupime bolo, aby sa v Nemecku uplatňovalo tzv. 5D, a to: denacifikácia, demilitarizácia, decentralizácia, demokratizácia a dekartelizácia. ZSSR si tu od spojencov vymohlo reparácie za škody spôsobené nemeckou armádou. Reparácie sa realizovali demontážou tovární a ich zariadení  v Nemecku a ich odsunom do Sovietskeho zväzu.  Spojenci však postupne odsun priemyselných zariadení zo svojich okupačných zón zastavili, čo vyvolalo nevôľu ZSSR.

     Prioritou západných spojencov bola ale postupná obnova svojich okupačných zón  (na rozdiel od sovietov) –  v roku 1947 svoje zóny spojili, vznikla tzv. bizónia, pričom sa snažili prideliť čoraz viac kompetencií pri riadení územia novým nemeckým  úradom. Bizónia sa tak stala základom rodiaceho sa  nového štátu – západného Nemecka .

 

Blokáda Berlína

 

     Rozpory spojencov sa zväčšovali.  V roku 1947 k tomu prispelo aj rozhodnutie USA rozšíriť Marshallov plán aj na Nemecko, úvahy o vytvorení západonemeckej vlády a zavedenie novej meny v západných okupačných zónach.

     Odpoveďou ZSSR na tento vývoj bola blokáda Berlína, ktorá sa začala v júni 1948. Bola to súčasť Stalinovej snahy o vyčistenie Berlína od západných spojencov. Spojenci nemali  inú možnosť, len zásobovať Nemecko vzdušnou cestou – troma leteckými koridormi. Lietadlá prilietali a odlietali každých 90 sekúnd, aby zabezpečili chod západných sektorov mesta. Stalin však nechcel riskovať ozbrojený konflikt, a preto nakoniec blokádu odvolal.

 

Vznik dvoch nemeckých štátov

 

     O krok bližšie k vytvoreniu západného Nemecka boli spojenci vtedy, keď vznikla Trizónia (Francúzi pripojili k bizónii svoju okupačnú  zónu).  Vývoj ukázal, že zjednotenie Nemecka nie je reálne, a tak sa v roku 1949 prijala Ústava Spolkovej republiky  Nemecko. V tom istom roku vznikla z východnej okupačnej zóny Nemecká demokratická republika.   Berlín bol v  Ústave západného Nemecka vyhlásený za súčasť  Nemecka, čo vyvolalo medzi západom a východnom ďalšie spory.  Nemecké štáty sa navzájom neuznávali.

     Vývoj dvoch nemeckých štátov sa uberal odlišným smerom. Západné Nemecko sa začalo rýchlo hospodársky rozvíjať (samozrejme za výdatnej pomoci západu) – hovorilo sa dokonca o hospodárskom  zázraku, východné Nemecko sa od počiatku borilo s hospodárskymi problémami. Tieto problémy sa  vyostrovali, v roku 1953 v Nemecku vznikla vzbura robotníkov, požadovali   zlepšenie životných podmienok (vzbura bola potlačená vojensky). Citeľný bol nedostatok surovín aj potravín, východné Nemecko navyše muselo platiť Sovietskemu zväzu reparácie.  V roku 1952 sa hranice medzi nemeckými štátmi zmenili na strážené, Berlín bol však stále v režime  štyroch dozorujúcich mocností.

     V roku 1955 bolo západné Nemecko prijaté do NATO, následne sa východné Nemecko zaradilo do novovzniknutej  vojenskej organizácie východu – Varšavskej zmluvy.

 

Berlínsky múr

    

     Rozdelený Berlín predstavoval pre sovietov aj východonemeckých komunistických predstaviteľov vážny problém, pretože  cez západný Berlín unikali východní Nemci do západného Nemecka. Štatistiky hovoria o tom, že  do roku 1961 takto odišlo asi 3 mil. východných Nemcov.  13. augusta 1961 preto východní Nemci uzavreli hranice medzi východným a západným Berlínom.  Začal sa postupne budovať  Berlínsky múr. Štyri metre vysoký múr bol dlhý 111 kilometrov, mal takmer 300 strážnych veží. Západ zareagoval protestom, avšak ďalšie aktivity proti stavbe nevyvíjal. Východonemeckí predstavitelia postavenie múru  odôvodňovali snahou zabrániť imperialistickým silám v snahe zničiť výdobytky socializmu.

 

Oteplenie vzťahov

 

      Na konci 60.  rokov došlo k posunu vzťahov medzi východným a západným Nemeckom.  Spolková republika Nemecko dovtedy neuznávala existenciu východného Nemecka. V tomto období  sa však v západnom Nemecku začala presadzovať  nová, tzv. východná politika, ktorá viedla k podpísaniu dohody v  Moskve, v roku 1971. Západné Nemecko následne uznalo hranice východného suseda a vzťahy medzi krajinami sa začali normalizovať, keď  spolu nemecké štáty uzatvorili  základnú zmluvu.          

     Uvedené dohody uľahčili život hlavne obyvateľom východného Nemecka, pretože priepustnosť múru sa zlepšila a zlepšili sa aj diplomatické kontakty medzi západným a východným Nemeckom. V roku 1973 boli oba štáty, na základe ich obojstranného uznania, prijaté do OSN, Nemecká demokratická republika začala byť viac akceptovaná v zahraničí. Nakoniec, západné Nemecko pomáhalo východnému aj ekonomicky, dokonca vykupovalo za peniaze jeho občanov, aby títo mohli slobodne odísť na západ.

 

Rok 1989

 

     Tento rok sa stal rokom búrania múrov. Sovietsky blok sa v dôsledku reformnej politiky Michaila Gorbačova rozpadal. Na jeseň 1989 sa režim komunistického východného Nemecka začal rúcať. Tisícky východných Nemcov hľadalo únik do západného Nemecka cez uvoľňujúce sa hranice, napríklad v Maďarsku, či cez západonemecké veľvyslanectvo v Prahe. Začiatkom novembra 1989 padla východonemecká vláda a 9. novembra 1989, po oznámení, že občania východného Nemecka môžu slobodne cestovať do zahraničia, začalo sa s rúcaním Berlínskeho múru. Vzápätí sa začali pripravovať nielen slobodné voľby ale aj zjednotenie Nemecka do jedného štátu (1990).



Zopakujte si:
1. Prečo vznikla blokáda Berlína?
2. Kto a akým spôsobom spravoval Nemecko bezprostredne po 2. svetovej vojne?
3. K akej významnej udalosti v dejinách Nemecka sa viaže rok 1961?
4. Objasnite pojem bizónia a trizónia.
5. Čo odštartovalo rozpad východného bloku?


Použitá literatúra:
HÁJEK, M. a kol.: Svět a Československo ve 20. století. 1.vyd. 1990. HORIZONT. Praha. ISBN 80-7012-040-1
PARTOS, G.: Studená vojna očami východu a západu. 1.vyd. 1994. PTK-ECHO. Bratislava. ISBN 80-88753-04-X